Profesorka Oľga Križanová (61) je biochemička, vedúca vedecká pracovníčka, pracuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Je členka Učenej spoločnosti Slovenska a držiteľka ôsmich prestížnych ocenení.

Venuje sa úlohe vápnika v nádoroch, no ak by ste sa chceli prelúskať jej profesijným životopisom, museli by ste prejsť viac ako päť husto popísaných strán medzinárodných projektov, stáží či prednášok na konferenciách. Prácu úspešnej ženy, ktorú citujú prestížne svetové vedecké webové stránky, však v januári prerušila únava.

„Správy boli plné ochorenia COVID-19, no ja som nemala ani teplotu ani kašeľ. Nestratila som dokonca ani chuť a ani čuch, no necítila som sa vo svojej koži,“ hovorí Oľga Križanová. Pre istotu zašla k&nbsp; lekárke, ktorá ju poslala do nemocnice na vyšetrenie na koronavírus. Antigénový test ukázal, že je negatívna, kontrolný PCR test však potvrdil opak.

„Pamätám si ako mi klesalo nasýtenie krvi kyslíkom, no o&nbsp;tom, čo sa dialo ďalej, som sa neskôr dozvedela až z&nbsp;vlastnej lekárskej správy. Zdalo sa mi, že som si večer ľahla a&nbsp;ráno som sa zobudila. Lenže, spala som tri týždne,“ dodá pani profesorka.

&nbsp;V umelom spánku&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Život Oľgy Križanovej napĺňala najmä jej práca, popri nej prechádzky a túry po horách. Veľa športovala,&nbsp;energiu si naposledy vybíjala skákaním na trampolíne. Na začiatku roka ale náhle skončila v&nbsp;umelom spánku, a&nbsp;nakoľko jej zdravotný stav sa komplikoval, aj na pľúcnej ventilácii.

„Prebrala som sa úplne nehybná, nevedela som, kde som. Najskôr som sa odznova učila ovládať ruky a&nbsp;jesť nimi. Neskôr som sa učila sedieť, stáť a&nbsp;chodiť,“ opisuje nie tak dávnu minulosť pani profesorka.

Oľga Križanová si bola takmer istá, že pokiaľ ľudia nebudú absolútne zodpovední a&nbsp;Slovensko v&nbsp;čase nastupujúcej druhej vlny pandémie neprijme adekvátne epidemiologické opatrenia, koronavírus dostane. Viac ako samotnej choroby sa ale obávala jej ťažkého priebehu.

„Nemýlila som sa, od najhoršieho ma zrejme zachránil pohyb a&nbsp;aj vyššie dávky vitamínu D, ktorý som pred ochorením užívala na posilnenie imunitného systému,“ prezradí pani profesorka. Domnieva sa, že koronavírus chytila vo výťahu. Od nej ho dostal jej partner, pre toho sa ale ochorenie skončilo po dvoch dňoch teploty.

„Aj pre mňa je záhadou, čo u&nbsp;rôznych ľudí spôsobuje rôzny priebeh koronavírusu. Kopec pacientov so závažnými ochoreniami - napríklad kardiovaskulárnymi, endokrinologickými, či onkologickými – ho zvládne relatívne ľahko. Mladí športovci, ktorí žijú doslova predpisovo, zasa končia na umelej pľúcnej ventilácii,“ krúti hlavou pani profesorka.

Keď z&nbsp;nemocnice prišla domov, partner ju pri chôdzi musel podopierať. Alebo centimeter po centimetri kráčala tak, že sa držala nábytku. Vonku išla najskôr s&nbsp;chodítkom, neskôr ju pľúcna lekárka poslala na liečenie do Vysokých Tatier.

„Pacientov, ktorí prekonali koronavírus, tam učili správne chodiť. To znamená, že sme sa mali pozerať do výšky prvého poschodia. Ešte v&nbsp;máji som ale musela mať očný kontakt so zemou. Ak by som nehľadela na miesto, na ktoré mám stúpiť, padla by som,“ tvrdí Oľga Križanová.

Svieži vzduch, masáže, prechádzky, ale najmä dychové cvičenia v&nbsp;Tatranskej Polianke pani profesorke pomohli, ešte v&nbsp;polovici pobytu však aj po miernom zaťažení pľúc lapala po dychu. Dlhé týždne ju tiež ďalej boleli kĺby a&nbsp;doteraz trpí nespavosťou.

Skoncujme s depresiami&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Viac ako pol roka po prekonaní COVID-19 profesorka Križanová stále nie je úplne fit. „Hoci som koronavírus prekonala, dala som sa zaočkovať. Myslím si, že tak chránim nielen seba, ale aj svojich blízkych. Mnohí ľudia nechcú ísť na očkovanie, lebo sa boja vedľajších účinkov a toho, že vakcína bola vyrobená veľmi rýchlo. Technológie, ktoré umožnili výrobu mRNA vakcíny, však až tak nové nie sú. Krátkodobé účinky sú u niektorých ľudí nepríjemné - horúčka, bolenie ruky, únava – no väčšinou rýchlo vymiznú,“ približuje svoj postoj k&nbsp;očkovaniu.

Úmrtnosť po očkovaní je podľa Oľgy Križanovej mimoriadne nízka, nižšia ako mnohé iné a bežné typy liečby. „Nikomu z&nbsp;nás určite nie je jedno, či pandémia skončí za rok, alebo za desať. Všetci sme si zvykli na určitý životný štandard a neustále opatrenia a obmedzovania - aj keď sú potrebné - zvyšujú frustráciu ľudí, pribúda množstvo depresívnych jedincov. S takýmto stavom treba skoncovať čím skôr a očkovanie je veľmi vhodná cesta k tomuto cieľu,“ tvrdí profesorka Križanová, ktorá nástrahy COVID-19 prežila na vlastnej koži. Zmenila ju táto skúsenosť?

„Vychutnávam si život, užívam si každučký deň, prehodnotila som svoje priority. Nad vecami, ktoré ma kedysi rozčuľovali, mávnem rukou. Rozdeľujem ich na dôležité a&nbsp;nepodstatné. A&nbsp;najmä, vážim si bežné veci, ktoré som predtým nevnímala,“ uzatvára Oľga Križanová. Jej snom je nebáť sa chodiť po meste, zájsť si na kávu, ísť na výlet.

Miluje poznávací typ dovoleniek, tento rok sa však &nbsp;na žiadnu nechystá. Po prekonaní koronavírusu sú jej pohybové schopnosti stále obmedzené...