On bol gróf z bohatej uhorskej famílie, ktorá vlastnila rozprávkové majetky na Gemeri. Ona dievčina z viedenskej meštianskej rodiny. Hoci ich sobáš v roku 1866 v talianskej Pise patril k najväčším škandálom 19. storočia v Európe, Dionýz Andrássy a Františka Hablawetzová v manželstve strávili dlhých tridsaťšesť rokov. Kedže Andrássyovci nevestu kvôli neurodzenému pôvodu nikdy neprijali, pár sa usadil pri Viedni a v Mníchove a stránil sa spoločnosti. Dlhé obdobie života zamilovanej dvojice tak ostáva zahalené rúškom tajomstva.

Mauzóleum sa dostalo do finále o 50 tisíc eur na opravu, Napokon skončilo druhé.
Mauzóleum sa dostalo do finále o 50 tisíc eur na opravu, Napokon skončilo druhé.
Zdroj: Ján Dzúr

Robili charitu

„To, že manželia nechceli žiť na aristokratickom výslní, bol zrejme ich zámer. Zachovali sa napríklad iba dve Františkine fotografie a zopár portrétov,“ hovorí  riaditeľka poverená vedením SNM – Múzea Betliar, Tímea Mátéová. Dionýz bol posledný gróf z monockej vetvy Andrássyovcov, s Františkou nemali deti. Majetok, ktorý zdedil po otcovi, nemíňali so ženou na bujaré oslavy a poľovačky, ale na sirotince a nemocnice, knižnice, školy, múzeá a pomoc chudobe. Všetko sa zmenilo v roku 1902, keď sa z Dionýza stal vdovec a začal budovať akýsi kult svojej nebohej manželky.

Milión na mauzóleum

Vo Viedni a v Rožňave vyrástli jej sochy, v Krásnohorskom Podhradí jedna z najkrajších secesných stavieb stredu Európy, Františkino mauzóleum. Jej telesné pozostatky tam previezli presne dva roky po jej skone v Mníchove. Odtiaľ najskôr putovala vlakom do Rožňavy. Stanicu v meste zakryli obrovským baldachýnom a sprievod s truhlou kráčal cez ozdobené slávobrány. „Dionýz počas cesty vlakom bdel pri truhle, nespal a nejedol. Z rožňavskej vlakovej stanice k mauzóleu kráčal za rakvou, ktorú viezli na čiernom koči, pešo sedem kilometrov. V daždi a vetre, bez dáždnika či klobúka,“ pokračuje Tímea Mátéová.

Za zlomeným grófom sa ťahal nekonečný rad aristokratov, ale tiež baníkov s fakľami, hasičov či roľníkov. Dobové materiály o tejto poslednej rozlúčke píšu ako o jednom z najväčších šľachtických pohrebov v Uhorsku. Ale prečo v Krásnohorskom Podhradí? Jedna z teórií hovorí, že Dionýz nechcel, aby jeho manželka spočinula v rodinnej hrobke na hrade Krásna Hôrka, keďže jeho príbuzní ju medzi seba neprijali. Preto jej takmer za milión zlatých korún postavil a vyzdobil kryptu, kde jedenásť rokov po Františke spočinul aj on.

Hrobka Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí pripomína Teodoricho-vo mauzóleum v talianskom meste Ravenna. To je zapísané v zozname UNESCO.
Hrobka Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí pripomína Teodoricho-vo mauzóleum v talianskom meste Ravenna. To je zapísané v zozname UNESCO.
Zdroj: Ján Dzúr

Smútok za manželkou

Ešte predtým Dionýz Andrássy na hrade Krásna Hôrka vybudoval pietne múzeum, kde zhromaždil vyše 1 500 predmetov spájajúcich sa so životom jeho manželky. Boli tam šaty, ktoré si obliekla na pohreb cisárovnej Sissy – kúsok látky z jej blúzky, pohár, z ktorého pila, hrebeň, ktorým sa česala. „Ale aj zátka zo šampanského, ktoré si otvorili na dvadsiate piate výročie sobáša, či stuhy, ktoré boli na jej rakve,“ prekvapí nás Tímea Mátéová. Dionýz nezniesol predstavu, že šperky jeho nebohej lásky bude nosiť niekto iný a dal ich pretaviť na kalich. Je z osemnásťkarátového zlata, zdobí ho 265 drahých kameňov, briliantov a perál, dnes je v trezore. Zato hrobka, ktorá stojí v Krásnohorskom Podhradí, blízko hlavnej cesty medzi Košicami a Rožňavou, je otvorená denne okrem pondelka, ale od 1. júla  počas prázdnin bude prístupná sedem dní v týždni. Biela vápencová stavba žiari v zelenom parku, vstup do nej strážia plastiky anjelov s plamennými mečmi. Pred pár dňami sa mauzóleum dostalo do najužšieho finále Poklady Slovenska a svitla nádej, že na ňom opravia zatekajúcu strechu, ktorá ničí vzácnu mozaikovú výzdobu kupoly. Grant 50-tisíc eur na rekonštrukciu pamiatky mu v poslednej chvíli vyfúkla Bajčiovská veža z Oravskej Poruby.