Pediatri už otvorene hovoria o strachu: Na jeseň udrie kovid na naše deti

Doktorka Prokopová netají obavy: Na jeseň sa bude šíriť kovid medzi deťmi

MUDr. Elena Prokopová prehodnotila názor na tému kovid a deti

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Lekári už dlhšie upozorňujú na problém,&nbsp; ktorý nás s veľkou pravdepodobnosťou na jeseň čaká, pokiaľ sa nezaočkuje dostatočný počet ľudí. A už sú v hre aj deti. Odborníci varujú, že to budú práve ony, kto bude plniť čakárne u lekára s kovidom. Pritom nevieme, čo ich čaká...

Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre deti a dorast MUDr. Elena Prokopová pripomína: „Keď sa začínala pandémia, hovorila som o tom, že deti nie sú rizikové a ochorenie sa u nich prenáša menej. Ale už pred Vianocami sme v ambulanciách videli, že odrazu chodili viac choré deti, príznakovejšie, a to sme ešte nemali identifikovaný britský variant koronavírusu. Vedeli sme, že sa niečo deje. Teraz prichádza infekčnejší variant delta, pri ktorom nevieme povedať, či informácie, ktoré o ňom máme o detskej populácii, budú platiť.“

Keďže sú starší ľudia percentuálne preočkovanejší a vírus sa šíri hlavne v nezaočkovanej populácii, myslí si, že na jeseň bude gro ochorení medzi deťmi. „Mám obavy pred jeseňou. Keďže teraz očkujeme deti od 12 rokov, tak tou najzraniteľnejšou populáciou, kde sa vírus bude šíriť, budú mladšie nezaočkované deti,“ hovorí. Čo s tým? Rýchlo očkovať!

Doktorka Prokopová upokojuje rodičov, aby sa vakcinácie nebáli: „Imunitný systém detí je naučený zvládať podávanie vakcín.“ Pripomína, že keď pokleslo očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole, objavili sa epidémie.

Aj kovid je vírusové ochorenie, ktoré síce imunitný systém detí môže zvládnuť, ale u 20 percent detí môže mať naozaj vážny priebeh. „Aj tých dvadsať percent je veľké množstvo,“ upozorňuje.

Navyše, nikdy sa nedá predpovedať, ktoré dieťa skončí s ťažkým stavom v nemocnici. Nemusí to byť len dieťa s chronickým alebo iným ochorením, ale aj dovtedy úplne zdravé. „Kovid môže mať následky, aj keď prebehne s ľahkými príznakmi,“ hovorí.

Imunológ a alergiológ, profesor Miloš Jeseňák, vyvracia fámu, že väčšina detí má asymptomatický priebeh kovidu. „Len u štvrtiny detí prebehne kovid bez príznakov,“ hovorí. Upozorňuje, že hoci sa deti nedostávajú tak často s kovidom do nemocnice, hrozí im postkovidový zápalový syndróm, ktorý ich môže postihnúť o pár týždňov po prekonaní ochorenia. „Detí, ktoré mali tento syndróm veľmi závažný, sme mali na Slovensku zatiaľ okolo sto. Väčšina si vyžadovala príjem na ARO, pretože mali ťažké postihnutie srdcovo-cievneho systému. Keby mali možnosť zaočkovať sa, mohli sa tomu vyhnúť,“ konštatuje.

Detská neurologička, docentka Miriam Kolníková, dodáva: „Aj keď dieťa prekoná kovid s nezávažnými príznakmi, po latentnom období, hoci je aj úplne uzdravené, môže sa v jeho tele spustiť autoimunitná reakcia. Vírus totiž poškodzuje bunky tak, že ich organizmus začína vnímať ako cudzie a začne sa správať patologicky. Môžu vzniknúť ťažké stavy s poškodenými periférnymi nervami a&nbsp;so zápalom nervových koreňov alebo ťažké autoimunitné poškodenie mozgu. Objaviť sa môže zápal mozgu či epileptické záchvaty... Treba urobiť čokoľvek, aby sme tomu predišli,“ hovorí. Neurologicky choré deti sú veľkou rizikovou skupinou, preto sa lekári snažia komunikovať s ich rodičmi, aby ich dali zaočkovať.

