Prázdniny, počas ktorých sa pri vode udeje najviac nešťastí, sa ešte ani nezačali, no už sú tu prvé tragédie. Ešte v polovici júna sa v Oravskej priehrade utopil sedemnásťročný chlapec, ktorý chcel preplávať jednu zo zátok. Ten istý deň zmizol pod hladinou Domaše tridsaťročný Patrik, ktorý sa rozhodol schladiť skokom do vody z člna. Už sa nevynoril a do konca minulého týždňa ho nenašli. V Kuchajde sa utopil osemnásťročný Bratislavčan a v Ružinej pri Lučenci jedenásťročná školáčka. Ďalšie dve tragédie sa stali v Uhornej a na Teplom Vrchu.
„Sme nepoučiteľní. Topí nás frajerina, nedisciplinovanosť aj alkohol, teraz pribudli mobilné telefóny. Zábermi z nich sa chceme pochváliť na sociálnej sieti, žiaľ, málokto vníma, že voda je živel. Stratili sme pred ňou rešpekt. Muž, ktorý si vypije - a je jedno, či je pubertiak, alebo päťdesiatnik - je zrazu najväčší borec na svete. Akurát po troch tempách zbadá, že mu dochádza dych, klesá pod hladinu a topí sa,“ hovorí prezident Vodnej záchrannej služby Slovenskej republiky a jeden z najskúsenejších vodných záchranárov u nás vôbec Marián Mendrej (79).
