„Civilizácie Južnej Ameriky uctievali slnko, ich vládcovia boli jeho synmi. Zlato im pripomínalo slnko, ozdoby z neho museli byť poriadne vyleštené,“ hovorí Kateřina Havelková zo spoločnosti, ktorá je usporiadateľom unikátnej akcie.

Zlato pre Inkov nebolo platidlom, ale magickým darom, z&nbsp;ktorého vyrábali korunovačné predmety, šperky, zbrane a rituálne predmety. Medzi najcennejšie zo stovky exponátov v&nbsp;Bratislave patria zlaté ruky v&nbsp;nadživotnej veľkosti, rituálne poháre, zlaté kreslo či pohrebná zlatá maska zdobená smaragdmi.

Majú hodnotu desiatok miliónov eur, no viac ako Indiánov zlato fascinovalo Európanov. Keď v&nbsp;prvej tretine šestnásteho storočia&nbsp;Francisco Pizarro rozvrátil najsilnejšiu ríšu starého amerického kontinentu, španielski žoldnieri sa o väčšinu vzácnych predmetov pobili. Stovky ton zlata a&nbsp;striebra neskôr roztavili na prúty a na lodiach odviezli do Európy, časť najväčšieho pokladu na svete však stále nenašli. Traduje sa, že kľúč k&nbsp;jeho objavu schováva tajné písmo, ktoré objavili na Spiši!

Najsevernejšia časť historického regiónu Spiš je od rozpadu Rakúsko-Uhorska súčasťou Poľska, kedysi však bola zviazaná so Slovenskom. Najväčšou atrakciou oblasti je hrad Niedzica, odkiaľ sa v&nbsp;osemnástom storočí vybral do sveta šľachtic s&nbsp;dobrodružnou krvou Sebastian Berzeviczy. Muž, ktorý po útoku lupičov na svoj dom prišiel o&nbsp;mamu i&nbsp;otca, bojoval na strane Indov proti anglickým kolonizátorom. Okúsil život piráta a napokon odplával do Južnej Ameriky. V Peru sa zamiloval do princeznej z&nbsp;kmeňa Inkov, ktorú si vzal za manželku.

Ich dcéra Umina sa so svojím&nbsp;manželom, ktorý tiež pochádzal z&nbsp;kráľovského rodu, zaplietla do vzbury Indiánov proti Španielom. Odboj sa nevydaril, celá Uminina rodina pred pomstou kolonizátorov utiekla do Benátok, kde ich však dostihli španielski inkvizítori. „Jej manžela prepichli nožom a&nbsp;hodili do kanála. Na rade bola Umina a&nbsp;jej syn Antonio,“ píše bádateľ Aleksander Rowiński, ktorý celý svoj život zasvätil príbehu Berzeviczyho. Ten dcéru a&nbsp;vnuka schoval v&nbsp;odľahlej pevnosti na severe Spiša, v&nbsp;Niedzici. Na hrad za nimi čoskoro dorazili poslovia z&nbsp;Peru a&nbsp;Umine oznámili, že nikto z&nbsp;vladárov besnenie Španielov neprežil a&nbsp;ona sa stáva dedičkou trónu Inkov.

Vyslanci z&nbsp;Južnej Ameriky neprišli s&nbsp;prázdnymi rukami. Umine doniesli časť mapy k&nbsp;ich legendárnemu zlatému pokladu, ktorého hľadanie Španielov privádza do zúfalstva. Mapu podľa legendy predtým rozdelili na tri časti: jednu schovali v&nbsp;jazere Titicaca v&nbsp;Južnej Amerike, druhú v&nbsp; zátoke pri španielskom meste Vigo, tretia ostáva na Spiši. Lenže ani Umina osudu neujde. Jej spišskú skrýšu opäť vyňuchajú Španieli a&nbsp;v&nbsp;honbe za zlatom princeznej dýkou rozpárajú brucho: domnievajú sa, že mapu prehltla.

Vtedy už takmer storočný Sebastian Berzeviczy tuší, že zlato Inkov jeho rodine prináša samé prekliatie. O&nbsp;pomoc žiada príbuzných z Moravy. Benešovci prijmú jeho vnuka Antonia za svojho a&nbsp;vychovajú z&nbsp;neho Nemca. Podľa Aleksandra Rowińského žil neďaleko Brna a&nbsp;o svoju minulosť sa nikdy nezaujímal. Zato pravnuk Sebastiana Berzeviczyho, významný poľský politik Andrzej Benesz, mal hlavu plnú zlata a&nbsp;šperkov. O&nbsp;svojom pôvode pátral v&nbsp;krakovských archívoch a v roku 1946 prišiel na hrad Niedzica.

Za prítomnosti vojakov a&nbsp;úradníkov odkryl Andrzej Benesz jeden zo schodov nad nádvorím pevnosti. Pod ním našiel olovenú rúrku, z&nbsp;ktorej vytiahol tucet šnúrok s&nbsp;rôznymi uzlami a&nbsp;so zlatom na ich konci: išlo o&nbsp;pozlátené tajné písmo Inkov. Stálo na nich Vigo, Titicaca, Dunajec.

„Môjmu otcovi, ktorý na zámku pracoval, Andrej Benesz povedal, že písmo zoberie do Južnej Ameriky, kde ho rozlúštia. Ale nikto viac už to písmo nevidel,“ naznačuje sprievodkyňa Irena Szydlak. Príbeh nemal šťastný koniec. Vojakov, ktorí boli pri odvaľovaní schodu, prepadli a&nbsp;vystrieľali. V&nbsp;rieke Dunajec sa utopil aj kastelán, ktorý sa na odkrývanie schodov prišiel pozrieť.

Záhada inkského zlata však dala spávať málokomu. V&nbsp;sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa z&nbsp;Poľska do Peru vydali dve expedície, ktoré chceli záhadu olovenej rúrky rozlúštiť. Obe podľa Rowińského zmizli bez stopy. Andrej Benesz zomrel v&nbsp;roku 1976 pri záhadnej autonehode na ceste do Gdanska, kde sa mal stretnúť s&nbsp;dvomi cudzincami, znalcami uzlového písma. Stalo sa to deň predtým, ako mal svojmu jedinému synovi odovzdať tajomstvo pokladu Inkov. Jeho časť si na Bratislavskom hrade môžete pozrieť do polovice októbra, na tú druhú je podľa Ireny Szydlak uvalená kliatba. Dobehne každého, kto si chce indiánske zlato prisvojiť...

Prekliate zlato. Kým výstava Zlato Inkov je hit v každej krajine, na Spiši z neho cítia kliatbu

Výber pre vás

Prekliate zlato. Kým výstava Zlato Inkov je hit v každej krajine, na Spiši z neho cítia kliatbu

Súvisiace články

Najväčší zlatý poklad v Európe našli vo Villene v Španielsku. TIETO naše miesta sú hneď za ním

Nadšenci z Utekáča našli miesto, kde si Jánošík schoval dukáty. Pozor, v Terchovej to nie je

Najslávnejšieho Angličana odhalili rakúski opilci. TAKTO skončil muž, ktorý si z nich uťahoval

Kedysi sa tu baníci plavili po jazierku a hrávali sa kolky. TAKTO smutne dopadla slávna kolónia

Choďte sa okúpať do mesta Eger. Preslávila ho aj legenda o bojovníčkach, ktoré pili krv

Výber pre vás