Ján Dzúr

Tretí ročník televíznej šou Zem spieva každý týždeň ukazuje svetu krásu slovenského folklóru a tradície našich predkov. K&nbsp;nim patrí aj hra na hudobných nástrojoch. „Pokiaľ ide o&nbsp;dychové – také, do ktorých sa fúka –, patríme k&nbsp;najšikovnejším na svete. Máme ich asi sto typov, viac ako Čína,či India, a&nbsp;to sú miliardové národy,“ zauvažuje Michal Smetanka, hudobník, ktorý v&nbsp;Spišskom Hrhove otvoril originálne Muzik múzeum. Bývalú grófsku sýpku oživil tak zaujímavo, že návštevníkov odtiaľ musí teraz vyháňať!

„Najväčšou píšťalou na zemeguli je slovenská fujara. Tú, ktorú sme vyrobili v&nbsp;Spišskom Hrhove na festival rekordov, museli obsluhovať šiesti chlapi,“ pokračuje Michal. Najmenšia v&nbsp;jeho múzeu je asi päťcentimetrová píšťalka, akej hovorili handrárska. Handrári si ju vyrábali z kosti ovce alebo prasaťa. Pískaním na ňu upozorňovali gazdiné, že prichádzajú do dediny.

„Populárne boli aj signálne rohy a&nbsp;trombity dlhé až tri a&nbsp;pol metra. Dorozumievali sa nimi pastieri, ale slúžili aj ako výstraha pred Tatármi či Turkami,“ vysvetľuje Michal Smetanka.

Majestátna bývalá pálenica a&nbsp;sýpka grófa Csákyho stojí na okraji centra Spišského Hrhova. Dlho nebolo jasné, aký osud ju stretne. Michal Smetanka totiž tvrdí, že žiadne múzeum budovať nechcel. „Nástroje som si ukladal vo svojej dreveničke v&nbsp;Brutovciach, skladu som hovoril depozit zvuku. Pýtalo sa naň čoraz viac ľudí, manželka mi navrhla, nech ho sprístupním. Nechcel som. Bál som sa, že mi návštevníci hudobné nástroje zničia,“ usmieva sa Michal. Jeho obavy zlomil japonský korunný princ Fumihito Akišino a princezná Kiko Akišino, ktorí za ním na Spiš pred siedmimi rokmi prišli.

„Privítal som ich v&nbsp;dielni, pilín som tam mal po kolená. V zbierke som vtedy mal aj tri japonské píšťaly, tie však princa až tak veľmi nezaujímali. Pýtal sa na naše hudobné nástroje, hru na niektorých som páru predviedol,“ vrátil sa do minulosti s&nbsp;úsmevom muzikant, ktorý na píšťale zahral aj anglickej kráľovnej počas jej návštevy Vysokých Tatier.

Keď však do ospalých Brutoviec začali po návšteve z&nbsp;Tokia prúdiť ľudia, rozhodol sa, že dá na radu manželky – zbierku svojich inštrumentov presťahuje do životaschopného Spišského Hrhova.

Pôvodne sa Michal Smetanka chcel orientovať iba na&nbsp;oblasť Karpát, no osud to zariadil inak. Dnes je v&nbsp;grófskej sýpke štrnásť veľkých vitrín asi so štyristo inštrumentmi zo&nbsp;všetkých kontinentov okrem Antarktídy. V&nbsp;jednej sú hudobné archeonástroje, v ďalšej harmoniky, v&nbsp;inej bubny z&nbsp;Ameriky.

Takmer pri každej presklenej skrini je dotykový tablet. Stačí zadať číslo nástroja a&nbsp;na monitore sa o&nbsp;pravekej vábničke či o čínskych husliach objavia všetky dôležité informácie. „V&nbsp;tablete je zvuková ukážka a videozáznam, aby návštevníci videli, ako sa na nich hrá a&nbsp;aký zvuk vydávajú,“ vysvetľuje Michal Smetanka. Každý nástroj má svoj príbeh, niektorými majiteľ múzea rozosmieva zájazdy, ktoré sa sem hrnú po celý rok.

„Pri hre na arménskej píšťale duduk musí mať muzikant ústa stále plné vzduchu. Potom vyzerá ako žaba. Miestni sa pri pohľade na mňa uškŕňali, no už za pár hodín som na nej hral tak, že si ma pod Araratom chceli nechať,“ povie Michal Smetanka. V&nbsp;Kambodži si kúpil vzácne husle, ktoré po celý pobyt nosil na pleci. Ochranka na letisku si myslela, že ide o&nbsp;húfnicu a&nbsp;Slovák skončil pritlačený o&nbsp;zem!

Harmónium, ktoré zbadal prvý deň pobytu v&nbsp;Ázii, ho nadchlo, a&nbsp;tak ho okamžite vyplatil. Potom nemal nástroj kde odložiť, tak ho dva týždne vláčil na chrbte.

V hudobnom múzeu v&nbsp;Spišskom Hrhove, ktoré patrí k&nbsp;najväčším svojho druhu v&nbsp;Európe, sa nebudú nudiť ani deti. Je tu pre ne priestor, kde si hru na netradičných inštrumentoch môžu vyskúšať. Táto časť je taká atraktívna, že ich odtiaľ občas nevie dostať. „Je tam plot, vešiak na bielizeň, plastové gajdy i vodárenské rúry, na ktorých môžu muzicírovať. Z&nbsp;koryta je lutna, z&nbsp;varechy na múku violončelo, bubon je z&nbsp;koryta,“ vyratuje Michal Smetanka.&nbsp;

Kým dnes sú ženy najmä speváčky, kedysi v&nbsp;ľudových muzikách hrávali na klarinetoch, gitarách, cimbaloch aj gajdách. „No tradičným ženským nástrojom Sloveniek boli píšťaly, ústne harmoniky a&nbsp;drumbľa. Na tú chlapi nehrali,“ uzatvára Michal Smetanka. Súčasťou jeho múzea je dielňa na výrobu jednoduchých hudobných nástrojov a historické fotografie ľudí, ktorí na ne hrajú.

Japonského princa privítal medzi pilinami. Teraz vedie múzeum, kde si zahráte na lutne z koryta

Výber pre vás

Japonského princa privítal medzi pilinami. Teraz vedie múzeum, kde si zahráte na lutne z koryta

Súvisiace články

Po vražde Jána Kuciaka nabral odvahu hovoriť len sused jeho rodičov. Ako to všetko vníma dnes?

FOTO: Dvetisíc blokov ľadu. Dóm na Hrebienku vzdáva úctu TOMUTO chýrnemu parížskemu chrámu

Obliali ich pomyjami, zmlátili palicou, zavreli do klietky. Za aké prečiny TAKTO trestali ženy?

Čínu desí koronavírus, rieky u našich susedov zamoril puch a odpadky. Poliaci ale špinu velebia

Šifra majstra Štróbla! TAKÝTO odkaz vtlačil do sochy kráľa Mateja v Budapešti muž z Liptova

Výber pre vás