„Peter bol stolár. Pri dome mal malú dielňu, vyrábal v nej okná. Pri práci mu z frézy nešťastne vyletel hranol, ktorý ho trafil do hlavy. Po tejto rane pol hodiny nevládne sedel na zemi. Myslel si, že jej otrasený, v skutočnosti mal prasknutú lebku,“ vráti sa do minulosti Veronika Dravecká. Na ďalší deň sa jej inokedy veselý syn cítil nesvoj. Nemal dobrú náladu, iba spal. Keď sa na chvíľu premohol, s dcérkou a štyrmi malými synovcami a neterami zašiel k blízkej rieke Poprad na ryby. Posťažoval sa, že mu nechutí jesť, no nikomu z príbuzných neprezradil, čo sa stalo v dielni.

V nedeľu ráno sa Peter zatvoril sa do obývačky a pozeral rozprávky. Vyjsť z izby nechcel ani na obed. „Bol pekný teplý deň, prišla vnučka. Mali ísť s Petrom opäť na ryby a keď od televízora počula chrapot, chcela ho zobudiť. Myslela som si, že syn od únavy zaspal, nuž som ju zastavila. O chvíľu sa ale spoza dverí ozývalo už len chrčanie,“ rozcíti sa pani Dravecká. Vbehla do obývačky, no syna zobudiť nevedela. S nevestou zavolali záchranku, ktorá Petra odviezla do nemocnice, ani v nej sa ale neprebral.