Ján Dzúr

Podľa odhadov Inštitútu zamestnanosti trvalo žije v&nbsp;zahraničí asi 350 000 Slovákov, ďalšie desiatky tisíc tam roky dochádzajú za prácou. Domov sa zatiaľ vracia mizivé percento, a&nbsp;ak aj áno, väčšinou ide o lekárov či expertov na nové technológie, ktorí končia vo veľkých mestách. Príbeh učiteľky dejepisu a&nbsp;nemčiny Viery Šimčikovej z&nbsp;Podpoľania sa z&nbsp;tejto šablóny vymyká. Hoci roky pôsobila v nemeckom Schwarzwalde, v&nbsp;Rakúsku aj vo Švajčiarsku, dnes v dedinke Súdovce na juhu stredného Slovenska s&nbsp;manželom Matthiasom vlastní malú lisovňu oleja. Neľutuje, že prišla späť?

„Do južného Nemecka som vycestovala kvôli jazyku. V Schwarzwalde som sa zamestnala v&nbsp;malom rodinnom podniku, kde ma okúzlila jednoduchá vidiecka gastronómia.&nbsp; Náš jedálny a&nbsp;nápojový lístok vrátane dezertu sa zmestil na jednu stranu, no takmer stále sme mali plné. Predali sme najviac porcií divej svine v&nbsp;celom Nemecku, no ak si to vyžadovala situácia, šéf podniku v&nbsp;ňom umýval podlahu!“ usmieva sa Viera.

Vo Schwarzwalde ju neočarila len príroda, štyristoročné usadlosti, v&nbsp;ktorých žijú ľudia dodnes, povestný poriadok a&nbsp;rôzne chute napohľad jednoduchých jedál, ale aj tradičný štýl života.

„Bývala som v&nbsp;osade, kde nežilo ani osemdesiat ľudí. Okolo nás bolo sedem podobných dediniek. V&nbsp;jednej piekli chlieb, v&nbsp;druhej vyrábali marmelády, v&nbsp;ďalšej fungovala stolárska dielňa. Komunita sa po celé generácie vzájomne podporovala. Môj šéf nikdy nešiel kúpiť dvere do hobby obchodu v&nbsp;meste, hoci by ho možno vyšli lacnejšie, zákazku dal miestnym stolárom. Tí, keď mali nejakú oslavu, zasa prišli k&nbsp;nám,“ vysvetľuje pani Šimčiková. V&nbsp;Nemecku nežila len prácou, do oka si padli s&nbsp; Matthiasom Dirkom Roeschom, švajčiarskym kuchárom.

„Bavila ho história a chcel byť archeológ, no mal ešte troch ďalších súrodencov. Keď jeho najstarší brat skončil vysokú školu, otec zahlásil, že zvyšní dostanú do vienka remeslo, ktoré ich uživí. Varenie pre Matthiasa neznamenalo prácu snov, ale nadchýnali ho chute. ,,Ako dvadsaťdvaročný si založil manufaktúru na výrobu potravín, kde spracúval regionálne a&nbsp;sezónne suroviny na potraviny. So všetkými príchuťami ich bolo postupne až sto štyridsať a&nbsp;za mnohé bol viackrát ocenený,“ opisuje Viera Šimčiková. Keď sa jej v Nemecku začalo cnieť za Podpoľaním, Matthias navrhol, aby sa presťahovali na Slovensko.

Viera doma pracovala ako učiteľka, jej manžel z&nbsp;Podpoľania dochádzal za prácou do Švajčiarska. Popri tom surfoval po internete a&nbsp;hľadal u&nbsp;nás vidiecku usadlosť podobnú Nemecku. Pred ôsmimi rokmi narazil na Súdovce, dedinku v&nbsp;Honte, teraz ospalom regióne, ktorý kedysi volali Zlatá župa Rakúsko-Uhorska.

„Prišli sme sem, keď kvitli stromy a&nbsp;dom – hoci na ňom na štyroch miestach tiekla strecha – si nás okamžite získal. Všetci naši blízki chápali, že sa nám páči prostredie, nikto ale netušil, z&nbsp;čoho budeme žiť. Na túto dedinku neupozorňovala na hlavnej ceste ani len dopravná značka!“ tvrdí pani Viera. V&nbsp;osudových okamihoch si povedala, že keď Matthias&nbsp; za ňou išiel 1 200 kilometrov, hodina cesty z&nbsp;Podpoľania do Súdoviec pre ňu predsa nemôže byť prekážka.

