Práve oslávili rok a dávajú zabrať celej rodine. Bývajú s otcom, mamou a starším bratom Oliverom na okraji Hubovej, nájsť ich nie je jednoduché. Keď sa nám to napokon podarí, Romana vyjde pred dvere nedokončeného bungalovu. Na rukách drží dcérku, chlapci za ňou štvornožky utekajú po chodbe. No cesta pred domom je úzka, nemáme sa kde otočiť, tak si len zamávame. Za dve minúty zastaneme pred domom, no Romana a jej deti nikde. Klopeme na dvere, voláme cez okno. Nikto sa neozýva.

Sused nám poradí, kam máme odstaviť auto a&nbsp;pridá, že máme byť trpezliví. Romana isto naháňa deti. Mama prvých trojčiat, ktoré sa v&nbsp;ružomberskom okrese narodili po tridsiatich piatich rokoch, napokon rýchlo stlačí kľučku. Vojdeme do obývačky, ktorá je teraz súčasne herňou. Lea sedí v&nbsp;postieľke. Nedôverčivo si nás obzerá a&nbsp;mrnká. Matúš so Šimonom sa naťahujú o&nbsp;fľašku s&nbsp;vodou a&nbsp;Romana pokojným hlasom pripomenie, že sa ich pokúsi zmravniť rožkom. Síce z neho natrúsia tak, že v&nbsp;izbe by sa zavaril aj robotický vysávač, ale aspoň si na chvíľu sadneme k&nbsp;stolu.

„Na kontrole v&nbsp;januári roku dvetisíc devätnásť mi lekárka oznámila, že v&nbsp;mojom tele bijú dve detské srdiečka. Potom sa na chvíľu odmlčala a&nbsp;opravila sa: pani Holíková, nečakáte dve, ale tri deti! V&nbsp;tom šoku mi neostalo žiadne miesto na radosť, rozplakala som sa. Z&nbsp;nemocnice som celá vydesená volala manželovi, Miro si ale zachoval chladnú hlavu. Tri? No a&nbsp;čo, tak budú tri! Na druhý deň mi celý rozjarený oznámil: budeme mať širokú rodinu a&nbsp;ja si splním sen. Konečne si môžem kúpiť veľké auto!“ spomína si s&nbsp;úsmevom Romana Holíková.

Netrvalo dlho a&nbsp;jej manžel všetkým svojim kamarátom z&nbsp;diaľky hrdo ukazoval tri prsty. Znamenalo to, že k synovi Oliverovi čoskoro pribudnú trojčatá. „Lea, Šimon a&nbsp;Matúš sa narodili takmer presne pred rokom. Bola som v Martine na kontrole, vrátila som sa domov, najedla som sa, ľahla si a&nbsp;odtiekla mi plodová voda. Tak sme zasa rýchlo volali sanitku a&nbsp;cestovali sme späť do Martina,“ pokračuje Romana. Dva roky po svadbe si s&nbsp;Mirom začali pomaly budovať bungalov, no keď sa dopočuli o&nbsp;početnom prírastku do svojej rodiny, stavba vraj nabrala kozmickú rýchlosť.

„Naše trojčatá sa narodili predčasne, chvíľu si preto pobudli v&nbsp;inkubátore. Matúško mal navyše problémy s&nbsp;pľúcami, najskôr sme si domov doviezli len Leušku a&nbsp;Šimonka. Do domu sme sa sťahovali dva týždne pred ich príchodom na svet a&nbsp;hoci stále nie je dokončený, vtedy sme v&nbsp;ňom nemali ani len kľučky na dverách,“ opisuje Romana. Doma sa starala o&nbsp;škôlkara Olivera a dvoch novorodencov, tretiemu do nemocnice vozila mlieko. A&nbsp;utešovala sa, že to celkom zvláda. Keď dorazil Matúš, nastala katastrofa. Prvé dni vraj &nbsp;nevedela kam má &nbsp;skočiť. Oliver odišiel do škôlky,&nbsp;Miro do práce. Ona po zvyšok dňa dookola kŕmila a&nbsp;prebaľovala tri deti. Musela si tiež zvyknúť na trojnásobné výdavky.

„Popri tom sme cvičili a&nbsp;ak mi zvýšil čas a&nbsp;energia, tak som čosi navarila a&nbsp;snažila sa upratať,“ pokračuje pani Holíková. Keď mali jej trojčatá sedem mesiacov, obecný úrad jej zariadil opatrovateľku, ktorá mladej mamičke pomáha. „Každé z&nbsp;mojich detí je iné. Matúško je živel, už v&nbsp;inkubátore musel mať všetko prvý. Lea je pokojná, ale je to len tým, že ešte nevie chodiť ani štvornožky. No a Šimon je teraz mrzutý, pretože mu idú zúbky. Ak mi pred ich narodením v&nbsp;šoku vyhŕkli slzy, dnes viem, že do môjho života priniesli trojnásobnú dávku šťastia. Menej detí by som už nechcela,“ rozcíti sa pani Simona, ktorej svet sa síce točí okolo detí, no už si nájde čas aj na šport či posedenie s&nbsp;kamarátkami.

Svoj život si vraj predstavovala úplne inak. Je dvojnásobná bakalárka. Vyštudovala učiteľstvo aj vychovávateľstvo, pracovala v&nbsp;liečebno-výchovnom sanatóriu, kde sa starala o&nbsp;deti s poruchami učenia a správania sa. Vo vzdelávaní sa chcela pokračovať. &nbsp;„Niektoré deti, s&nbsp;ktorými som sa stretla v&nbsp;sanatóriu, nezažili ani len ozajstné objatie. Viaceré nemali takmer žiadne návyky, iné boli šikovné, akurát sa nevedeli učiť. V&nbsp;sanatóriu boli dobrovoľne, niekedy aj päť rokov. Piataci, na ktorých som pred materskou dovolenkou dohliadala, mi teraz píšu, ako sa tešia z&nbsp;toľkých mojich detí. A že&nbsp;keď dospejú, kúpia si v&nbsp;Hubovej dom a&nbsp;spoločne budeme chodiť na túry,“ uzatvára so širokým úsmevom Romana Holíková a&nbsp;pokúsi sa vziať si všetky tri deti na kolená.

Trvá to poriadne dlho, no je jasné, že mladá mamička z&nbsp;Liptova by svoje trojnásobné šťastie nevymenila na nič na svete...

Zavaria aj robotický vysávač. TOTO všetko zvláda Romana, ktorá si z pôrodnice doniesla trojčatá

Výber pre vás

Zavaria aj robotický vysávač. TOTO všetko zvláda Romana, ktorá si z pôrodnice doniesla trojčatá

Súvisiace články

Mal prilákať tisíce turistov, dnes chátra. TENTO bombastický projekt nespasil ani Pavol Rusko

Viktor Vincze opäť naložil priemerným Slovákom. Dotkol sa aj vás?

Chodil sem Jozef Vajda, tancovali tu maorskí muži. TAKTO smutne dopadla farma, kam lákali Xenu

Nuda vo dvojici. Medzi manželmi Dykovcami to už neiskrí ako kedysi

Prekliate zlato. Kým výstava Zlato Inkov je hit v každej krajine, na Spiši z neho cítia kliatbu

Výber pre vás