„Dvadsať minút po jedenástej večer mi zazvonila tiesňová linka. Z Martinských holí  žiadal o pomoc vyplašený dámsky hlas. Na chatu, kde bol ubytovaný detský tábor – tridsať chlapcov a dievčat v sprievode piatich dospelých žien – niekto búchal na dvere a dobíjal sa dovnútra,“ opisuje jednu zo svojich príhod, ktoré opísala vo svojej knihe Denník písaný horami, záchranárka Katarína Števčeková.

Podľa oznamovateľky deti už spali, ale ona s ostatnými kolegyňami sedela na prvom poschodí a čakala, čo sa bude diať. Báli sa, pretože sa im nepodarilo dovolať na okolité chaty ani ich chatárovi.

Vystrašené

 „Nemohli by ste sa pozrieť z balkóna, či to nie je medveď alebo nejaké iné zviera?“ opýtala som sa. „Medveď! Počujeme ho a hoci dvere sme zamkli, bez problémov ich vyvalí. Sme tu len ženy, najstaršia má štyridsať rokov. Čo keď to bude nejaký násilník,“ posťažovala sa vyľakaná žena. O pár minút už k chate mierila polícia, čo Katarína Števčeková výletníčkam hneď aj oznámila. No aj pre ňu mali vyľakané ženy novinku. „Ďakujeme za rýchlu pomoc, ale nebol to medveď. Zistili sme, že to búchajú radiátory,“ oznámila jej s úľavou jedna z nich.