Počas korony sa u nás v krajine dramaticky zvýšil počet doktorov. V každej domácnosti je minimálne jeden, ktorý vie, ako sa treba liečiť, a využíva k tomu svoju intuíciu, google prehliadač aj ústne podávanú ľudovú slovesnosť. Najskôr sme sa zameriavali na kovid, teraz na očkovanie. Strašiakom sú krvné zrazeniny.

Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo už pred časom zopár zaujímavých čísiel, ktorými chce rozptýliť obavy: „Šanca, že dostanete vzácny typ krvnej zrazeniny po očkovaní vakcínou AstraZeneca, je 0,00065 percenta. Šanca, že vás počas života smrteľne trafí blesk, je 0,00072 percenta. Šanca, že po ochorení na COVID-19 skončíte v nemocnici, je 7,2 percenta. Akákoľvek registrovaná vakcína vás ochráni pred veľmi ťažkým kovidom na 100 percent.“ Presvedčivé?

Aj vo vesmíre

Napriek extrémne nízkej šanci, že sa práve po očkovaní vytvorí zrazenina, ktorá nám poputuje do srdca či pľúc, sme my, laickí doktori, pokojnejší, keď máme nástroj, akým tomu zabrániť. Nádeje sa mnohí rozhodli vložiť do starého dobrého lacného acylpyrínu, aspirínu či anopyrinu, skrátka do kyseliny acetylsalicylovej, v duchu hesla – keď nepomôže, ani neublíži, veď naše babičky si liečili acylpyrínom takmer všetko.

S tým „neublíži“ to však celkom pravda nie je. Upozornila na to nedávno Slovenská lekárnická komora, keď varovala ľudí pred svojvoľným preventívnym nasadzovaním si tohto lieku len zo strachu zo zrazenín. Liek je navyše rizikom pri akútnych vredoch žalúdka alebo dvanástnika, pri astme a krvácavých stavoch.

Narábať s megaúspešným liekom, ktorý sa môže pochváliť tým, že bol aj vo vesmíre s kozmonautmi z lode Apollo 11 a v USA sa ho vraj zje až 35 ton denne, treba opatrne.

Čo odporúča záchranár Viliam Dobiáš nájdete na nasledujúcej strane.