Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

<p>Skúsená psychologička Petra Arslan Šinková sa už roky venuje fenoménu šikanovania v školách. <strong>„Na rozdiel od minulosti deti už dnes vedia, na koho sa obrátiť, vedia, že ni­kto nemá právo ubližovať im, a&nbsp;hľadajú pomoc, čo je dobre. Mnohé sa však šikanovanie snažia vydržať, lebo si myslia, že je to súčasť dospievania,“</strong> hovorí odborná garantka projektu Nadácie Markíza Odpíšeme ti, ktorý podáva pomocnú ruku obetiam šikanovania a&nbsp;prináša osvetu medzi deti, učiteľov a&nbsp;rodičov.</p>
<h3>Nemala čas</h3>
<p>O&nbsp;tom, že osveta je stále veľmi potrebná, svedčí smutná skúsenosť odborníčky: „<strong>Niekedy mi deti povedia: Aj som to chcel/-a&nbsp;povedať mame, ale nemala čas...“</strong></p>
<p>Takisto učitelia, ktorí majú čo robiť so zabezpečením opäť aktuálnej online výučby, môžu prehliadnuť nebezpečné správanie. Tu je príklad z praxe. Deti sa pripojili na hodinu cez aplikáciu Zoom. Jeden žiak mal vo svojom okne namiesto svojho mena vetu: Katka má veľké uši. Niektorým sa to zapáčilo a o pár minút už svietila urážlivá veta pri profiloch viacerých detí. Učiteľka si to nevšimla, ale mama dieťaťa spozornela, pretože jej plačúce dieťa sa odrazu nechcelo pripájať na hodiny.<strong> „Prípad sme riešili so všetkými stranami. Pani učiteľka sa pozhovárala s deťmi o tom, aké dôležité je rozmyslieť si, k čomu sa pridajú, čo lajkujú, publikujú a či to niekomu neubližuje,“</strong> hovorí Petra Arslan Šinková. V škole, kde učí, je samozrejmosťou klásť otázky deťom, ako sa cítia, a učiť ich, aby hovorili o svojich pocitoch.</p>

<h3>Nahral ich</h3>
<p>O&nbsp;tom, ako musia byť pedagógovia v&nbsp;strehu, svedčí prípad, keď na záver online vyučovania deti dostali priestor, aby sa pozhovárali. Jeden žiak vyhlásil, že si celú hodinu nahral a&nbsp;zavesí ju na Youtube, aby bola zábava.<strong> „Práve v&nbsp;tú hodinu sa jednému dieťaťu s&nbsp;učivom mimoriadne nedarilo. Keby sa učiteľ odhlásil z&nbsp;hodiny skôr s&nbsp;tým, nech sa sami vyrozprávajú, video by bolo na Youtube a&nbsp;s&nbsp;ním aj katastrofa,“</strong> hovorí psychologička.</p>
<p>Žiaci dostali lekciu z&nbsp;empatie, ale aj paragrafov. Odborníčka je rada, že vďaka projektu Nadácie Markíza sa do viacerých škôl dostala metodika Druhý krok, v&nbsp;rámci ktorej dostávajú pedagógovia návod, ako riešiť násilie, šikanu a&nbsp;čo robiť, aby sa jej predišlo.</p>
<h3>Ani doma nie je v&nbsp;bezpečí</h3>
<p>Deti a&nbsp;tínedžeri si často neuvedomujú, že prekročili hranicu, ale je tu aj vedomé a&nbsp;cielené ubližovanie, či už „naživo“, alebo v&nbsp;kyberpriestore. Pred ním sa prakticky nedá ujsť, pretože opustením školy sa výsmech či vyhrážky nekončia – je tu telefón, tablet, počítač... a&nbsp;dieťa sa tak necíti v&nbsp;bezpečí ani doma.</p>
<p>Petra Arslan Šinková hovorí, že riešila aj šikanovanie pri hraní počítačovej hry. <strong>„Deti sa v&nbsp;rámci online hrania ,skupinkujú‘, riešia spolu nejaké stratégie, pričom niekoho vyčleňujú alebo sa mu vysmievajú, keď mu nejde hra, alebo mu rodičia nedovolia byť dlhšie pripojený,“</strong> vysvetľuje, že aj pri zdanlivo príjemnej činnosti môže niekto prísť k&nbsp;ujme na psychickom zdraví.</p>
<h3>Riziko závislosti</h3>
<p>Keď sme už pri psychickom zdraví a&nbsp;hrách, psychologička hovorí, že najmä u&nbsp;tínedžerov, ktorí sa obzvlášť potrebujú socializovať či stretávať, došlo k&nbsp;nebezpečnému fenoménu: <strong>„Aj keď sa v&nbsp;septembri mohli vrátiť do škôl a&nbsp;stretávať sa naživo, ostali radšej vo svojich izbách a&nbsp;schovávajú sa za klávesnicami do virtuálneho sveta. Navyše, neutiekajú sa len k&nbsp;sociálnym sieťam, ale hrajú počítačové hry, kde hrozí veľké riziko závislosti a&nbsp;s&nbsp;ňou spojená depresia a&nbsp;úzkosti. Riešili sme to s&nbsp;viacerými klientmi, niektoré deti dokonca skončili v&nbsp;nemocnici,“</strong> upozorňuje psychologička.&nbsp;</p>

<h3><br>Deti sa zmenili</h3>
<p>Na webe<strong> www.odpisemeti.sk</strong> nájde dieťa, ale aj dospelý pomoc pri hľadaní riešenia situácie. Pomoc je poskytovaná prostredníctvom anonymnej Linky detskej istoty na bezplatnom telefónnom čísle 116 111. Volať sa dá 24 hodín, 7 dní v&nbsp;týždni a&nbsp;dá sa aj četovať.<br><strong>„Žiaci či študenti sa počas pandémie, keď boli dlho doma, zmenili fyzicky aj psychicky. Po návrate do školy odrazu majú v&nbsp;triede inú pozíciu, akú mali doteraz, a&nbsp;sú zneistení. Citlivejšie dieťa s&nbsp;nižším sebavedomím, ktoré je úzkostnejšie, menej psychicky odolné, sa tak môže stať terčom šikanovania. </strong></p>
<p><strong>Agresorom sa zasa môže stať dieťa, ktoré zažíva domáce násilie či tlak, pretože jeho rodičia majú existenčné problémy alebo strach z&nbsp;tejto situácie, nekomunikujú a&nbsp;neriešia to dostatočne. </strong></p>
<p><strong>Narastajúce napätie si potom nevhodným spôsobom ventiluje na spolužiakoch, chce vyvŕšiť svoju bolesť na niekomu inom. Skrátka, keď deti nie sú v&nbsp;psychickej pohode, oveľa rýchlejšie sa stávajú obeťami alebo agresormi,“</strong> hovorí psychologička Petra Arslan Šinková.</p>

Psychologička Petra Arslan Šinková: Smutné, čo deti občas povedia o rodičoch

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Psychologička Petra Arslan Šinková: Smutné, čo deti občas povedia o rodičoch

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Zlatica Puškárová o šikane: S čím sa stretol v škole jej syn

Psychologička nezakrýva: Sú školy, ktoré zametajú šikanu pod koberec

Ako zaobchádzať so škôlkarom, aby sa raz nestal obeťou šikany alebo sám nebol agresorom

Patrikovi nedávali lekári šancu, teraz si zahral v seriáli Pán profesor

Brutálna šikana! Kristína Tormová vytiahla spomienku na detstvo

Šikana, nenávisť, emigrácia aj hrdosť na orientáciu. Príbehy športovcov, čo chytia za srdce

Výber pre vás