Najdlhšia turistická magistrála u&nbsp;nás meria asi sedemsto sedemdesiat kilometrov a vedie naprieč celým Slovenskom. Prechádza lúkami, lesmi aj hrebeňmi hôr, rovnako cez niektoré dediny a&nbsp;mestá. Na neľahkú Cestu hrdinov SNP každý rok vyrazia stovky nadšencov, medzi ktorých sa zaradila aj učiteľka angličtiny z&nbsp;Bratislavy Žaneta Mrvová. Hoci na výlet, ktorý jej napokon trval tridsaťštyri dní, sa nijako zvlášť nepripravovala a&nbsp;išla naň sama, svoj krok neľutuje a aj takmer rok po túre je myšlienkami stále na ceste.

„Pár minút od prvej turistickej značky pri Duklianskom priesmyku začalo výdatne pršať, k&nbsp;tomu sa mi pokazili turistické paličky. Zvíťazilo u&nbsp;mňa vzrušenie z&nbsp;dobrodružstva, no keby som tušila, čo všetko ma ďalšie dni čaká, &nbsp;možno by som ešte v&nbsp;ten deň nasadla na autobus domov,“ usmieva sa Žaneta. Väčšina turistov, ktorí sa vyberú na Cestu SNP prvý deň kráča necelých tridsať kilometrov a&nbsp;deň končí v&nbsp;maličkej útulni na Čiernej hore. Bratislavčanka nechcela prepáliť sily a&nbsp;stan si rozbalila o&nbsp;pár kilometrov skôr, pred Svidníkom.

„Každú chvíľu ma budili rôzne zvuky, takže som vôbec nezažmúrila oči,“ zaspomína si.&nbsp; Hoci stan počas svojej púte Slovenskom stavala ešte asi sedemkrát, po tomto zážitku už uprednostňovala útulne. Vo väčšine sa miesto nedá dopredu rezervovať, no mala šťastie a&nbsp;obvykle sa do nich vošla. No spala tiež pod turistickým prístreškom na stole, v&nbsp;rozhľadni, či na terase chaty. Niekoľkokrát Žaneta nocovala v&nbsp;penziónoch a&nbsp;horských chatách, pretože viac ako mesiac bez teplej sprchy by vraj nezvládla.

V asi trinásť kilogramov ťažkom batohu si Bratislavčanka niesla stan, spací vak, varič, jedlo, vodu, čelovú lampu, power banku, zásobu leukoplastov a&nbsp;náhradné oblečenie. Ráno si na variči varila kávu, večer si dopriala teplú polievku. Umývala sa aj v&nbsp;studničkách, prala vo vode z&nbsp;prameňov. Vážnejšie zdravotné problémy počas túry nemala. „Akurát na tretí deň mi opuchli členky, no pomohli mi obväzy a&nbsp;masť. Viac ma vyčerpávali búrky, po ktorých som si nestíhala sušiť veci. Nebolo to príjemné, no hlavu som si nastavila tak, že magistrálu prejdem,“ zaspomína si Žaneta.

Na hrebeni Nízkych Tatier stretávala skupinky diaľkových turistov, vo Volovských vrchoch zasa takmer nevidela človeka. „Na magistrálu si ľudia chodia čistiť hlavu, nie hľadať partie a kamarátstva. Niekedy som chvíľu kráčala s&nbsp;neznámou skupinkou, inokedy s&nbsp;mladým zubárom. Videla som vyšportovaného muža, o&nbsp;ktorom som si myslela, že magistrálou preletí, no skončil už v&nbsp;Košiciach. Neprišla som na magistrálu trhať rekordy a&nbsp;obvykle som kráčala sama. Možno aj preto sa so mnou takmer každý deň dávali do reči dedinčania. Naliali mi vodu, ponúkli pivo, pozvali ma oddýchnuť si do ich záhrady. Keby sme išli v skupine, asi by som na podobné zážitky nespomínala,“ hovorí Žaneta.

V&nbsp;teréne sa väčšinou orientovala pomocou online máp, pre istotu ich ale mala aj v&nbsp;tlačenej podobe. „Magistrála je skvelo vyznačená, zle som odbočila asi trikrát,“ prezradí Bratislavčanka, ktorá viac ako mesiac kráčala v&nbsp;trekových teniskách a&nbsp;v&nbsp;turistických sandáloch. Do nich si natiahla ponožky. Nechcela vraj napodobňovať módu z&nbsp;Česka, vyhla sa tak otlakom. „Mala som pri sebe aj zrkadlo, no pozrela som sa do neho málokedy. Primaľovať sa? To ma ani nenapadlo. Komu by som sa v&nbsp;horách mohla páčiť, divým sviniam?“ smeje sa Žaneta.

Najväčší dojem na Bratislavčanku urobili tiché Volovské vrchy a&nbsp;rušný hlavný hrebeň Nízkych Tatier. „Na vrchole Kráľovej hole ma zastihla hmla ako mlieko. No po chvíli sa opar zdvihol a&nbsp;otvorili sa mi pohľady, ktoré mi dodali novú silu. Od Štefánikovej chaty pod Ďumbierom po Chopok, kam chodia jednodňoví návštevníci, to vyzeralo ako na módnej prehliadke. Turistu, pre ktorého to bola len jedna časť magistrály SNP, som okamžite spoznala nielen podľa výzoru, ale aj vône,“ smeje sa Žaneta. Slovensko je podľa nej plné krásnych zákutí, no najemotívnejší bol pre ňu pohľad zo Štefánikovej mohyly na Malé Karpaty, za ktorými ju čakala Bratislava.

Hoci to nebol jej cieľ, učiteľka angličtiny schudla na túre osem kilogramov. A&nbsp;to počas túry jedla aj menej zdravé jedlá, trebárs vyprážaný syr. „Domov som sa vrátila po tridsiatich štyroch dňoch, no zdalo sa mi, že som bola preč aspoň tri mesiace. Boli to chvíle plné zážitkov, bolesti, prekvapení, zúfalstva, šťastia aj odhodlania. Cesta hrdinov SNP často skúšala moju vôľu, no nedala som sa. Dnes už aj vlastnú posteľ a&nbsp;matrac &nbsp;považujem za komfort, hoci predtým mi pripadali bežné,“ uzatvára Žaneta, ktorá sa o&nbsp;pár dní chystá na peší výlet naprieč Španielskom...

POZRITE SA, AKO  MAGISTRÁLU Z DUKLY NA DEVÍN ZACHYTILA ŽANETA MRVOVÁ