Ján Dzúr

Štítnik je dedina neďaleko Rožňavy, ktorá v&nbsp;15. storočí patrila k najbohatším uhorským zemepanským mestečkám. V&nbsp;jej okolí sa stovky rokov ťažila a&nbsp;spracovávala železná ruda a&nbsp;meď, traduje sa, že tam objavili zlaté žily. V&nbsp;údolí Rožňavského krasu preto vyrástol vodný hrad aj dva kostoly, remeselníci tam prvý raz v&nbsp;strednej Európe použili pri výrobe železa vodnú energiu. Dnes to všetko akoby odvial čas.

Obec leží na turisticky obľúbenej Gotickej aj Železnej ceste, ale mimo hlavných ťahov na periférii Slovenska. Až sa vám zdá, že najväčšie lákadlo, majestátny evanjelický kostol s&nbsp;toskánskymi freskami, ktorý je národná kultúrna pamiatka, sem svojimi rozmermi nezapadá! „Kostol na mieste staršieho, pravdepodobne románskeho chrámu začali v&nbsp;prvej tretine štrnásteho storočia stavať Četnekyovci. Bolo to v&nbsp;časoch, keď celý Gemer prosperoval z&nbsp;baníctva a&nbsp;oni sa chceli vyrovnať rodovému kostolu svojich príbuzných Bebekovcov v&nbsp;neďalekom Plešivci,“ pripomína sprievodca Adam Molnár.

Okolie Štítnika je doteraz prevŕtané ako ementál, no baníctvo na začiatku minulého storočia v regióne zaniklo. Kraj sa vyľudňuje, mení sa jeho sociálne zloženie. Nemáte si kam sadnúť na kávu, na námestí stoja štyri autá, z&nbsp;toho dve sú policajné. Viaceré meštianske domy spadli, z&nbsp;iných srší beznádej. „Išlo o&nbsp;sídla zámožných rodov,“ pripomína Adam.

Je koniec letnej sezóny, sobota, skoré popoludnie. O&nbsp;pár hodín bude v&nbsp;kostole svadba, večer je na programe organový koncert. Pod mohutný strop sa trúsia turisti: zlákala ich monumentálnosť stavby aj hudba, ktorá sa z&nbsp;nej ozýva.

Za organom sedí Vladimír Gašpar. Zatiaľ je v&nbsp;tričku a&nbsp;v&nbsp;montérkach, no chystá sa hrať pre nevestu a&nbsp;ženícha, ktorí pôjdu k&nbsp;oltáru. Teraz si chce len narýchlo preopakovať nejaké etudy. Hudba sa rozlieha spod jeho rúk popod neuveriteľne krásne fresky, ľudia si sadajú na miesta, kde kedysi spínali ruky remeselníci. Každý cech mal svoj rad aj lavicu. „Četnekyovci boli miestni boháči. Mohli si dovoliť pozvať na Gemer umelcov až z&nbsp;talianskeho Toskánska, ktorí ozdobili steny. Fresky sú najväčším pokladom nášho chrámu, je ich až dvestodvadsať štvorcových metrov,“ prezradí Adam Molnár.

Toskánski majstri však neostali len v&nbsp;Štítniku, freskami vyzdobili aj kostoly v okolí. „U nás ich je najviac, no nie všetky sú odkryté. Pôvodne totiž kostol slúžil katolíkom, evanjelickým sa stal po prijatí reformácie v&nbsp;šestnástom storočí. Vtedy všetky fresky zabielili,“ pokračuje Adam Molnár.

Najväčšou freskou v&nbsp;Štítniku je už mierne vyblednutý obraz svätého Krištofa, patróna pútnikov. Vidieť ho na jednej z&nbsp;vonkajších stien kostola. V severnej bočnej lodi sa zasa nachádza vzácna Svätá tvár, čo je vraj akási značka majstrov z&nbsp;mesta Lucca v&nbsp;Toskánsku. Na stenách kostola nechýba sedem slobodných umení. Je to jediný svetský výjav svojho druhu na Slovensku!

„Ide o&nbsp;vyobrazenie siedmich predmetov, ktoré sa vyučovali na stredovekých univerzitách. Patrila k&nbsp;nim logika i rétorika, ale aj astrológia, muzika a geometria. Kto všetky zvládol, stal sa magistrom slobodných umení,“ prezradí Adam.

Turistov zaujme aj svätý Anton Pustovník, ktorého prenasleduje diviak, kedysi symbol diabla. Kúsok odeň sú hneď dva organy, jeden pochádza zo 17. storočia. Je stále funkčný, stojí na kamennom chóre, na ktorom sa kedysi zhromažďovali chorí obyvatelia. Patrí k&nbsp;najstarším na Slovensku.

„Kostol je výnimočný svojou historickou hodnotou aj akustikou. Preto si ho na svoj recitál vybrala Lucie Bílá, vystupoval tu Pavol Hammel, Nebeská muzika, ale tiež The Golden Voices of Gospel z&nbsp;New Yorku,“ pochváli sa Adam.

Veža kostola, ktorým nás vedie, meria vyše štyridsať metrov. Pôvodne bola oveľa nižšia a&nbsp;chýbalo jej zastrešenie. Istý čas slúžila ako vartovka. Hlásnik z&nbsp;nej vystríhal ľudí pred blížiacim sa tureckým nájazdom. „Štítnik nemal hradby, všetci sa pred nebezpečenstvom museli schovať do vodného hradu. Osmani však v&nbsp;šestnástom storočí mestečko prinútili na každoročné poplatky, čím si štítnický magistrát zabezpečil relatívny pokoj od tureckého plienenia,“ podotkne náš sprievodca. Nie všade na okolí to tak bolo.

Z&nbsp;blízkej Dobšinej do Fiľakova Turci na trh s&nbsp;otrokmi odvliekli tristopäťdesiat mužov a&nbsp;žien. Potom mesto podpálili. Štítnik sa rabovaniu vyhol, dokonca tam sídlila náhija, najmenšia územná jednotka Osmanskej ríše. Sultánovi z&nbsp;tržieb za železo mesto platilo dane a&nbsp;jeho porobu dodnes pripomína polmesiac na veži kostola!

Turistov zo Slovenska, z Maďarska, ale aj zo západu Európy, USA či Ázie zaujíma tiež náhrobný kameň posledného mužského potomka pánov zo Štítnika, Štefana Četnekyho. Jeho epitaf stráži cestu do podzemia, ktoré ešte nevydalo všetky tajomstvá...

VIDEO: Kostol s polmesiacom. Pod symbolom tureckej poroby Gemera si zaspievala aj Lucie Bílá

Výber pre vás

VIDEO: Kostol s polmesiacom. Pod symbolom tureckej poroby Gemera si zaspievala aj Lucie Bílá

Súvisiace články

VIDEO: Láska z bakelitu! Neuveríte na aké fáro zbalil Stano z Košíc svoju moravskú priateľku

VIDEO: TOTO územie podľa povesti zakliali. Nájdete v skalnom labyrinte škriatkov a milencov?

VIDEO: Od nerestí k cnostiam. Kuks je jediné miesto na svete, kde sa boháči pozerali na mrzákov

VIDEO: Z lásky k žene. TOTO je romantický príbeh grófa Andrássyho a jeho neurodzenej milej

VIDEO: Nevidiaci Pavol Kéri nerozozná deň od noci. Na TOTO si trúfol s kuchárom Ivanom Rusinom

Výber pre vás