Primárka psychiatrie varuje: Na Slovensku sa šíri nebezpečný trend

Primárka psychiatrie Erika Gernáthová šokuje: Pacientka užívala 60 tabletiek na spanie denne

Primárka psychiatrie varuje: Nechávame si predpisovať lieky, od ktorých vzniká závislosť

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

„Predpisovanie vysokonávykových liekov nekontrolovateľne stúpa,“ varuje primárka psychiatrie Erika Gernáthová. Pacienti sú vynachádzaví...
&nbsp;„Obávam sa, že onedlho bude nápor na psychiatrické hospitalizácie enormný,“ hovorí MUDr. Erika Gernáthová, primárka oddelenia psychiatrie Nemocnice Agel Levoča. Aj oni museli pre covid znížiť počet lôžok na 60 percent. Mnohí ľudia s depresiami, so psychózami a s neurózami podľa lekárky potichu trpia doma a svoj stav zatajujú aj pred najbližšími, lenže to sa nedá vydržať a odkladať donekonečna. Raz to praskne...
<h3>Nakazila celý svet</h3>
Primárka Gernáthová hovorí, že pandémia spôsobila nárast depresií, úzkostných stavov spojených s nespavosťou či porúch podmienených stresom. Vznikajú u ľudí, ktorí doteraz netrpeli žiadnou duševnou poruchou ako reakcia na dlhodobý stres. Ale lekárka sa stretáva aj s prípadmi zhoršenia stavu už existujúceho ochorenia.
„Strach a obavy z vírusu sú často zakomponované do ich prežívania a myslenia. Stávajú sa obsahom ich bludných presvedčení. Napríklad pacientka s ťažkou depresiou je presvedčená, že pandémiu vírusu zapríčinila ona, nakazila svojich blízkych aj celý svet,“ hovorí.
Vzrástol aj počet prípadov porúch správania spôsobených pitím alkoholu či užívaním drog, najčastejšie marihuany a pervitínu najmä u mladých mužov. Izolácia u starých ľudí okrem depresií a nespavosti zasa zhoršuje pamäť a vyvoláva aj agresivitu. Je toho skrátka veľa.
Osobitnou kapitolou sú ľudia chorí na COVID-19, ktorým vírus môže spôsobiť depresívne stavy, zmätenosť, ale aj paranoidné reakcie. Lekárka pripomína, že tí, ktorí prekonali COVID-19, majú vyššie riziko rozvoja psychického ochorenia.
<h3>Riešime to liekmi</h3>
Primárka upozorňuje, že dramaticky stúpa predpisovanie vysokonávykových liekov. Do istej miery je to spôsobené aj tým, že osobný kontakt so psychológom či psychiatrom je obmedzený a keďže špecialisti sú preťažení, čakacie lehoty na prvé vyšetrenie sú dlhé. „Problém sa preto ‚narýchlo‘ vyrieši predpísaním lieku proti úzkosti či nespavosti, treba si však uvedomiť, že u niektorých ľudí sa môže veľmi rýchlo a nepozorovane rozvinúť závislosť od liekov. Do budúcna by to mohol byť veľký problém, ktorý sa zdĺhavo rieši,“ varuje.
Na otázku Šarmu, ktoré lieky predstavujú hrozbu, psychiatrička odpovedá: „Prevažne sa to týka liekov proti úzkosti, takzvaných benzodiazepínov a liekov proti nespavosti – Z-hypnotík s účinnou látkou zolpidem a zopiklon. Najviac predpisovanými u nás sú lieky s účinnou látkou alprazolam, bromazepam, ale aj diazepam či oxazepam. Ich predpisovanie má na Slovensku stúpajúci trend a je to dosť alarmujúce. Naša krajina je v tomto na nepopulárnych popredných miestach vo svete.“
Prečo sú benzodiazepíny bezpečné? Čítajte na nasledujúcej strane.

