Na najvyššie položenej tatranskej chate je pánom filozof z Bratislavy. Žije Peter v oblakoch? 

Život v meste nezavrhujem, no pre mňa už nie je. TAKTO si žije Bratislavčan na Téryho chate

ŽIvot v Tatrách mu nachystal krásne okamihy.  TOTO cenné vzala Bratislavčanovi Téryho chata

&nbsp;„Vyrastal som v&nbsp;bratislavskej Dúbravke. Môj otec bol jadrový fyzik, mama stavbárka. Spolu s&nbsp;bratom s&nbsp;nami často chodili na výlety po celom Slovensku, najčastejšie práve do Tatier,“ spomína si Peter. Liezol na skaly na Pajštúne, na Štokeravskej vápenke za Devínskou Novou Vsou, občas vyrazil do brál za Viedeň. „Najviac sa mi ale páčilo pri Téryho chate. S&nbsp;horolezeckým oddielom sme sem chodili každé leto, no vtedy mi ani len nenapadlo, že ma raz bude živiť,“ priznáva sa muž, ktorého pred maturitou oslovili východné filozofie.

Peter Michalka vyštudoval históriu a&nbsp;filozofiu. Zaujímal sa o&nbsp;budhizmus i&nbsp;hinduizmus, chcel si vyskúšať alternatívny životný štýl. Presne pred dvadsiatimi rokmi mu preto kamarát ponúkol džob inštruktora lyžovania.

„Vyrazil som do Tatier len na Vianoce a&nbsp;Nový rok, ktorý je tu najsilnejšou sezónou. V susednej lyžiarskej škole ale pracovala dievčina, do ktorej som sa zahľadel. Netrvalo dlho a&nbsp;presťahoval som sa na sever Slovenska,“ usmieva sa Peter, ktorý pracoval aj ako vysokohorský nosič, predavač športových potrieb, či zeleniny. A&nbsp;popri tom sa neprestal zaujímať o&nbsp;históriu.

V Tatrách sa od devätnásteho storočia prelínajú dva svety. Na jednej strane sú gorali a dedinčania z&nbsp;podtatranských obcí. Na hory si zvykli, ich krása im neraz zovšednela. Na druhej strane sú podnikatelia, ktorí v&nbsp;tatranskej kulise vidia potenciál na rozvoj regiónu a&nbsp;chcú z&nbsp;nej vyťažiť.

„Oba tábory sa učia vedľa seba žiť desaťročia. Nie vždy je to dokonalé, no&nbsp;história sa opakuje. Už keď rástla Téryho chata, materiál na ňu nosilo sto Rómov. Boli nespokojní, vraj dostávali malé výplaty,“ zalistuje v&nbsp;pamäti Peter. Hoci chatárom je šesť rokov, hneď prvé dni videl, čo ho čaká...

„Vyšli sem horolezci, ktorým nevadilo ani nie práve ideálne počasie aj skupinky ľudí, čo sa takmer nepohli z&nbsp;chaty. Za tri dni im stačila prechádzka okolo plesa. Iná partia nevedela ani to, akým chodníkom sa k&nbsp;nám dostala, ďalší boli až príliš ambiciózni,“ zaspomína si chatár. Neskôr k nemu prišli hostia z Izraela, ktorí tvrdili, že majú zabezpečené ubytovanie, hoci nikto o nich nevedel.

„Jeden z nich musel navyše spať s dýchacím prístrojom. Elektriku sme mu preto potiahli do izby, kde nie je zásuvka. Dostali sme aj maily, v&nbsp;ktorých sa nás pýtali, koľko máme parkovacích miest, či koľko stojí noc v&nbsp;dvojposteľovej izbe,“ opisuje chatár.

Ľudia na Téryho chatu podľa Petra Michalku neprichádzajú týždeň oddychovať. Nocujú v&nbsp;nej, aby mali bližšie k nástupu na lezenie, skialpinizmus, či turistiku. Návštevníci spia v&nbsp;troch izbách, dve majú po šesť, najväčšia dvanásť postelí. V&nbsp;spoločnej umyvárni tečie len studená voda. Internet vypadáva, rovnako telefónny signál.

Šiesti zamestnanci, ktorí sa tu striedajú po troch, sem chodia pešo, vždy na týždeň. „Bytie v&nbsp;horách je fyzický náročné, no chatár na vysokohorskej chate musí byť najmä remeselne zdatný. A&nbsp;kto nevie variť, ten sa to musí naučiť – čo je môj prípad,“ vraví s&nbsp;úsmevom Peter.

Na Téryho chate podávajú turistom tajuplný bylinkový Nosičský čaj, miestnou špecialitou je už šiesty rok kapustnica. „Spočiatku sme do nej pridávali kvalitné domáce klobásy, časom sme ju vylepšili o údené mäso. Vieme ale nachystať aj jedlá pre vegetariánov, napokon patrí k&nbsp;nim aj polovica môjho personálu,“ pochváli sa Peter, do života ktorého tento rok vstúpil koronavírus.

Na jar musel Téryho chatu na dva a&nbsp;pol mesiaca zatvoriť, cez&nbsp;leto &nbsp;k&nbsp;nej ale opäť vyšiel kopec výletníkov. Jeseň je napriek peknému novembrovému počasiu v&nbsp;našich veľhorách slabšia a aká bude zima si nikto netrúfa predvídať. Život v&nbsp;horách je jednoducho iný ako údolí, či meste, ktoré rodenému Bratislavčanovi nechýba.

„Pozor, nezavrhujem ho! Vnímam, že život v&nbsp;Bratislave sa stáva hodnotnejší a&nbsp;zaujímavejší, ale pre mňa už nie je. Šesť rokov nepozerám televízor a nepočúvam rádio. So svetom som spojený iba cez internet, na ktorom si vyhľadávam veci, ktoré ma zaujímajú. Pred pár dňami tu bola Dorota Nvotová, ale to mi museli pripomenúť, že je to celebrita,“ smeje sa horal.

Život na chate mu nachystal množstvo krásnych okamihov, vypýtal si ale aj svoju daň. Hoci na začiatku chatárskej kariéry Peter dúfal, že vysoko v horách s&nbsp;ním bude pracovať aj manželka, všetko je inak. Ich vzťah sa stal obeťou chatárskeho života, rozviedli sa...

Život v meste nezavrhujem, no pre mňa už nie je. TAKTO si žije Bratislavčan na Téryho chate

Súvisiace články

Slovensko sa pýši úspechom masového testovania, Poliaci tvrdia, že klameme! TOTO tvrdia!

Z pandémie sme unavení, odkazujú premiérovi Matovičovi Slováci. SEM utekajú pred koronavírusom

Peter Dravecký skončil v kóme, jedenásť rokov sa o neho stará mama. TOTO všetko podstúpila

Lukáš zomrel po desiatich rokoch v kóme, Dominik sa z nej nevyliečil. TU sa ale stal zázrak

Korona potápa aj vinárov. Ktoré slovenské víno je najlepšie? Fakty, ktoré vás ohromia

Výber pre vás