Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

<p>Lekári upozorňujú na veľmi nebezpečný trend – pre výrobcov dôležitých liekov z ľudskej krvnej plazmy je Slovensko neatraktívne, a tak odchádzajú z nášho trhu.</p>
<p>Za posledného jeden a pol roka podali držitelia povolení na registráciu lieku z plazmy viac než 120 žiadostí o vyradenie z kategorizačného zoznamu. Jednoduchšie povedané – liek sa im neoplatí u nás distribuovať, a aby neplatili pokutu za jeho nedodanie, radšej požiadajú o jeho vyškrtnutie zo zoznamu liekov, ktoré môžu lekári predpísať zo zdravotného poistenia.</p>
<p>Firma, najmä keď je po lieku všade obrovský dopyt, ide jednoducho tam, kde za jeho dodanie dostane viac peňazí a kde ľudia darujú viac krvnej plazmy.</p>
<p>Podľa data-consultingovej spoločnosti COGVIO, ktorá monitoruje údaje o cenách a spotrebách liekov, sú naše ceny a úhrady liekov vyrobených z plazmy jedny z najnižších v rámci celej EÚ. Držanie liekov na nízkej úrovni sa nie vždy vypláca.</p>

<h3>Prispievame málo</h3>
<p><strong>„Môžeme diskutovať o humánnom prístupe firiem, ktoré vyrábajú lieky z krvnej plazmy, ale keď raz dostanú napríklad v Nemecku o 500 eur viac za jeden prípravok, umiestnia ich tam. Navyše, na Slovensku ľudia darujú v porovnaní s inými krajinami oveľa menej plazmy. Do celosvetového či celoeurópskeho objemu prispievame, skrátka, málo, a aj preto firmy uprednostnia krajiny, ktoré akoby vrátia ľuďom to, čo darovali. </strong></p>
<p><strong>Ak zvýšime celkový objem darovanej plazmy, na základe toho by sme mali garantované aj to, že objem z nej vyrábaných liekov bude dostatočný aj pre našich pacientov. Sú to spojené nádoby,“</strong> vysvetľuje imunológ, profesor Miloš Jeseňák situáciu.</p>
<p>S&nbsp;plazmou, skrátka, nie sme sebestační, musíme využívať „cudziu krv“, ktorá nie je vždy k dispozícii...</p>

Boli ste už niekedy darovať krv?

<h3>Lacné lieky nie je riešenie</h3>
<p><strong>„Čo máme z lacných liekov, ak nie sú dostupné pre pacientov, ktorí ich potrebujú?“</strong> kladie otázku Gabriel Bodor zo Združenia pacientov s primárnou imunodeficienciou. Tvrdí však, že ministerstvo sa už snaží situáciu riešiť. Ak máte v tejto chvíli tendenciu prestať ďalej čítať, pretože sa vás to netýka, keďže máte imunitu v poriadku, vydržte ešte. Krvná plazma, respektíve liek z nej, sa vám možno bude hodiť v tehotenstve, keď sa popálite alebo budete mať choré srdce.</p>
<p><strong>Pri akých diagnózach sa plazma využíva, sa dočítate na nasledujúcej strane.</strong></p>

<h3>Nielen imunita</h3>
<p><strong>„Najviac využívané imunoglobulíny, čiže protilátky, ktoré obsahujú lieky z krvnej plazmy, slúžia napríklad na liečbu vážnych autoimunitných ochorení, ochorení krvotvorby, ťažkých infekčných stavov, tehotenských komplikácií, sú pre novorodencov so slabým imunitným systémom a predpisujú sa aj pri tetane, besnote, žltačke typu A a B či po transplantácii kostnej drene,“</strong> vymenúva profesor Jeseňák s tým, že najvýznamnejšou indikáciou sú vrodené poruchy imunity. Človeku sa vtedy netvoria protilátky a je doslova odkázaný na cudzie.</p>
<p><strong>„Ďalšia zložka krvnej plazmy, tzv. albumín, zasa pomáha pri popáleninách a onkologických ochoreniach. Lieky, ktorých je súčasťou, potrebujú pacienti po bajpasoch či ľudia s kardiologicko-respiračnými ochoreniami. Protilátky vyrábané z plazmy potrebujú aj hemofilici, ktorí ich musia brať celoživotne a pravidelne,“</strong> dodáva lekár s tým, že to nie je konečný výpočet chorôb, pri ktorých zachraňuje život plazma.</p>

