Koľko ľudí dnes čaká na telefonát od lekára, že je pre nich pripravené srdce, oblička či iný orgán, ktorý im môže zachrániť alebo skvalitniť život?
Na čakacích listinách na transplantáciu obličky, pečene a srdca čaká na Slovensku takmer 300 pacientov.
Čo podľa vašich skúseností prežívajú?
Pacientov čakajúcich na transplantáciu životne dôležitého orgánu spája strach, že sa nenájde vhodný orgán včas a transplantácie sa nedožijú alebo sa zmení ich zdravotný stav natoľko, že nebudú môcť transplantáciu podstúpiť.
Poskytuje sa u nás ľuďom čakajúcim na orgán pomoc psychológa?
Každý pacient má možnosť obrátiť sa so svojimi problémami na psychológa. Vzhľadom na to, že sa liečba väčšiny pacientov čakajúcich na transplantáciu uskutočňuje v mieste bydliska, resp. v rajóne, je logisticky náročné zabezpečiť psychologické vedenie v príslušnom transplantačnom centre. Pacienti by museli totiž za psychológom dochádzať neraz desiatky až stovky kilometrov. Týka sa to najmä pacientov čakajúcich na transplantáciu obličky. Pokiaľ je to potrebné, psychologické vedenie odporúčame. Pacienti čakajúci na transplantáciu pečene, srdca a pľúc sú viac centralizovaní, zabezpečenie psychológa v centre je preto reálnejšie.
Je väčší problém, že žijúci ľudia sa boja darovať napríklad obličku, alebo to, že pozostalí nesúhlasia s odobratím orgánov ich zomrelému príbuznému? S ktorou skupinou ľudí viac „bojujete“?
V prvom rade treba povedať, že my s nikým nebojujeme. Každý má právo rozhodnúť sa podľa svojho vedomia a svedomia. Ak pacient čakajúci na transplantáciu obličky nemá vhodného živého darcu, je to objektívny fakt. Pokiaľ by aj v blízkej rodine niekto obličku darovať mohol, je plne na jeho rozhodnutí, či tak urobí, alebo nie. Nikto z nás nemá právo tlačiť iného človeka do darcovstva orgánu. Pacientovi a jeho rodine môžeme pomôcť rozhovorom, vysvetliť situáciu, možnosti, výhody a riziká darovania obličky, rozhovor však musí ponechať slobodu v rozhodovaní.
V prípade potenciálneho darcu s potvrdenou smrťou mozgu (teda mŕtveho) lekári komunikujú s blízkou rodinou, vysvetľujú stav a nepriaznivú nezvrátiteľnú situáciu, ako aj zámer odobrať orgány s účelom transplantácie. Rozhovor je vedený veľmi eticky a v prípade negatívneho postoja zo strany rodiny sa snažia profesionáli – koordinátori vysvetliť význam darcovstva a záchranu iných životov, keď život ich blízkeho vyhasol. Nič sa nekoná s nátlakom.
S akými obavami sa darcovia zdôverujú? Čítajte na nasledujúce strane >>>
