Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Záhadné a náhle ochrnutie od krku dole položilo&nbsp; tínedžerku na nemocničné lôžko a dýchací prístroj. Fantastické je, že sa neprestala usmievať ani v tých najhorších chvíľach. Priznáva, že čiastočne pomohlo aj to, že jej rodičia nepovedali všetku pravdu.
„Nevedela som, že mi lekári dávali dva mesiace života, mala som byť ležiacim pacientom, ktorý bude potrebovať 24-hodinovú starostlivosť,“ hovorí Miška z Veľkého Kýru. Od začiatku si nepripúšťala žiadne pochmúrne scenáre, nepovedala si: Tu sa môj život skončil, naopak, rozmýšľala, ako sa rýchlo vrátiť do školy...
<h3>Motivuje iných</h3>
Napriek tomu, že ostala odkázaná na pomoc iných, neuzavrela sa do seba a&nbsp;neutápala sa v&nbsp;depkách. „Áno, aj ja mám zlé dni, ale nie je to tak často, myslím pozitívne, plánujem si budúcnosť a&nbsp;snažím sa motivovať aj iných,“ hovorí. Nie, nie je to naučená póza mladej ženy. „Snažím sa obklopovať ľuďmi, ktorí mi vedia dať dobrú energiu, a&nbsp;verím, že aj oni sú radi v&nbsp;mojej prítomnosti, je to vzájomné. Som rada, že mojim priateľom nevadí môj hendikep, a&nbsp;aj vďaka nim sa dostanem na miesta, kam by som sa ani s&nbsp;rodičmi nedostala. A&nbsp;napokon, som rada, ak si môžu aj oni chvíľu urobiť vlastný program. Kamaráti ma, skrátka, vytiahnu hocikam aj s&nbsp;vozíkom,“ usmieva sa.

Apropo, rodičia sú pevné skaly v&nbsp;jej živote. „Bez nich by som tu nebola. Mamina je ako levica, keď si niečo zaumieni, ide za tým, vybaví, zistí, zabezpečí... A&nbsp;tatko, ktorý je so mnou doma a&nbsp;stará sa o&nbsp;mňa, kým je mamina v&nbsp;práci, je zasa veľmi zručný, všetko dokáže zmajstrovať,“ chváli najbližších. Nezabudne spomenúť ani brata, ktorý je teraz vo Švajčiarsku, ale vždy pri nej stál. „Keď som bola v&nbsp;nemocnici, nenechali ma samu ani jediný deň. Keď nemohli prísť oni, vždy niekoho zabezpečili,“ spomína.
<h3>Chodí vďaka robotovi</h3>
Boj o&nbsp;Miškino zdravie a&nbsp;budúcnosť trvá už šesť rokov. Počas nich vyskúšala rodina všetko, čo len šlo, vrátane liečiteľov. Je niečo, čo dnes spätne vyhodnocujú ako zbytočné investovanie peňazí do planej nádeje? „Nie, každý jeden investovaný cent sa oplatil. Azda len liečba kmeňovými bunkami nezabrala tak, ako lekári sľúbili. Ale je to experimentálna liečba, takže nikto nevedel na sto percent, čo to spraví,“ konštatuje.
Dnes už je jasné, že absolútne najväčší prínos je z&nbsp;cvičenia. Miška vyskúšala rôzne rehabilitácie, teraz ostala doslova očarená neurorehabilitačným zariadením Levita v&nbsp;Lehniciach. Konkrétne strojom, ktorý jej pripomenul to, čo necítila, odkedy ochrnula. Prístroj Lokomat Pro FreeD sa totiž dá nastaviť tak, že simuluje pohyb panvy pri chôdzi. „Pre niekoho banalita, ja som bola z&nbsp;toho hotová. Odrazu som opäť pocítila, ako vyzerá normálna fyziologická chôdza,“ hovorí. S&nbsp;úsmevom dodáva, že prístroj bude dokonalý, keď jej umožní tancovať...
<h3>Liečba hrou</h3>
Neurorehabilitácia pomáha zlepšiť Miške aj pohyb pravej ruky, ktorú nedokáže celkom vystrieť. Keďže je navyše praváčka, musí trénovať o&nbsp;to poctivejšie. „V zariadení majú prístroj, do ktorého keď vložíte ruku, odľahčí vám ju a správa sa ako zdravá. Hráte pri tom rôzne videohry, pričom mozog si zapamätáva pohyby končatiny. Nie je to klasické cvičenie s fyzioterapeutom. Na jednej strane vám robot odľahčí končatiny, na druhej strane ich precvičuje. Moja fyzioterapeutka bola nadšená, ako som sa za tri týždne zlepšila,“ hovorí.

<h3>Psychohygiena</h3>
Rodina už do Miškinho zdravia investovala veľký balík peňazí, bez cudzej pomoci by to nešlo. „Často pomôžu ľudia, ktorí sami veľa nemajú,“ hovorí Miška, vďačná za každé euro. Ale ani ona nečaká s&nbsp;natiahnutou dlaňou. „S&nbsp;takým prístupom by som sa nikam nedostala, to nie...“ reaguje.
Keď zistila, že jej maľovanie obrazov akrylovými farbami nielen robí radosť, ale spod jej rúk vychádzajú diela hodné výstavy, ponúkla ich na predaj. „Spočiatku som maľovala aj šesť obrazov denne, tak ma to chytilo. Je to úžasná psychohygiena. Dokázala som dať mobil z&nbsp;rúk aj na päť hodín,“ smeje sa Miška, ktorá teraz rozkladá čas na viacero aktivít. Drví sa angličtinu. Prečo?
<h3>Myslí na budúcnosť</h3>
„Dala som sa ,ukecať‘ na cambridgeské skúšky z&nbsp;angličtiny. Chcem zapracovať, možno ma to raz bude živiť, mohla by som napríklad do­učovať malé deti jazyk,“ plánuje.
„Musím myslieť na budúcnosť. Zmierila som sa s&nbsp;tým, že sa vozíka celkom nezbavím, ale mohla by som byť samostatná a&nbsp;vedieť si navariť, upratať, obliecť sa...“ vraví odhodlane. A keďže ju každá rehabilitácia posúva bližšie k cieľu, má silnú motiváciu na ňu „naškrabať peniažky“.

Miška Kevélyová, ktorá záhadne ochrnula na Cypre: Cvičí s robotom

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Miška Kevélyová, ktorá záhadne ochrnula na Cypre: Cvičí s robotom

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Študent Maroš pomáha školám - rozbehol iniciatívu Podaj notebook ďalej! Kto pomôže jemu?

Janka Liptáková dostala obličku najskôr od tragicky zosnulého motorkára, potom od sestry

Gabriela si chcela vyliečiť rakovinu: Skúšala som hladovku, šťavy, homeopatiu aj akupunktúru

Šokujúca spoveď opatrovateľky: Napadlo ma už niekoľko klientov

Mladý otec prichádza o svalstvo. Absurdné pravidlo mu nedovolí liečiť sa

Prežije panelák tornádo? Skúsený projektant má jasnú odpoveď

Výber pre vás