AKÚ SKÚSENOSŤ MÁ DETSKÝ KARDIOCHIRURG si prečítajte na nasledujúcej strane.

Aj primár detskej kardiológie MUDr. Martin Záhorec pridáva svoju skúsenosť: „Zápalový syndróm, ktorý postihuje deti po prekonaní kovidu o niekoľko týždňov, je veľmi stresujúca záležitosť. Našťastie, odkedy je možnosť očkovať sa, tento syndróm sa vyskytuje zriedkavo, vo februári a v marci toho bolo naozaj veľa. Dieťa, inak zdravé, dostane vysoké teploty, bolesti hlavy, brucha, hnačky, vracanie, pritom rodič to už nespájal s kovidom. Mali sme deti, ktoré boli dokonca operované pre podozrenie na náhly zápal slepého čreva, lebo tie bolesti boli naozaj veľké. Slepé črevo sa nakoniec nepotvrdilo a zistilo sa, že je to zápalový multisystémový syndróm.“

Pri tomto syndróme býva postihnuté aj srdce, ktoré pracuje slabšie, a tiež cievy, čo spôsobí znížený krvný tlak. Tieto deti potrebujú intenzívnu starostlivosť a okrem vírusu ich ohrozuje aj bakteriálna infekcia.

„Vieme, že vírusový zápal môže spôsobiť jazvy na srdci s dlhodobými následkami, kde špeciálna liečba už potom nie je možná. Deti, ktoré tento zápal prekonali, preto budeme dlhodobo sledovať,“ vysvetľuje lekár, ktorý sa teší z toho, že sa mohla dať zaočkovať popri dospelej osemnásťročnej dcére aj mladšia, šestnásťročná.

Doktor Záhorec pripomína, že na Slovensku zomrelo v roku 2019 vyše 13 000 ľudí na rakovinu, na kovid zatiaľ zomrelo vyše 12 000 ľudí: „Akí by sme boli šťastní, keby sme vedeli očkovať proti obávanej rakovine. Proti kovidu máme očkovanie, tak to využime.“

„Každá vakcína prešla klinickým skúšaním. Treba povedať, že nové vakcíny proti kovidu nie sú prvé z tejto skupiny vakcín. Napríklad vakcína proti ebole je tiež vektorová, používa sa niekoľko rokov, rovnako aj v prípade SARS-1 a MERS. Výskum v prípade COVID-19 vlastne len nadviazal na prvé dáta z týchto vakcín,“ hovorí profesor Jeseňák.

„Nie je to žiaden experiment na našich deťoch a rovnako nemajú tieto vakcíny nič spoločné s génovou terapiou, ako niekto tvrdí. Génová terapia je založená na úplne inom princípe. Rovnako ako imunológ môžem vyhlásiť, že pri vakcínach proti kovidu nemám žiadne zásadné obavy, že by prišli nejaké neskoršie následky očkovania. Vakcína nedokáže imunitný systém dieťaťa ,preťažiť‘ či ,nadmerne vystimulovať‘.“

Doktor Jeseňák takisto prízvukuje, že tak ako sa s veľkou pravdepodobnosťou dokáže imunitný systém detí a tínedžerov dobre vyrovnať s kovidom, tak je zároveň pripravený k neprimeranej pokovidovej zápalovej reakcii. A nikto nevie, či to nebude práve jeho dieťa, ktoré chce chodiť do školy, viesť normálny život s kamarátmi a mať svoje koníčky, čo je pre jeho normálny vývoj potrebné ako soľ. A pre spoločnosť tiež. Je to naša budúca generácia.

MUDr. Elena Prokopová prehodnotila názor na tému kovid a deti

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Ako byť so sebou spokojný? Odpoveď nájdete v rovnomennej knihe

Výber pre vás