<h3>Tvrdá reč čísiel</h3>
<p>Plazmu nevieme vyrobiť synteticky, sme teda odkázaní na dobrovoľných darcov krvi.</p>
<p>Dobrých ľudí nie je u nás málo, lenže na Slovensku sú pravidlá nastavené inak ako v okolitých krajinách, a preto vyzbierame 4. najnižší objem plazmy na 1 000 obyvateľov v EÚ. Za nami sú len Bulhari, Srbi a Gréci.</p>
<p><strong>1. Nevyužívame tzv. plazmaferézu</strong>, teda pokročilú metódu odberu plazmy prístrojom, ktorý z krvi odseparuje iba plazmu a zvyšok vráti človeku do obehu. Človek u nás musí, skrátka, darovať klasicky celú krv aj s krvinkami, krvnými doštičkami a plazmou, čo je neefektívne.</p>
<p><strong>2. Na Slovensku môžu darcovi odobrať ročne maximálne 10 litrov plazmy</strong>, v Česku a Poľsku je to 25 litrov, v Rakúsku 35 litrov a v Maďarsku dokonca 38,25 litra ročne.</p>
<p><strong>3. Zber krvnej plazmy je u nás centralizovaný</strong>, môžu ho robiť iba nemocnice a Národná transfúzna služba. U susedov majú aj súkromné centrá na odber plazmy – v Česku 38, v Maďarsku 33, v Rakúsku 20. U nás ani jedno.</p>
<p><strong>„Krvnú plazmu môže Slovák darovať hocikde v rámci EÚ, komerčné odberové centrá nezriedka fungujú v rámci obchodných centier,“</strong> hovorí profesor Jeseňák, ktorý netají, že vinou krízy s plazmou nemá často pacientom čo podať.</p>
<p>Aj imunoalergiológ Peter Čižnár na portáli imunodeficit.sk konštatuje, že by bol dobrý nápad zriadiť plazmaferetické centrá na verejných priestranstvách, ako sú obchodné centrá, aby boli návštevníci motivovaní k vykonaniu dobrého skutku. Chce to však vôľu úradníkov pohnúť sa dopredu.</p>
<p><strong>Aká katastrofa sa stala v Rumunsku, keď chýbali lieky z krvnej plazmy, sa dočítate na nasledujúcej strane.</strong></p>

<h3>Aj pri kovide</h3>
<p>Asi polovica spotreby liekov vyrobených z krvnej plazmy sa využíva pri rôznych akútnych stavoch. Imunoglobulíny sa napríklad používajú pri liečbe život ohrozujúceho multisystémového zápalového ochorenia u detí, ktoré je následkom prekonania kovidu.</p>
<h3>Nemáme centrá</h3>
<p>Na rozdiel od zahraničia u nás neexistujú samostatné centrá pre odber plazmy. Národná transfúzna služba SR zásobuje plazmou na liečebné účely rôzne zdravotnícke zariadenia a zároveň predáva zvyšok na frakcionáciu, teda výrobu liekov z plazmy.</p>
<p>Odpredaj plazmy sa robí len cez jedného odberateľa, ktorý ju smie vyvážať. U nás nemáme ani jedného výrobcu, všetky lieky sa dovážajú zo zahraničia.</p>
<h3>Ľudia začali zomierať</h3>
<p>Gabriel Bodor zo Združenia pacientov s primárnou imunodeficienciou spomína na situáciu v Rumunsku, keď pred pár rokmi kvôli zlej cenotvorbe vypadli na trhu všetky lieky z krvnej plazmy. <strong>„Ľudia začali umierať. EÚ sa potom skladala na humanitárnu pomoc. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale ak so súčasnou situáciou nič neurobíme, výrobcovia liekov z plazmy svoje lieky od nás stiahnu, čo bude katastrofa,“</strong> hovorí. <strong>„Predstavte si, že máte dvojročné dieťa, ktoré musí pri podávaní lieku sedieť dve hodiny na jednom mieste. Keď ho už na to navyknete, jeho liek z trhu vypadne. Musíte sa teda preorientovať na iný liek, ktorý sa podáva pumpou tri hodiny. Alebo zistíte, že má naň alergiu... Je to ťažké.“</strong></p>
<h3>Susedia darujú viac</h3>
<p>V prepočte na 1 000 obyvateľov poskytuje Rakúsko na výrobu liekov z krvnej plazmy približne 12-krát viac plazmy a Česko asi 12-krát viac plazmy ako SR. Maďari dodávajú asi 7-krát viac ako my. Zdroj: EY</p>
<h3>Vynechali nás</h3>
<p>Zvýšený dopyt po krvnej plazme je aj preto, že sa zbiera tzv. rekonvalescentná plazma od ľudí, ktorí úspešne prekonali kovid. Transfúzia plazmy pomáha chorým pacientom zvýšiť ich imunitu a posilniť organizmus v boji s chorobou.</p>
<p>Takáto liečba môže skrátiť ochorenie, znížiť komplikácie aj zabrániť tzv. dlhému kovidu. Európska komisia v januári vyčlenila 36 miliónov eur na 24 projektov súvisiacich s plazmou od darcov.</p>
<p>Peniaze boli určené hlavne na nákup prístrojov na plazmaferézu – teda odber plazmy, vrátane súprav na odber, skladovacieho vybavenia, laboratórneho testovania a úpravu odberných centier. Slovensko nepatrí medzi 14 krajín, medzi ktoré bol grant rozdelený.</p>

OBROVSKÁ kríza! Výrobcovia liekov utekajú zo Slovenska. Chýbajú TIETO lieky

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

OBROVSKÁ kríza! Výrobcovia liekov utekajú zo Slovenska. Chýbajú TIETO lieky

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Docentka Zuzana Žilinská: Z čistého altruizmu obličku darovať nemôžete. Možno sa to ale zmení

VIDEO: Varovanie známeho lekára. Do mesiaca začnú ľudia masívne zomierať

Janka Liptáková dostala obličku najskôr od tragicky zosnulého motorkára, potom od sestry

Zaspala na tri týždne! Profesorka Oľga Križanová v zime prekonala COVID, fit nie je doteraz

MUDr. Elena Prokopová prehodnotila názor na tému kovid a deti

Výber pre vás