Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Cesta k dnešnému šťastiu však bola spočiatku dláždená bolesťou. Na začiatku totiž bola havária a potom úraz. Ďalšie náhody už boli príjemnejšie...

Jedného dňa do Škody 110, ktorú mladému Milošovi Rácovi podaroval otec, napálil iný vodič. „Bol som tri týždne v kóme, na chvíľu som stratil pamäť. Mám pocit, že vtedy sa vo mne niečo zobudilo,“ hovorí umelec. Ešte počas vojenčiny, ktorá bola za minulého režimu povinná pre všetkých mužov, začal tvoriť.

Prvé sošky urobil skôr zo zábavy – vymodeloval postavičky z kultového kresleného seriálu o Bolekovi a Lolekovi, ktoré pozná celá jeho generácia. Nie, už ich nemá, ostali vraj u veliteľa pluku neďaleko Prahy.&nbsp;

Neostalo len pri rozprávke a opäť zaúradovala náhoda. Jeho kamarát bol vyštudovaný umelecký štukatér, ktorý v Prahe reštauroval sochy. „Neoplatilo sa mi cestovať na priepustku z&nbsp;Česka na Slovensko na tri dni, tak som mu pomáhal. Vedel som, ako prilepiť prst alebo dorobiť soche kus chodidla či nosa,“ spomína na časy, keď sa naučil veci, ktoré sa mu neskôr hodili.

Po tom, ako si odkrútil vojenčinu, začal podnikať – otvoril si ručnú umyvárku áut. Prišiel však úraz chrbtice, ktorý ho odstavil od fyzickej práce. „Počas dlhej maródky som začal vymýšľať sochy z umeleckej hliny,“ hovorí Miloš Rác, ktorý si urobil ateliér v betónovej garáži na okraji Považskej Bystrice. Nič útulné, hlavne v zime drsné.

A vtedy zaúradovala ďalšia náhoda. Keď jednu sošku uvidel jeho známy, človek, ktorý mal blízko k umeniu, očarila ho. „Pomohol mi dohodnúť výstavu v považskobystrickej galérii. Do termínu otvorenia som ešte dorábal sochy...“ spomína. Zožal úspech, predali sa takmer všetky, prišli dokonca ľudia z múzea v Brne aj v Martine.

Miloš Rác netají, že úraz vnímal ako poleno pod nohy od života a mal krízu, ale odmietol sa opustiť. „Treba sa nad to povzniesť. Keď človek pozitívne myslí, tak aj pozitívne ten život nejako prejde, so šťastím. Viete, ja som ani nečakal, že v umení dosiahnem veľa, túžil som len sám sebe dokázať, že viem robiť sochy a maľovať, mať výstavu. Napokon som vystavoval v zahraničí, dokonca v kanadskej Ottawe. Pandémia prekazila výstavu na našej ambasáde vo Washingtone, teraz sa však črtá New York,“ hovorí spokojne.

„V živote netreba nič siliť, ale ani sa báť, to je strašne dôležité. Lebo keď sa neustále bojíte názoru iných, berie vám to energiu. Veci robte hlavne s láskou, vtedy to vyjde výborne – a pamätajte, že nie každému sa musí všetko páčiť. Je veľa štýlov v umení, každý si môže vybrať,“ dodáva.

Ako stretol Joža Ráža a čo pre neho urobil, sa dočítate na nasledujúcej strane.

Bez snov je podľa Miloša Ráca život smutný, treba nejaké mať, hoci sa zdajú nereálnymi. Náhoda mu pomohla splniť jednu z ďalších veľkých túžob. „Pri ceste vlakom do Košíc si ku mne prisadol fotograf, ktorý išiel fotiť svadbu. Bol zvedavý na sochu, ktorú som si niesol zabalenú v papieri. Veľmi sa mu páčila. Zarozprávali sme sa a ja som mu prezradil, že túžim venovať sochu Jožovi Rážovi. Vyrástol som na pesničkách Elánu, previedli ma mojou mladosťou,“ hovorí.

