Ostávalo mu šesť hodín života. Petrovi kovid zničil deväťdesiat percent pľúc, prežil zázrakom

Po mesiaci v kóme vedel mrknúť okom. Peter prežil kovid, ktorý mu TAKTO drasticky zničil pľúca

Po mesiaci ledva pohol perami. Peter je jediný Horehronec, ktorý prežil TAKÝTO drastický kovid

Petrova manželka Svetlana je Ukrajinka od Kyjeva. V decembri roku 2020 jej zomrel brat, tesne pred Vianocami mu odcestovala na pohreb. „Ostal som doma&nbsp; s&nbsp;vtedy sedemročnou dcérou Svetlankou. Necítil som sa vo svojej koži, no keď mi vyšiel negatívny test na koronavírus, myslel som si, že zvýšená teplota je iba znakom prechladnutia. Liečil som sa vitamínmi, jedol som lieky na chrípku, ale horúčka neustupovala. Naopak, čoskoro som z&nbsp;kresla v&nbsp;obývačke nevládal vstať a&nbsp;prejsť pár metrov na toaletu,“ vráti sa do minulosti Peter Mlynárik z Hronca.

Na prvý sviatok vianočný sa mužov zdravotný stav rapídne zhoršil, na ďalší deň už nevládal chodiť. Svoj zdravotný stav opísal do telefónu kamarátke, zdravotnej sestre, ktorá napokon zavolala záchranku. 

Horehronec sa vtedy už sám neudržal na nohách, v&nbsp;ťažkom stave ho odviezli do nemocnice v&nbsp;Brezne. „Röntgen v&nbsp;nej ukázal, že koronavírus mi napadol deväťdesiat percent pľúc! Neskôr mi, dnes už žiaľ nebohá primárka pľúcneho oddelenia, ktorú tiež pochoval kovid, ukazovala röntgenové snímky pľúc. Zdravý človek ich má čierne, tie moje boli takmer celé biele,“ vzdychne si urastený Horehronec.

Petra Mlynárika uviedli na covidovom oddelení nemocnice v Brezne do umelého spánku a&nbsp;neskôr v&nbsp;kritickom stave previezli do Banskej Bystrice. Zobudil sa v&nbsp;nej skoro po mesiaci na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení pre najťažších covidových pacientov. 

Izba, kde ležal napojený na prístroje, bola za masívnymi železnými dverami, personál tam chodil iba v&nbsp;skafandroch. Manželku uvidel až po mesiaci aj to na pár minút, dcérku k&nbsp;nemu nepustili. Čo sa udialo počas skoro štyroch týždňov od Vianoc 2020 do polovice januára 2021 pozná Peter iba z&nbsp;rozprávania iných.

„Manželka hneď po pohrebe na Ukrajine uháňala na Slovensko. Bála sa, že po bratovi pochová aj mňa. No a&nbsp;dcérka skončila na týždeň u&nbsp;susedov,“ pokračuje stavbár. Spočiatku iba bezvládne ležal, dokázal mrknúť okom a&nbsp;perami. &nbsp;Zdravotné sestry a lekári v&nbsp;Banskej Bystrici sa však naučili čítať z&nbsp;nich. Peter sa teda primára opýtal, či takýto nemohúci ostane navždy. „Lebo ak áno, prajem si, aby ste ma odpojili. Ja takto žiť nechcem a&nbsp;peklo zo života neurobím ani zvyšku rodiny,“ zopakuje svoje presvedčenie Peter Mlynárik.

Horehronca, ktorý časom schudol o&nbsp;tridsať kilogramov, primár uistil, že všetko bude v&nbsp;poriadku a&nbsp;on sa určite pozviecha. Dostával infúzie, kŕmili ho umelou stravou v&nbsp;injekcii. Po mesiaci v kóme&nbsp;Banskej Bystrici a&nbsp;niekoľkých ďalších dňoch, keď už bolo jasné, že je z&nbsp;najhoršieho vonku, sa na ďalších osem týždňov vrátil do&nbsp;nemocnice v&nbsp;Brezne. V&nbsp;nej začal rozprávať a&nbsp;cvičiť s rehabilitačnou sestrou.

