Lekári už dlhšie upozorňujú na problém, ktorý nás s veľkou pravdepodobnosťou na jeseň čaká, pokiaľ sa nezaočkuje dostatočný počet ľudí. A už sú v hre aj deti. Odborníci varujú, že to budú práve ony, kto bude plniť čakárne u lekára s kovidom. Pritom nevieme, čo ich čaká...
Mutácie menia situáciu
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre deti a dorast MUDr. Elena Prokopová pripomína: „Keď sa začínala pandémia, hovorila som o tom, že deti nie sú rizikové a ochorenie sa u nich prenáša menej. Ale už pred Vianocami sme v ambulanciách videli, že odrazu chodili viac choré deti, príznakovejšie, a to sme ešte nemali identifikovaný britský variant koronavírusu. Vedeli sme, že sa niečo deje. Teraz prichádza infekčnejší variant delta, pri ktorom nevieme povedať, či informácie, ktoré o ňom máme o detskej populácii, budú platiť.“
Keďže sú starší ľudia percentuálne preočkovanejší a vírus sa šíri hlavne v nezaočkovanej populácii, myslí si, že na jeseň bude gro ochorení medzi deťmi. „Mám obavy pred jeseňou. Keďže teraz očkujeme deti od 12 rokov, tak tou najzraniteľnejšou populáciou, kde sa vírus bude šíriť, budú mladšie nezaočkované deti,“ hovorí. Čo s tým? Rýchlo očkovať!
Imunita je pripravená
Doktorka Prokopová upokojuje rodičov, aby sa vakcinácie nebáli: „Imunitný systém detí je naučený zvládať podávanie vakcín.“ Pripomína, že keď pokleslo očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole, objavili sa epidémie.
Aj kovid je vírusové ochorenie, ktoré síce imunitný systém detí môže zvládnuť, ale u 20 percent detí môže mať naozaj vážny priebeh. „Aj tých dvadsať percent je veľké množstvo,“ upozorňuje.
Navyše, nikdy sa nedá predpovedať, ktoré dieťa skončí s ťažkým stavom v nemocnici. Nemusí to byť len dieťa s chronickým alebo iným ochorením, ale aj dovtedy úplne zdravé. „Kovid môže mať následky, aj keď prebehne s ľahkými príznakmi,“ hovorí.
Skončili na ARO
Imunológ a alergiológ, profesor Miloš Jeseňák, vyvracia fámu, že väčšina detí má asymptomatický priebeh kovidu. „Len u štvrtiny detí prebehne kovid bez príznakov,“ hovorí. Upozorňuje, že hoci sa deti nedostávajú tak často s kovidom do nemocnice, hrozí im postkovidový zápalový syndróm, ktorý ich môže postihnúť o pár týždňov po prekonaní ochorenia. „Detí, ktoré mali tento syndróm veľmi závažný, sme mali na Slovensku zatiaľ okolo sto. Väčšina si vyžadovala príjem na ARO, pretože mali ťažké postihnutie srdcovo-cievneho systému. Keby mali možnosť zaočkovať sa, mohli sa tomu vyhnúť,“ konštatuje.
Detská neurologička, docentka Miriam Kolníková, dodáva: „Aj keď dieťa prekoná kovid s nezávažnými príznakmi, po latentnom období, hoci je aj úplne uzdravené, môže sa v jeho tele spustiť autoimunitná reakcia. Vírus totiž poškodzuje bunky tak, že ich organizmus začína vnímať ako cudzie a začne sa správať patologicky. Môžu vzniknúť ťažké stavy s poškodenými periférnymi nervami a so zápalom nervových koreňov alebo ťažké autoimunitné poškodenie mozgu. Objaviť sa môže zápal mozgu či epileptické záchvaty... Treba urobiť čokoľvek, aby sme tomu predišli,“ hovorí. Neurologicky choré deti sú veľkou rizikovou skupinou, preto sa lekári snažia komunikovať s ich rodičmi, aby ich dali zaočkovať.
AKÚ SKÚSENOSŤ MÁ DETSKÝ KARDIOCHIRURG si prečítajte na nasledujúcej strane.
