Úzka cesta sa k niekdajšej baníckej kolónii Štokovec krúti ako had. Na okraji vozovky sa každú chvíľu ukáže banský portál alebo do kopca zarezaná osada s kedysi pyšnými domami úradníkov. Železník, najskôr vrch, neskôr rovnomenná osada a teraz už len zapadnuté lazy v horách nad Revúcou, patril v devätnástom storočí k najdôležitejším ložiskám železnej rudy v Rakúsko-Uhorsku. V časoch, keď každý jeden nový lyžiarsky vlek v Tatrách považujeme za technický unikát, tu už v roku 1881 viedla lanovka, ktorá nerast pod hory dopravovala do trinásť kilometrov vzdialeného Likiera!

Spomienky na slávnu minulosť sú na každom kroku.
Spomienky na slávnu minulosť sú na každom kroku.
Zdroj: JÁN DZÚR

Na vrch Železník, známy aj vďaka Dobšinského rozprávke, stúpame z obce Rákoš. „Preslávil ju nádherný gotický kostolík, no priamo v dedine je dnes už zaniknutá baňa na rumelku, najvýznamnejší minerál ortuti,“ vysvetľuje znalec miestnej histórie Ján Štrba (79), ktorý nás svojím rodným krajom sprevádza. Nad Rákošom nám ukáže miesto, ktoré sa volá Baňa, no miestni jej hovoria Telep. Sú tu zvyšky zemianskeho parku a platanová alej. Priemyselnú minulosť osady pripomína už len z húštiny trčiaci komín rozpadnutej zlievarne.