<h3>Liek prestane zaberať</h3>
Benzodiazepíny sú nebezpečné preto, že veľmi rýchlo uľavia od napätia a úzkosti, pričom majú vysoký potenciál vyvolávať závislosť. „Pri dlhšom užívaní vznikajú v organizme na receptorovej úrovni nervových buniek také zmeny, že pôvodne užívaná dávka lieku už nezaberá a pacient si ju na dosiahnutie efektu musí postupne zvyšovať. Z praxe môžem uviesť prípad mladej pacientky, ktorá užívala denne 60 tabliet lieku na spanie, zolpidemu, pričom odporučená dávka je 1 tableta na noc.“
Riziko rozvoja závislosti sa odvíja od genetiky, veku, pohlavia, ale aj dávky lieku. „U niekoho sú to týždne, u iného mesiace, u niekoho sa závislosť nerozvinie. Dopredu sa to určiť nedá,“ hovorí. Upozorňuje však, že človek, ktorý trpí závislosťou od akejkoľvek návykovej látky, napríklad aj od alkoholu, je vysokorizikový na vznik závislosti od benzodiazepínov alebo Z-hypnotík.
<h3>Lekár vás musí upozorniť</h3>
„Odporučená dĺžka užívania týchto liekov je šesť týždňov, a ich využitie by malo byť najmä v úvode liečby rôznych duševných porúch a stavov, ktoré sa spájajú s napätím a úzkosťou, a to len počas toho, kým začnú zaberať antidepresíva. To sú <a href="https://www.joalis.sk/e-shop/emocie-stresy-psychosomatika/depren-depreson/" target="_blank" rel="noopener">lieky proti depresii</a>, ale liečia sa nimi aj úzkostné poruchy a nie sú návykové. Ich účinok sa však začína prejavovať približne až po 10-14 dňoch od nasadenia,“ hovorí MUDr. Gernáthová.
Lekár, ktorý vám predpisuje potenciálne návykový liek, by vás mal na to upozorniť a zároveň liečbu bezpečne riadiť s postupným vysadením lieku.
Ak už ste od lieku závislí a náhle ho vysadíte, môže vás trápiť psychické napätie, nervozita, úzkosť, nespavosť, nesústredenosť, potenie, tras, búšenie srdca, nevoľnosť, celková slabosť, bolesti hlavy, svalstva, hnačky, ale aj epileptické kŕče.

<h3>Celoživotné riziko recidívy</h3>
„Tento odvykací stav treba zvládnuť, a to buď náhlym vysadením pôvodného lieku a jeho náhradou za iný, ktorý sa nasadí vo vysokých dávkach s postupným znižovaním pod dohľadom lekára. Druhou možnosťou je pomalé znižovanie dávky pôvodného lieku. To môže trvať aj niekoľko týždňov až mesiacov. Následne pretrváva celoživotné riziko recidívy závislosti a takémuto pacientovi sa už nikdy nemá predpisovať liek z rizikovej skupiny,“ hovorí psychiatrička.
Lieky si podľa nej dávajú ľudia predpisovať pod pestrými zámienkami u rôznych lekárov, ale aj na pohotovosti. „Vďaka službe e-karta môže lekár presne zistiť, ktorý lekár, kedy a koľko balení lieku predpísal, aj kedy si ich pacient vybral. Napriek tomu príbehy pacientov sú často neskutočné. Napríklad: „Pri sťahovaní sme omylom vyhodili zásuvku s liekmi“ či „Lieky spadli do vody,“ a podobne."
<h3>Je to riziko</h3>
Ak sa k liekom pacient legálne nedostane, často si ich zháňa od príbuzných, susedov či objedná cez internet. „Neuvedomuje si riziká s tým spojené. Riziko vzniká aj pre toho, kto poskytne svoj liek bez predpisu inej osobe, lebo ju tým môže ohroziť na zdraví či živote. Napríklad pacient sa môže predávkovať alebo skombinovať rôzne lieky, ktoré sa v organizme navzájom ovplyvňujú, čo môže okrem ohrozenia zdravia mať aj právnu dohru. O týchto rizikách lekár pri predpisovaní lieku vie, sleduje ich a liečbu riadi berúc do úvahy psychický, ale aj telesný stav pacienta, alergie, jeho vek a kombináciu užívaných liekov. Zároveň za liečbu preberá určitú mieru zodpovednosti,“ vysvetľuje lekárka.
Varuje, že aj obyčajný paralen či magnézium môžu mať nežiaduce účinky, preto by mal o tom, čo človek užíva, vedieť lekár. „Niekedy pôsobenie lieku ovplyvňujú aj čaje či šťavy. Napríklad grepový džús alebo čaje s obsahom ľubovníka, ale aj obyčajný čierny čaj,“ dodáva.&nbsp;
&nbsp;
&nbsp;
&nbsp;
&nbsp;

Primárka psychiatrie varuje: Na Slovensku sa šíri nebezpečný trend

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Primárka psychiatrie varuje: Na Slovensku sa šíri nebezpečný trend

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Herečka Eva Pavlíková o pandémii: Mám pokoronovú depresiu

Stredoškoláci natočili takmer 300 videí o prežívaní izolácie

Chcete užiť po očkovaní aspirín? Doktor Viliam Dobiáš má jednu radu

Richard Müller priznal šokujúcu pravdu: Čo s ním robia fanúšikovia na koncertoch

Vie to aj Meghan: Stačí jedna otázka a môžete zachrániť niekomu život

Výber pre vás