Úzka cesta sa k&nbsp;niekdajšej baníckej kolónii Štokovec krúti ako had. Na okraji vozovky sa každú chvíľu ukáže banský portál alebo do kopca zarezaná osada s&nbsp;kedysi pyšnými domami úradníkov. Železník, najskôr vrch, neskôr rovnomenná osada a teraz už len zapadnuté lazy v&nbsp;horách nad Revúcou, patril v&nbsp;devätnástom storočí k&nbsp;najdôležitejším ložiskám železnej rudy v Rakúsko-Uhorsku. V&nbsp;časoch, keď každý jeden nový lyžiarsky vlek v&nbsp;Tatrách považujeme za technický unikát, tu už v&nbsp;roku 1881 viedla lanovka, ktorá nerast pod hory dopravovala do trinásť kilometrov vzdialeného Likiera!

Na vrch Železník, známy aj vďaka Dobšinského rozprávke, stúpame z&nbsp;obce Rákoš. „Preslávil ju nádherný gotický kostolík, no priamo v dedine je dnes už zaniknutá baňa na rumelku, najvýznamnejší minerál ortuti,“ vysvetľuje znalec miestnej histórie Ján Štrba (79), ktorý nás svojím rodným krajom sprevádza. Nad Rákošom nám ukáže miesto, ktoré sa volá Baňa, no miestni jej hovoria Telep. Sú tu zvyšky zemianskeho parku a&nbsp;platanová alej. Priemyselnú minulosť osady pripomína už len z húštiny trčiaci komín rozpadnutej zlievarne.

Pokračujeme do Červenian, kde stojí ďalšie neokukané turistické lákadlo. Vysoká pec na železo patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na gemerskej vetve Slovenskej banskej cesty. Železnú rudu do nej dodávali bane v Železníku, Rákoši a Sirku. Zastaví sa tu takmer každý cyklista či motocyklista, ktorý sa týmto nepoznaným krajom vyberie na výlet! Jej okolie je vzorne vyčistené, môžete si tu chvíľu posedieť na lavičke. Všetko podstatné o&nbsp;vysokej peci sa dozviete z&nbsp;pekne spracovanej informačnej tabule. Škoda len, že&nbsp;príjemný dojem z&nbsp;miesta ruší krik z neďalekej spustnutej bytovky...

Z&nbsp;Červenian cesta stúpa do dediny Sirk a&nbsp;odtiaľ na Železník, ktorý je aj počas horúcich letných dní oázou ticha. Starodávnu banícku oblasť vyhlásili v roku 1991 za pamiatkovú zónu, ale davy ľudí zatiaľ nepriťahuje. Celý kraj patrí k&nbsp;najzabudnutejším na Slovensku, pred viac ako sto rokmi však bolo všetko inak. Miestne bane mali cveng v&nbsp;celej Európe. Živili tisíce ľudí, ktorí dostávali slušný zárobok, no museli strpieť dnes nepochopiteľné pravidlá. Úradníci, technickí pracovníci a&nbsp;dozorcovia sa nesmeli stýkať s&nbsp;banskými robotníkmi, tí zasa nemohli chodiť na kultúrne podujatia určené pre elitu.

Život v&nbsp; osadách pod Železníkom nebol ľahký, no miestni si vždy našli pár hodín na zábavu. Celé rodiny z&nbsp;oblasti sa v nedeľu člnkovali na dnes už neexistujúcom jazierku v&nbsp;kolónii Ladislav alebo sa stretávali v&nbsp;časti Pri kríži. Páriky tam tancovali v&nbsp;altánku, čítali vedením baní povolené noviny alebo zašli do kolkárne. Aj tie boli pod kopcom Železník dve, jedna pre úradníkov, druhá pre plebs. Ak vás však v&nbsp;tejto časti Slovenska čosi prekvapí, sú to dva dvojposchodové domy s&nbsp;tridsiatimi bytmi v&nbsp;osade Štokovec. Vyrástli tesne pred prvou svetovou vojnou, sú prekvapivo veľké a&nbsp;ich drevené pavlače pripomínajú tatranské liečebne.

