Rýchle stmievanie sa a hrozba covidu nás čoraz viac tlačia do domácich obývačkových gaučov. Papučová kultúra je povýšená na formu záchrany životov. Posedenie v kaviarni pri víne alebo odreagovanie sa v divadle či kine sú ako fatamorgána sprevádzaná plačom umelcov aj majiteľov podnikov.

Možno si k dobrej knihe, k filmu alebo skladaniu puzzle doprajete občas pohár vínka. Ak ste si práve naliali zahraničné víno, možno budete počuť aj plač našich vinárov. Aj naše vína sú totiž súčasťou našej kultúry, sú niečím, čo nám svet závidí, a kým teraz si lístok do divadla nekúpime, vieme pomôcť zachraňovať aspoň naše „tekuté kultúrne dedičstvo“.

Nemali kam spracovať hrozno

Už počas prvej pandemickej vlny, keď sa zavreli všetky prevádzky, vinári nemali komu predávať svoje víno. Ostalo v tankoch. Mnohí nemali peniaze ani na to, aby nakúpili fľaše a korkové zátky. No a keď v auguste prišla nová úroda, nemali ju kam spracovať. „Mnohí si nabrali úvery, aby vyprázdnili tanky pre túto novú úrodu. Na skladoch majú teda víno z dvoch rokov, ale predajné kanály stále chýbajú. Zamestnancov treba platiť, víno v tankoch treba chladiť...“ vysvetľuje Ing. Jaroslava Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, a pridáva nepekné číslo. Ak sa situácia nezlepší, je predpoklad, že asi tridsať percent vinárstiev sa zatvorí.

Štát ich škrtí

Na poznámku, že všetky možnosti, ako predať víno, sa nestratili, šéfka vinárov reaguje: „Áno, hlavným predajným kanálom sa stali počas koronakrízy hypermarkety. Napriek tomu, že reťazce rozšírili ponuku domácich slovenských vín, čo je pozitívne, žiaľ, naše vína stále nedokážu cenovo konkurovať tým zahraničným,“ hovorí.

Európska únia podľa nej má stále dvojitý meter na dotácie a aj samotné štáty sa k svojim vinárom správajú rôzne. Vo Francúzsku dostali vinári 250 miliónov, v Taliansku 50, Maďarsko vyčlenilo 24 miliónov.

A u nás? „Zatiaľ nič. Bola vyhlásená jedna výzva na odškodnenie vinárstiev, ale veľa z nich nedostane zrejme nič kvôli byrokracii a požiadavkám štátu. Naši úradníci sa snažia byť často pápežskejší ako pápež a zbytočne komplikujú v ťažkej situácii veci. Procesy v Pôdohospodárskej platobnej agentúre sú neskutočne dlhé, pomoc treba hneď,“ hovorí bez obalu Jaroslava Pátková.

Dve miliardy litrov

Viete si predstaviť dve miliardy litrov vína? Pre milovníka vína je to rajský bazén, pre predajcov hotová pohroma. Práve toľko vína je momentálne v prebytku v celej Európe. Malo byť už dávno Európanmi vypité a časť z neho vyvezená do Ázie, do Číny či Japonska. No a krajiny, ktoré majú vysoké dotácie, dokážu aj špičkové vína predávať za veľmi nízke ceny.

Aj preto sa slovenskí vinári môžu len smutne prizerať na cenovku pri zahraničnom víne v regáli obchodu, ktorá priam hypnotizuje zákazníka, ktorý má najmä teraz hlbšie do peňaženky. Aj keď je pravda, že oveľa horšie ako veľké firmy, ktoré sa pretlačili do reťazcov, sú na tom malí vinári a firmy, ktoré sú živé len z dodávok do hotelov, reštaurácií a kateringu. „Niekto si povie, že majú e-shop, ale Slováci nie sú ešte na nakupovanie vína cez internet zvyknutí,“ hovorí Jaroslava Pátková, ktorá dobre pozná osudy mnohých. „Jeden majiteľ maličkého vinárstva mi nedávno povedal, že si je momentálne sám sebe najlepším zákazníkom,“ povie s trpkým úsmevom.

