Basu v nej tvorili mužské a ženské cely, pri nich boli tiež hladomorne a samotky pre ťažké prípady. V žalári najčastejšie končili zlodeji, tuláci, delikventi, opilci a cudzoložnice. Spávali na prični so slamou, v budove s nimi na začiatku 18. storočia býval kat, ktorý sa volal Antonin Marsalek.

Miklušova väznica v Košiciach.
Miklušova väznica v Košiciach.
Zdroj: JÁN DZÚR

Za vraždu sekera

Dnes je vo väznici múzeum. Uvidíte v ňom nielen originálne meče kata, popravnú stoličku, ale aj strohú listinu Kráľa Ľudovíta I. z roku 1346. Vrchnosti v nej nariaďuje, aby kdekoľvek na území župy pochytala a na trest smrti odsúdila všetkých lúpežníkov a zločincov. K nim v ranom novoveku zrejme patrili aj Michal Lengyel a Alžbeta Mesárová. Muža za vraždu sťali, ženu za cudzoložstvo a zabitie dieťaťa pochovali zaživa. Ani to však pre hriešnicu nebol dostatočný trest. Zasypali ju v jame vystlanej tŕním a srdce jej prepichli kolíkom!