Gazdovstvo kúpili a prerobili, chvíľu odtiaľto odbiehali za prácou do západnej Európy. V&nbsp;jeseni roku 2013 sa však švajčiarsko-slovenský pár rozhodol, že kočovný život definitívne zavesí na klinec. „Matthias tri dni sedel na priedomí, fajčil fajku a&nbsp;premýšľal. Nakoniec vyhlásil, že budeme za studena lisovať olej zo surovín, ktorých je v&nbsp;Honte, podobne ako vo Schwarzwalde, habadej. A&nbsp;nejdeme do veľkého rizika: manufaktúru na výrobu potravín viedol dvadsať rokov vo Švajčiarsku a v&nbsp;slovenskej gastronómii silnie hlad po zdravých produktoch,“ vracia sa do minulosti Viera Šimčiková.

Matthias však v&nbsp;tej chvíli netušil, že budú mať do činenia so slovenským úradníckym systémom! „Nechápal, prečo u&nbsp;nás zápis do obchodného registra trvá tri mesiace, keď vo Švajčiarsku to zvládnu za jeden deň! Prečo majú úradníci šesťdesiat dní na vyjadrenie, prečo je splatnosť faktúr niekoľko týždňov. Trvalo rok, kým nám Slováci schválili prevádzku,“ opisuje, ako v&nbsp;skutočnosti u&nbsp;nás vyzerá oživovanie zdevastovaného vidieka, Viera Šimčiková.

Napriek mnohým polenám, ktoré s&nbsp;manželom museli preskočiť, sa nevzdali. V&nbsp;jednej z&nbsp;miestností vidíme, ako lis stláča slnečnicové semiačka. V&nbsp;druhej je sklad, z&nbsp;ktorého do reštaurácií a&nbsp;drobných obchodov dodávajú manželia osem základných a&nbsp;šesť ochutených druhov za studena lisovaných olejov. V&nbsp;tretej ich môžu degustovať.

„Surovinu si vyberáme výlučne od malých pestovateľov, ktorých osobne poznáme a ktorí si vážia pôdu, na ktorej plodiny pestujú. Semienka a jadierka starostlivo prezrieme. Lisujeme ich v&nbsp;šetrnom lise najnovšej generácie, ktorý zaručuje chuť, farbu, vôňu a obsah cenných látok v&nbsp;olejoch. Nejde nám o&nbsp;množstvo, ale o&nbsp;kvalitu,“ naznačuje Viera Šimčiková. Po vylisovaní oleje nechajú sedimentovať, následne ich ručne plnia do fliaš s&nbsp;vlastnou etiketou. Známi sa stali nielen v&nbsp;Honte, ale aj za hranicami regiónu. Je ich príbeh cestou, ako náš vidiek oživiť?

Okolie Súdoviec patrilo pred sto rokmi k&nbsp;bohatším regiónom Rakúsko-Uhorska. V&nbsp;takmer každej dedine stál kaštieľ, boli tu rybníky, vinice, hrdí gazdovia. Všetko to sa akosi stratilo zo zemského povrchu, dnes je pohľad na niektoré hontianske obce smutný. Zmenilo sa sociálne zloženie obyvateľstva, niet tu práce.

„Nemáme vlaky zadarmo a&nbsp;autobusy by sme si radi zaplatili, keby sem – napríklad cez víkend – nejaké ešte chodili. No mali by sme si zvyknúť na to, že nič v&nbsp;regióne sa nepohne zvrchu. Rozdiely v krajoch sú čoraz priepastnejšie, nikto s&nbsp;tým nič nerobí. Život do&nbsp;odľahlých končín Slovenska vrátia len ľudia, ktorí sa sem prisťahujú s&nbsp;nejakou víziou, nenechajú sa odradiť a&nbsp;sú ochotní podstúpiť aj nejakú obetu,“ uzatvára pani Viera, ktorej sa život na vidieku páči.

Za jej olejom cestujú do Súdoviec ľudia z&nbsp;celého Slovenska, ochutnala ho aj moderátorka Iveta Malachovská, operný spevák Martin Babjak či politik Ján Čarnogurský.

VIDEO: Viera Šimčiková po rokoch v cudzine podniká na Slovensku. TOTO u nás šokovalo jej muža

Výber pre vás

VIDEO: Viera Šimčiková po rokoch v cudzine podniká na Slovensku. TOTO u nás šokovalo jej muža

Súvisiace články

VIDEO: Sesternica herca Mariána Mitaša schudla rekordných 72 kíl. TOTO rozhodlo, že uspela

Učiteľky na horskej chate sa triasli od strachu z medveďa. Také rozuzlenie ale nečakali

Anjel na telefóne. Keď sa v horách ocitnete v núdzi, ozve sa vám hlas, ktorý patrí Kataríne

Hlad, špina, krv! TOTO je pravá tvár vojny podľa Slovenky, ktorá si počas nej prešla peklom!

Mohli sme sa zabiť! Pri Gdaňsku sme narazili do drevených klátov, ktoré sa vysypali na cestu

Výber pre vás