Práve oslávili rok a dávajú zabrať celej rodine. Bývajú s otcom, mamou a starším bratom Oliverom na okraji Hubovej, nájsť ich nie je jednoduché. Keď sa nám to napokon podarí, Romana vyjde pred dvere nedokončeného bungalovu. Na rukách drží dcérku, chlapci za ňou štvornožky utekajú po chodbe. No cesta pred domom je úzka, nemáme sa kde otočiť, tak si len zamávame. Za dve minúty zastaneme pred domom, no Romana a jej deti nikde. Klopeme na dvere, voláme cez okno. Nikto sa neozýva.

Sused nám poradí, kam máme odstaviť auto a pridá, že máme byť trpezliví. Romana isto naháňa deti. Mama prvých trojčiat, ktoré sa v ružomberskom okrese narodili po tridsiatich piatich rokoch, napokon rýchlo stlačí kľučku. Vojdeme do obývačky, ktorá je teraz súčasne herňou. Lea sedí v postieľke. Nedôverčivo si nás obzerá a mrnká. Matúš so Šimonom sa naťahujú o fľašku s vodou a Romana pokojným hlasom pripomenie, že sa ich pokúsi zmravniť rožkom. Síce z neho natrúsia tak, že v izbe by sa zavaril aj robotický vysávač, ale aspoň si na chvíľu sadneme k stolu.