Stalo sa niečo nečakané – fotograf mu dal telefónne číslo na manažérku skupiny a Miloš Rác sa jej ozval. „Dlho sme sa zhovárali, povedala mi, že Jožo Ráž odmietal napríklad aj to, aby ho niekto portrétoval. Mal som však šťastie. Na jeho narodeniny som mu teda vymodeloval sochu z hliny. Má asi 60 cm a je to celý Jožo, s gitarou, bundou cez plece, hodinkami... Odovzdal som mu ju v jeho bratislavskej kancelárii. Smial sa a povedal: To je sila, ešte aj ten drzý úsmev si trafil úplne presne,“ spomína na vysnívané stretnutie umelec, ktorý sa kvôli Rážovi dokonca naučil hrať na gitare. „Je to svojský, ale určite dobrý chlap,“ dodáva.

Foto sochy nájdete vo<a href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/muz-ktory-dostal-joza-raza-kolien-musite-snivat-odkazuje-milos-rac" target="_blank" rel="noopener"> fotogalérii TU.</a>

Umelec ešte raz prízvukuje, že treba snívať veľké sny, ale ostať pri zemi. „Keď niečo nevyjde, nebude vás to tak mrzieť. Ale treba si ísť za svojím, vyskúšať všetko a brať život ako gombičku...“ usmieva sa Miloš Rác, ktorý síce už dávno v garáži netvorí, ale ani jeho malý ateliér nestačí na to, aby si splnil ďalší sen.

„Práve si zakladám občianske združenie, aby som mohol žiadať o financie na môj projekt. Rád by som mal väčší priestor, kam by chodili deti na exkurzie umenia a vyskúšali si niečo pre seba vyrobiť,“ hovorí muž, ktorý v roku 2016 dostal ocenenie Roma Spirit za rozvoj rómskej kultúry.

Umenie by chcel priblížiť všetkým, deťom aj dospelým, Rómom aj Nerómom, tiež hendikepovaným. „Lebo umenie aj lieči. A čo sa týka rómskych detí, myslím, že je načase ukazovať im niečo iné ako hudbu, tanec či spev. To máme v krvi,“ hovorí.

Miloš Rác hovorí, že umenie je v každom z nás a nedá sa povedať, kto je lepší alebo horší. „Kategória ,profesionál‘ v umení pre mňa neexistuje. Pozrite sa na Picassa, keby neodišiel zo školy, kde ho nútili kresliť podľa nejakých pravidiel, a nešiel svojím smerom, nemáme kubizmus, nevzniknú diela, ktoré ho preslávili. Vincent van Gogh zasa počas života predal len 1 obraz, aj to bratovi. Predbehol dobu...“ hovorí.&nbsp; Nie je fanúšikom umenia typu červená bodka na bielom pozadí, ale akceptuje ho: „Niekto môže milovať aj tú bodku. Našťastie, štýlov je veľa, každý sa môže realizovať,“ uzatvára.

Muž, ktorý dostal Joža Ráža do kolien. "Musíte snívať," odkazuje Miloš Rác

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Muž, ktorý dostal Joža Ráža do kolien. "Musíte snívať," odkazuje Miloš Rác

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Linda spievala v muzikáloch, o kariéru ju pripravila panická porucha. Úzkosť z nej vyháňa pes

Vedúca sestra levickej pôrodnice pracuje v zdravotníctve 50 rokov: Odkaz mladým

Fotografia slovenskej nevesty na vozíku vyhrala svetovú súťaž: Silný moment lásky

Čisté ulice, žiadna kriminalita, na penziu po päťdesiatke. TAKÉTO je Bielorusko očami Slováka

Šokujúca spoveď opatrovateľky: Napadlo ma už niekoľko klientov

Po kovide jej vypadali vlasy a bála sa ísť do práce. Príbeh lekárky zo Serede ženie do očí slzy

Veterinár Andrej Barta ošetruje aj zvieratá zo ZOO. Nájdu sa aj kuriozity

Výber pre vás