„Každá rodina mala jednoizbový byt s kuchyňou a komorou. Mali sme aj vlastné toalety, tie však boli v&nbsp;spoločnej časti domu. Z&nbsp;kohútika nám tiekla voda, byt sme vykurovali kachľovou pecou,“ opisuje Ján Štrba. Jeho otec pracoval v&nbsp;bani ako murár a&nbsp;zo šalandy,&nbsp;miestnosti, kde sa baníci stretávali pred šichtou, si neskôr prestaval veľký trojizbový byt. „A v&nbsp;ňom sme mali aj vlastnú kúpeľňu, čo bol na tie časy prepych,“ prezradí Ján Štrba. Ku každému bytu patrila záhradka, dreváreň a&nbsp;chlievik. Stoja tu stále, pohľad na ne patrí v&nbsp;kraji k&nbsp;najčarovnejším.

Železník zažil najkrajšie obdobie počas prvej Československej republiky. Z kopca vtedy gemerskí baníci vyťažili viac ako desatinu železnej rudy v&nbsp;celom Československu. Bohatli bane a&nbsp;s&nbsp;nimi aj ich zamestnanci. V&nbsp;osadách pribudli obchody, nové budovy a&nbsp;v&nbsp;nich tiež umyváreň s&nbsp;umývadlami, kúpeľňovými kabínkami s&nbsp;vaňami a&nbsp;dokonca aj kino. Bolo prvé v&nbsp;okrese Revúca a&nbsp;jedno z&nbsp;najmodernejších v&nbsp;štáte! Baníci hrávali futbal, divadlo, mali aj kapelu. Nič z&nbsp;toho už neexistuje. V&nbsp;20. storočí zásoby rudy klesli, ťažba nad Revúcou sa stala nerentabilnou. Pred 55 rokmi ju úplne zastavili.

Lanovky, koľajnice či lokomotívy z baní postupne odstránili, vstupy do štôlní zamurovali. Predvídaví sa odsťahovali. Mnohé budovy sa rozpadli, dielne zanikli, pribudla nezamestnanosť, pyšné banícke domy osídlili sociálne odkázané komunity. Dnes z&nbsp;Rákoša do Železníka vedie turistický chodník.

„Technické pamiatky na Slovensku sú podľa mňa beznádejná kategória, najmä tie na Gemeri,“ prezradil nám historik umenia a&nbsp;autor unikátnej knihy o&nbsp;našich pamiatkach Peter Kresánek.&nbsp; „Teraz sú vďaka združeniu Čierne diery veľmi populárne, no návštevníci sa do nich asi ťažko dostanú. A&nbsp;či ich niekto opraví?&nbsp; Neviem, aký bohatý by musel byť štát, ktorý by to dokázal,“ nezakrýva Peter Kresánek.

Kedysi sa tu baníci plavili po jazierku a hrávali sa kolky. TAKTO smutne dopadla slávna kolónia

Výber pre vás

Kedysi sa tu baníci plavili po jazierku a hrávali sa kolky. TAKTO smutne dopadla slávna kolónia

Súvisiace články

Najväčší zlatý poklad v Európe našli vo Villene v Španielsku. TIETO naše miesta sú hneď za ním

Preslávila ho Kristína aj najkultovejšia slovenská pieseň. Poďte s nami na výlet po Horehroní

VIDEO: Od nerestí k cnostiam. Kuks je jediné miesto na svete, kde sa boháči pozerali na mrzákov

Kláštor v Broumove láka lovcov záhad na odtlačky Ježiša. Muž, ktorý ich našiel, náhle zomrel

Mal prichýliť narkomanov, dnes chradne. TAKTO desivo vyzerá kedysi Slovákmi velebený kaštieľ

Výber pre vás