„Som poľovník, pred koronavírusom som bez problémov chodil po Nízkych Tatrách. Po mesiaci tréningu s rehabilitačnou sestrou som&nbsp; ledva zvládol osem krokov, aj to som sa podopieral o&nbsp;vozík. No cítil som, že pomaličky napredujem,“ povie Peter.O&nbsp;ďalší mesiac Horehronca pustili domov, svoju dcérku Svetlanku tak opäť objal po takmer štvrťroku.

„Obaja sme sa rozplakali,“ nezakrýva stavbár, ktorý v&nbsp;tom čase ešte sedel na invalidnom vozíku. Po dome chodil s barlami, kamarát ho každý deň vozil na rehabilitácie. Peter trénoval aj mimo nich. Točil sa popred dom, no už sto metrov sa mu zdalo ako nekonečná túra. Po mesiaci chodenia urobil štyristo metrové koliesko po dedine, no cítil sa ako najsilnejší muž sveta.

„Zadýchal som sa pri každom pohybe, ale poháňali ma spomienky na nemocnicu v&nbsp;Brezne. Večer som si v&nbsp;nej s&nbsp;niekým zamával a&nbsp;ráno už tam ten človek nebol. V&nbsp;noci zomrel,“ stíši hlas Peter Mlynárik. Čoskoro zahodil barly, vzal si do rúk lyžiarske palice a&nbsp;predlžoval si vychádzky.

Ani teraz, takmer pol druha roka po prekonaní koronavírusu a&nbsp;mesačnom liečení vo Vysokých Tatrách, neprejde bez prestávky hoci čo len kilometer. A&nbsp;na jeden mierny kopček stúpa na trikrát. Vyraziť na kúpačku ako kedysi sa aj preto nechystá. Vodou pooblievam len dcéru a&nbsp;manželku, zájdem k&nbsp;najbližším susedom.

„Som jediný Horehronec, ktorému koronavírus poškodil pľúca na deväťdesiat percent a&nbsp;prežil. Teraz sa mi zregenerovali na asi štyridsať percent, no&nbsp;čo sa bude diať ďalej si nikto netrúfa odhadnúť. Do krvi sa mi oproti zdravému mužovi stále dostáva necelá tretina kyslíka,“ opisuje Peter, ktorý vie, že koronavírus síce z&nbsp;hlavných správ vytlačila vojna na Ukrajine, on ale nezmizol.

Jeho manželka i dcérka mali covid už dvakrát, našťastie, súčasná mutácia má menej ťažký priebeh ako predošlé a&nbsp;ľudia už na koronavírus toľko neumierajú.

„Ja by som po osobnej skúsenosti s&nbsp;kovidom nechcel dostať už ani tú najľahšiu variantu. Tiež som si myslel, že je to len chrípka, ale nie je. Lekár mi povedal, že ak by ma záchranka nezobrala do nemocnice, do šiestich hodín by som doma zomrel,“ uzatvára Peter Mlynárik.

Choroba mu skomplikovala nielen zdravotný stav, ale aj pracovný život. Rok bol práceneschopný, teraz je už štyri mesiace bez príjmu a&nbsp;vybavuje si čiastočný invalidný dôchodok. A&nbsp;to kedysi nevedel vydržať bez práce čo len pár hodín...

Po mesiaci ledva pohol perami. Peter je jediný Horehronec, ktorý prežil TAKÝTO drastický kovid

Súvisiace články

Prepych pre politikov. TENTO kút Slovenska strážila tajná polícia, užíval si ho Mečiar aj Klaus

Zlato pobláznilo mnohých mocných mužov sveta. V hrobke TOHTO panovníka ho našli deväť ton

Počas kovidu behal okolo kuchynskej linky! Havária pripravila Pavla o zrak, nie o chuť žiť

Zlato, kryptomeny, akcie? Odborník radí, SEM investujte, inak prídete o úspory a schudobniete

Stanka utiekla pred vraždením v Líbyi, teraz pomáha Ukrajincom. Na jednu vec sa bojí opýtať

Výber pre vás