Kuks je magické miesto pri dedine Slotov neďaleko Hradca Králové v Česku. Zrejme by o ňom nikto nikdy nepočul, nebyť grófa, ktorý sa volal František Antonín Špork.
Jeho otec Ján bol obyčajný sedliak, ktorý sa v Nemecku nechal v 17. storočí  zverbovať do armády. Prepracoval sa až na generála jazdectva, nadobudol si nemalú korisť a za odvahu ho povýšili na grófa. Aj na Slovensku zanechal svoju stopu – keď v roku 1672 obsadili Oravský hrad vzbúrenci proti cisárovi, dobyl ho, vydrancoval a dvadsaťpäť buričov nechal na výstrahu napichnúť na kôl!
Jeho syn František Antonín našťastie nezdedil otcovu krutosť, iba peniaze. Usadil sa neďaleko Slotova a aby urodzeným pánom ukázal, že aj syn sedliaka im je rovný, vybudoval v Kukse najkrajší barokový areál v strednej Európe!

Neprajní trpaslíci

Rieka Labe je v Kukse ešte len širší pokojný potok. Na jednej jej strane sa teraz dvíhajú penzióny, múzeá, reštaurácie aj polia s viničom. Na opačnom brehu ťahá oči mohutný areál dávnej nemocnice s desiatkami sôch od umelcov najzvučnejších mien. Za ním je očarujúco pokojná bylinková záhrada, v diaľke šípime krížovú cestu. Na začiatku 18. storočia však bolo všetko inak. Na  nenápadnom mieste objavili liečivé pramene, nad ktorými František Antonín Špork postavil kolonádu väčšiu než mali Karlove Vary.

Stál tu nádherný barokový zámok, knižnica, jedno z najväčších divadiel v krajine. Tiež sošky trpaslíkov, ktoré mali tváre grófových neprajníkov. Z fontán striekalo víno, gondoly vozili po Labe výkvet z celej Európy. Kuks kvôli okázalej nádhere volali aj české Versailles, lenže bohatý aristokrat nemyslel len na pozemský život. Krátko nato, ako na ľavom brehu Labe začali rásť Šporkove kúpele, ukázal na miesto, kde mal stáť špitál pre vojnových invalidov. Tak aby spoločenská elita dovidela na mrzákov, ktorých zozbieral na bojiskách. Mal to byť odkaz na smrť, pred ktorou sú si všetci rovní!

 Nesmeli sa chvastať

Od roku 1707 na pravom brehu Labe podľa plánov talianskych architektov vyrástol kostol, grófska hrobka a po oboch jej krídlach špitál pre zranených žoldnierov. Posteľ aj jedlo mali zadarmo, nesmeli však chodiť po krčmách a chvastať sa, kto koľko nepriateľov zmrzačil. K ich povinnostiam patrili ľahšie práce a modlitby. Na terasu pred nemocnicu čoskoro pribudli monumentálne plastiky Cností a Nerestí od Matyáša Bernarda Brauna, ktorý predtým robil sochy na Karlov most v Prahe. Lenže osud nebýva spravodlivý. Pramene v kúpeľoch vysychali a smrť dobehla grófa dva roky pred tým, ako ich nadobro pochovala prívalová vlna na inak nevýraznej Labe.

Ani otvorenia špitála sa František Antonín Špork nedožil. Urobila to až jeho dcéra Anna Katarína v roku 1843. Na jej pozvanie vtedy do Kuksu prišiel Rád milosrdných bratov. Mnísi z Rakúska tu zriadili liečivé záhony a lekáreň, ktorá sa volala U Granátového jablka, symbolu znovuzrodenia. Dodnes sú v nej nádoby s ingredienciami na prípravu liekov ako dračia krv, račie oko, zuby z netopiera či prach z lebky obesenca. Ľudia z okolia dostávali lieky zadarmo, museli si však priniesť bylinky a ostatné prísady na ich výrobu.

Český skokan

Kým na kúpele si čoskoro nikto nespomenul, špitál fungoval až do roku 1938. Potom sa z neho stala polepšovňa pre mladistvých delikventov, na samom konci vojny sa v ňom pred Červenou armádou skrývali nemecké ženy s deťmi. Kuks nedávno nákladne obnovili a opäť sa zaskvel do krásy. Miesto, ktoré si pred stáročiami vysníval gróf Špork, sa v Česku stalo turistickým skokanom. Najkrajší ostrov českého baroka ročne navštívi asi stopäťdesiattisíc turistov, pre ktorých tento rok pripravili aj ukážku spálne, v akej kedysi spávali vojnoví veteráni a dvesto ďalších nových exponátov. Niekdajšiu pýchu Kuksu, prepychové kúpele pre smotánku, si však musia predstaviť. Nič z nich sa po povodni nezachovalo...