V roku 1979 nastúpil na vtedajší Okresný národný výbor v&nbsp;Liptovskom Mikuláši, na odbor sociálnych vecí. „Celú večnosť som pracoval so zdravotne postihnutými, s väzňami, stal som sa sociálny kurátor pre deti a&nbsp;mládež. Vo všetkých týchto skupinách sa prelínali Rómovia. Zaujímalo ma prečo,“ zaspomína si Dušan Plaček (64). V&nbsp;zrelom veku vyštudoval na vysokej škole v&nbsp;Nitre rómsku problematiku a navrhol tiež stratégiu riešenie rómskej problematiky v&nbsp;meste. Dnes na dôchodku vedie občianske združenie Jesko.

„Keď sme riešili drobné krádeže detí, na ktoré sú Rómovia naviazaní a&nbsp;ich chovanie nehodnotili objektívne, necítil som sa príjemne. Rodičia v&nbsp;nich hľadali len to dobré. Nechceli pripustiť, že urobili prehrešok. No napriek problémom, ktoré som s&nbsp;Rómami zažil, som ich stále bral ako ľudí, ktorí patria do spoločnosti,“ pokračuje Dušan, ktorého zaujali dejiny Rómov. Tí v&nbsp;indických mestách žili už tisíc päťsto rokov pred Kristom a&nbsp;patrili k&nbsp;najnižšej zo štyroch tamojších kást.

„Robili tie najpodradnejšie povolania, spaľovali mŕtvoly, alebo vyrábali štetky. Do Európy prišli za lepším životom v&nbsp;jedenástom storočí, objavili sa v&nbsp;Grécku a&nbsp;časom sa pešo, alebo na koňoch, rozpŕchli po celom kontinente,“ vysvetľuje Dušan. Cez Slovensko mohli Rómovia prechádzať vďaka povoleniu kráľa Žigmunda, na Liptov dorazili v roku 1562. Ak nekočovali, usadili sa mimo obcí, na miestach, na ktorých sa nedalo gazdovať: močiaroch, kamenných poliach. Živili sa aj veštením. Dodnes o&nbsp;nich panuje mýtus, že boli skvelí kováči.

„Kde by sa paliči mŕtvol dostali k&nbsp;železu! Robiť s&nbsp;ním ich naučili až Turci,“ prezradí Dušan Plaček. Keď mapoval históriu rómskej osady Hlboké pri Liptovskom Mikuláši, dokázal zdokumentovať nielen to, kde stáli pôvodné koliby, ale aj to, kto v&nbsp;nich býval. Zistil, že v tradičných rómskych rodinách kedysi existoval hodnotový systém pravidiel, medzi ktoré patrila úcta, či postavenie muža a&nbsp;ženy. Veľké slovo pri výchove detí mávala stará mama. Rozhodovala aj o&nbsp;tom, akou cestou sa jej vnuci a&nbsp;vnučky vyberú.

„Kúpil som si rómsky slovník a&nbsp;čo-to sa z&nbsp;neho naučil. Rómovia videli, že viem veľa o&nbsp;ich minulosti a zaujímam sa aj o ich súčasný život. Pozývali ma do svojich obývačiek, núkali ma pitím aj jedlom. Zblížili sme sa. Začal som ich fotiť a&nbsp;filmovať, písal som o&nbsp;nich články. No dvere do úplného súkromia – čo je aj pre mňa veľká vec - mi otvorili až pred tromi rokmi,“ prezradí Dušan Plaček. Vtedy do Liptovského Mikuláša prišla zatepľovať jeho bytovku partia rómskych robotníkov spod Tatier. Keď sa dozvedeli čo Dušan robí a&nbsp;spoznali, že k&nbsp;nim nepristupuje s&nbsp;predsudkami, pozvali ho na sväté prijímanie ich detí.

„Urobil som im fotky a&nbsp;film. A zrazu sa mi ozývala jedna rómska rodina za druhou, od Spiša po Martin. Tak som začal chodiť na rómske svadby, kde som často jediný s&nbsp;bielou farbou kože. Už som ich zažil desiatky, no nikomu to nevadilo,“ smeje sa Dušan, ktorý sa vďaka fotografovaniu ocitol aj v&nbsp;úplnej blízkosti mladomanželov. S viacerými sú už blízki priatelia. „Sú úspešní vo svojej branži: vlastnia stavebné firmy, alebo hotely, alebo sú šikovní remeselníci. Spôsobom svojho života sa chcú podobať majorite,“ opisuje Dušan.

Svadobný obrad u&nbsp;takýchto rodín je obvykle katolícky a&nbsp;hostina má svoj dokonalý a&nbsp;presne určený scenár. Stoly sa prehýnajú pod ťarchou jedla a&nbsp;pitia, do tanca hrajú výlučne rómske kapely a hostia sa zabávajú od prvého akordu. „Nevestám šaty šijú v&nbsp;Maďarsku, Rakúsku, alebo v&nbsp;Nemecku. Mladý zať je oblečený ako z módneho žurnálu, páry sú elegantne zladené. Malé dievčatá často vyzerajú ako princezné, tie staršie ako modelky. A&nbsp;veru, neraz do tanca vezmú aj mňa. A&nbsp;keďže kamera ide ďalej, rozmýšľam, či sa z&nbsp;toho záberu vystrihnem,“ rozpráva so smiechom Dušan Plaček.

Zažil aj svadby, kde v&nbsp;sálach vybuchovali ohňostroje, otvárali sa stovky ruží, z&nbsp;oblohy sa sypali sa trblietky a&nbsp;pred hotelom parkovali desiatky luxusných aut z&nbsp;Anglicka. „Ale ja na nich nevidím len krásne šaty, vysoké podpätky, dokonalé účesy, šperky a&nbsp;drahé hodinky. Vnímam emócie, ktoré akoby sa zo života majority vytratili: radosť, slzy šťastia, smiech, dobrú náladu. Domov odchádzam ovešaný darčekmi ako vianočný stromček: nesiem si koláče aj mäso, rovnako fľašku vína. A&nbsp;každý sa so mnou lúči slovami, že na niektorej rómskej svadbe sa ešte určite stretneme. A&nbsp;to je pre mňa najväčšia pocta,“ uzatvára Dušan Plaček.

Chcete vidieť ako to vyzerá na rómskej svadbe. TU sú zábery z nej

Na svadbe je jediný s bielou farbou kože. TOTO všetko zažil muž, ktorý fotí rómske nevesty

Výber pre vás

Na svadbe je jediný s bielou farbou kože. TOTO všetko zažil muž, ktorý fotí rómske nevesty

Súvisiace články

Nech paničky cítia rozkoš! Za objavom kocky cukru stojí poranený prst matky šestnástich detí

Mesiac nevidela zrkadlo. Netrénovaná učiteľka sama na legendárnej túre, v nohách skoro 800 km!

Vysadil deti na prevrátenú loď, no dostal infarkt a utopil sa. Voda je živel, tvrdí záchranár

Srdce mu bilo trikrát rýchlejšie. Mariánovi zachránil život prístroj, bez ktorého sa nepohne

Kúpe sa v ňom aj Magda Vášáryová. Počúvadlo ukrýva silný príbeh, na TOTO ale pri vode myslite

Výber pre vás