Vlani v&nbsp;jeseni odišla pre alergiu a&nbsp;peľovú astmu na ozdravný pobyt do Vysokých Tatier. Pri prijatí do sanatória pani Eve – rovnako ako ostatným hosťom – urobili test na koronavírus. Všetci boli negatívni. Na ďalší týždeň sa už v&nbsp;kúpeľoch objavilo pár pozitívnych prípadov, pár dní nato ich počet narástol na osemnásť. Primár sanatória pacientom v&nbsp;piatok popoludní oznámil, že kúpele pre zlú epidemiologickú situáciu zatvárajú. Všetkým odporučil, aby domov odcestovali čo najskôr.

Mnohí si veci zbalili hneď, doktorka Hviždáková si na dlhú cestu autom cez pol Slovenska večer netrúfala. Z&nbsp;Tatier sa pobrala na ďalší deň ráno. Za volantom sedela v&nbsp;kuse tri hodiny, nikde nestála, v jej&nbsp;prepúšťacej správe bolo, že má negatívny antigénový test. „Cítila som sa zdravá, nič ma netrápilo. Ešte ma domov prišli pozrieť deti aj vnúčatá, ktorým som priniesla darčeky,“ vzdychne si otorinolaryngologička. Čoskoro na ňu doľahla akási malátnosť, nechutilo jej jesť. S&nbsp;manželom stomatológom si pre istotu zaplatili PCR test. On bol negatívny, pani Eva pozitívna.

„Mala som výčitky kvôli deťom a neuveriteľne som sa zľakla. Hoci v&nbsp;jeseni ešte pandémia nemala jarnú silu, médiá boli plné príbehov ľudí, ktorí skončili na umelej pľúcnej ventilácii. Mňa spočiatku trápili symptómy, ktoré pripomínali črevnú chrípku. Za pár dní som schudla sedem kíl,“ pokračuje pani doktorka.

Neskôr sa objavila nádcha a&nbsp;kašeľ. Teploty jej vyskočili na tridsať deväť stupňov Celzia a&nbsp;trvali asi päť dní. Bolela ju hlava a&nbsp;kĺby, celé noci nespala. Bála sa, že jej vírus zasiahne pľúca a ocitne sa v&nbsp;nemocnici. Hneď na začiatku si preto nasadila antibiotiká, spreje a&nbsp;lieky, ktoré jej s&nbsp;prekonaním choroby pomohli.&nbsp;

„Manžel mi z&nbsp;ambulancie doniesol germicídny žiarič a&nbsp;odsťahoval sa do detskej izby. Nútil ma jesť, no ja som stratila chuť a&nbsp;netušila som, čo si dávam do úst. Na jeden deň mi stačil banán a&nbsp;puding v&nbsp;tégliku, ten som si rozdelila na tri časti! Neskôr som k&nbsp;nim pridala tretinu moravského koláča s&nbsp;tvarohom,“ opisuje pani Eva.

PCR testy na COVID-19 si hneď dali urobiť aj jej synovia, nevesty, dcéra a&nbsp;zať. Nikto z&nbsp;nich koronavírus nemal, ona nedokázala sama prejsť z&nbsp;izby do kúpeľne! Vedela, že nesmie len ležať, preto sa nútila aspoň do&nbsp;drobných vecí. Zapla práčku, vyfénovala si vlasy. No aj to ju vyčerpávalo.

Asi po dvoch týždňoch sa pani doktorka ako-tak zotavila a&nbsp;keď jej vyšiel negatívny PCR test, nastúpila do práce. „Ešte som to nezažila, ale prvý raz za vyše štyridsať rokov praxe sa mi do ambulancie ísť nechcelo! Doma som sa cítila bezpečne, vonku už menej. Spočiatku ma do roboty vozil manžel, nevládala som ani len šoférovať. Do mojej ambulancie na prvom poschodí vedie pätnásť schodov. Na každom som oddychovala. Odrobila som štyri hodiny a&nbsp;pobrala som sa domov. O dvanástej na obed som si ľahla a&nbsp;spala som do šiestej,“ hovorí doktorka Hviždáková.

Stále ju bolievala hlava a&nbsp;kĺby, tri mesiace po prekonaní COVID-19 jej začali vypadávať vlasy. „To mi neskôr potvrdili mnohé ženy, ktoré koronavírus potrápil. Stačilo, že si do vlasov hrabli a&nbsp;držali v&nbsp;ruke chumáč,“ podotkne pani doktorka. Jej manžel sa medzitým dal zaočkovať, pani Eva si dala urobiť test na protilátky. Mala ich dosť, napriek tomu sa dala zaočkovať tiež.

V&nbsp;tele má už dve dávky vakcíny, no stále sa necíti fit. Len čo sa dozvedela, že postcovidoví pacienti so stredne ťažkým a&nbsp;ťažkým priebehom ochorenia budú môcť ísť na liečenie, neváhala.

Na jar sa pani Eva Hviždáková vrátila do kúpeľov, z&nbsp;ktorých pre koronavírus v&nbsp;jeseni náhle odišla. Najskôr chcela len dokončiť pôvodný pobyt, týždeň si však k&nbsp;nemu priplatila. V&nbsp;Tatrách strávila skoro dva týždne, no už je doma.

„Kapacitu pľúc mám stále nižšiu skoro o&nbsp;tridsať percent. Ide o&nbsp;postihnutie pľúc stredného stupňa, mala by som nastúpiť na ústavnú liečbu, kde je viac procedúr a&nbsp;vyššia šanca na skoršie uzdravenie. V&nbsp;Tatrách som načerpala veľa síl, no od iných žien som si vypočula aj príbehy, ktoré sa neskončili šťastne. Sľúbila som si, že sa následkom koronavírusu nepoddám a stanovila som si aj vlastné méty. Každý deň chodím na prechádzku. Spočiatku som nevládala zájsť k&nbsp;poštovej schránke, no už dokážem rezko kráčať dvadsať minút. Cieľ si stále zvyšujem, pohyb vonku mi pomáha aj psychicky,“ prezradí pani doktorka.

Eva Hviždáková je jednou z&nbsp;prvých Sloveniek, ktoré sa z&nbsp;následkov koronavírusu liečili v&nbsp;tatranských kúpeľoch. A&nbsp;hoci, zdá sa, pandémia ustupuje, vyhraté nemáme. Vie to aj pani doktorka. „V januári dostala koronavírus dcéra, ktorá sa nevedomky stretla s&nbsp;niekým pozitívnym. Syn dostal COVID-19 v&nbsp;marci. Boli sme zodpovední, no koronavírus nás aj tak dobehol. Hoci sa stále nájdu ľudia, ktorí ho spochybňujú, ja už COVID-19 zažiť nechcem. Na vlastnej koži som zažila, čo dokáže urobiť s&nbsp;ľudským zdravím,“ uzatvára pani doktorka, ktorá bude rúško v&nbsp;práci nosiť naďalej a na liečenie do tatranského sanatória sa rada vráti