Pandémia nám obracia životy hore nohami už mesiace a záťažové situácie na kosť odhaľujú naše charaktery. Do obrovského zástupu ľudí, ktorí sa snažia skôr pomáhať, než šíriť negatívnu energiu, sa postavil aj devätnásťročný Bratislavčan Maroš Blažek. Možno práve v tejto minúte sa nejaký žiak alebo študent pripojil práve vďaka nemu na online vyučovanie a rodičovi tak padol kameň zo srdca. O čo vlastne ide?

Koronavírus vyhnal deti aj študentov zo škôl domov na celé mesiace a štatistiky ukázali, že odrazu sa k vzdelávaniu nedostávajú desiatky tisíc z nich. Luxus mať doma toľko počítačov, koľko je členov domácnosti, nemá zďaleka každý. Ani zdanlivo bohatá Bratislava nie je výnimkou.

Ponúkol pomoc 

Riaditeľ Gymnázia L. Novomeského, Norbert Kyndl, nám nedávno povedal: „Aktuálne máme trinásť kritických študentov, takých, ktorí sa nemajú možnosť pripojiť na vyučovanie, a 31 takých, ktorí majú veľmi sťažené podmienky. Snažíme sa im pomôcť, a preto je naozaj veľmi pekné, že nám náš bývalý žiak ponúkol pomoc.“ Reč je o Marošovi Blažekovi, ktorý rozbehol iniciatívu „oživovania“ starších alebo nefunkčných notebookov pre deti, ktoré sa nedokážu online vzdelávať, s názvom Podaj notebook ďalej! 

Maroš a zástupcovia združenia Amavet, ktorí podporujú jeho iniciatívu Podaj notebook ďalej ba stretnutí s riaditeľom Gymnázia L. Novomeského, Norbertom Kyndlom.
Maroš a zástupcovia združenia Amavet, ktorí podporujú jeho iniciatívu Podaj notebook ďalej ba stretnutí s riaditeľom Gymnázia L. Novomeského, Norbertom Kyndlom.
Zdroj: Podaj notebook ďalej

Začali so zdravotníkmi

„S mojím kamarátom sme už dávnejšie opravovali notebook pre zdravotnícku neziskovku, ktorá robí záchranárske kurzy. No a keď som počas prvej vlny pandémie videl štatistiky, že na tom nie sú školy, ale ani mnohí žiaci s vybavením pre online vyučovanie najlepšie, rozhodli sme sa, že pomôžeme. Prvý notebook sme zrepasovali pre známu mojej kamarátky Lívie,“ spomína Maroš.

Žiadosti o oživenie „starších strojov“ sa začali množiť a Maroš aj s kamarátom sa rozhodli ísť ďalej: „Oslovili sme ľudí z občianskeho združenia Amavet, ktoré pracuje so študentmi a žiakmi, aby nám pomohli vytypovať deti či školy, ktoré sú na tom najhoršie. Ale aj vypomohli s financiami...“

Študent brnianskej Mendelovej univerzity, ktorý počítače väčšinou skladá s kamarátom na priváte, vysvetľuje, že nie vždy stačí len „premazať kolieska“ a oprášiť päť- či šesťročný notebook... Niekedy potrebujú kúpiť displej, inokedy disk či inú súčiastku. Nebránia sa ani darom od firiem, ktoré sa chcú zbaviť notebookov.

Posúva ich to

Na poznámku, že študentské voľno by sa dalo využiť aj inak, sa usmeje: „Je tu korona, takže času mám relatívne dosť.“

Pre Maroša, ktorý sa teší, že čoskoro darujú škole ďalšie notebooky, to rozhodne nie je biznis. „Neviem si od niekoho, kto si nemôže dovoliť dať za notebook tristo eur, pýtať peniaze. Ak áno, tak len veľmi symbolickú sumu, určite nie reálnu hodnotu práce. Myslím si, že keď sa chceme ako spoločnosť niekam posúvať, musí to začínať takto, naspodku, pri drobnostiach. Pri takýchto pekných veciach, že si navzájom pomáhame, aj keď za tým nie je vidina odmeny... Má to pre nás zmysel a aj my sa tým posúvame ďalej,“ uzatvára. Nájdete ho na facebooku: Podaj notebook ďalej.