Chceme mladé

V snahe o optimizmus laicky poznamenávame, že keď korona pominie, vinári vypredajú víno aj z dvoch úrod. Napokon, čím staršie víno, tým lepšie, no nie? Dostávame prekvapivú odpoveď. „Pri červených vínach už zákazníci pochopili, že čím je víno staršie, tým lepšie, ale pri bielych je to inak. Sú zvyknutí kupovať vína z daného ročníka. Slováci majú radi skôr aromatické odrody ako muškáty, müllery či odrodu irsai. No a pri zrení primárne kvetinové tóny odchádzajú a prevládajú skôr vyzretejšie – ovocnosť, korenistosť, v niektorých prípadoch tam nájdete orechy, chlebovinku... A to je niečo, na čo musí zákazník dozrieť, dorásť, aby vedel oceniť takéto víno. Slováci ešte len objavujú staršie ročníky,“ hovorí Jaroslava Pátková.

Dodáva, že až 70 percent vín sa predá do roka a len 30 percent je určených na zretie. Ale je to len preto, že to tak chceme my, zákazníci, hľadiaci aj na cenu. Starať sa o víno dlhšie znamená aj vyššie náklady.

Degustácie Národného salónu vín sa konajú v Apponyoiho paláci v Bratislave.
Degustácie Národného salónu vín sa konajú v Apponyoiho paláci v Bratislave.
Zdroj: Národný salón vín SR

Ktoré je naj?

Šéfka vinárov netají profesionálnu deformáciu, svoje okolie zásobuje rôznymi informáciami. „Borím sa však s otázkou od ľudí, ktoré víno je naj. Skôr odporúčam trpezlivo hľadať to svoje, každý vinár má svoju špecialitku, ktorú vie vyrobiť iba on, lebo má na ňu buď výborné podmienky, alebo sa s ňou vyhrá,“ hovorí Jaroslava Pátková, ktorá je zároveň výkonnou riaditeľkou Národného salóna vín SR.

„Každý rok sa do neho v slepej degustácii vyberie tých najlepších sto vín, úplná topka. Je to ponuka toho najlepšieho, čo máme, sú tam zastúpené rôzne odrody, štýly, druhy. Náš národný salón je unikátny tým, že je otvorený po celý rok, ľudia môžu prísť, degustovať, porovnávať. Je to naozaj zážitok.“

Sme svetový unikát

Cena je veľký argument, ale predsa len, aj cez víno sa dá budiť národná hrdosť, ktorá spôsobí, že namiesto dvoch lacnejších fliaš dáte do košíka jednu, slovenskú. „Veľké vinárske krajiny majú veľmi jednoliate geologické podložie pre pestovanie viniča, ale Slovensko je unikátne. Sme svetoví v tom, že máme až dvadsaťšesť typov geologických podloží, 6 unikátnych vinohradníckych oblastí, v ktorých sa pestujú rôzne odrody. Pomaly každá dedina vo vinohradníckej oblasti vie vyprodukovať jedinečné víno. To je na takej malej ploche, akú máme my, naozaj úplný unikát,“ hovorí Jaroslava Pátková.

Ak sa teda rozhodnete objavovať pre seba tie naše vína a ráno vás bude bolieť hlava, dávame do pozornosti, že nám svet závidí aj minerálky. Ale to je už iný príbeh.

Čím podrobnejšie, tým lepšie

Najlacnejšia a najnižšia kategória vína má na etikete iba odrodu vína a názov krajiny. „Čím viac informácií o zemepisnom určení pôvodu vína dostanete na etikete alebo v názve, tým je väčšia záruka, že je kvalitnejšie. To znamená, že je rozdiel medzi vínom, ktoré vám oznamuje, že je frankovka, a tým, kde je určená presná lokalita, z akej pochádza,“ vysvetľuje Jaroslava Pátková z Národného salónu vín SR.

Ako spoznať nekvalitné víno?

Nekvalitné víno, vyrobené z hrozna, ktoré nebolo pozbierané úplne zrelé, pri nižšej cukornatosti, aby sa z neho vyťažila väčšia masa, najčastejšie spoznáte tak, že keď prehltnete, neostane vám žiadna dochuť na jazyku. Odborníci hovoria, že víno je „ploché a krátke“.