Žijeme v&nbsp;nepokojných časoch. Koronavírus už tretí rok dusí svetovú ekonomiku, jeho ďalšia vlna akurát sužuje Slovensko. Nezmyselnú vojnu na Ukrajine, ktorá zrejme tiež nepotrvá krátko, sprevádza nebývalý rast cien surovín. Sprevádza ich &nbsp;dramatická inflácia, jav, ktorý znamená, že hoci na výplatnej páske máme stále rovnakú sumu, kúpiť za ňu si môžeme stále menej. Rovnako nám klesá aj hodnota peňazí, ktoré sme si odkladali na horšie časy. Inflácia znižuje ich hodnotu, čo znamená, že chudobnieme. 

„Vzhľadom na významný nárast cien energií a&nbsp;nerastných surovín, ktoré tvoria súčasť výroby a&nbsp;poskytovania takmer všetkých tovarov a&nbsp;služieb, sa dá predpokladať, že zvýšená inflácia tu nebude pár mesiacov, ale pravdepodobne pár rokov,“ vystríha analytik finančných produktov Maroš Ovčarik. Na sporiacom účte v&nbsp;banke odporúča ponechať si finančnú rezervu do výšky štyroch čistých mesačných platov, ostatné peniaze sa podľa neho oplatí pravidelne investovať. Trebárs aj po päťdesiat eur mesačne a&nbsp;bez ohľadu na to, čo sa na finančných trhoch práve deje.

Ak máme vyššiu sumu voľných peňazí a chceme ich jednorazovo zainvestovať, môžeme investíciu rozložiť na viac platieb. Takto minimalizujeme riziko zlého načasovania. „Päťtisíc eur si rozdelíme napríklad na päť platieb po tisíc eur. Aj to je jeden z&nbsp;prístupov, ako rozumne využijeme súčasné poklesy na finančných trhoch,“ odporúča Maroš Ovčarik. Najúčinnejšie podľa neho je portfólio, ktoré je zložené z&nbsp;hotovosti, z&nbsp;akcií, z dlhopisov a&nbsp;z nehnuteľnosti. Práve domy a&nbsp;byty sa zvyknú chovať nezávisle od vývoja cien akcií a&nbsp;dlhopisov a chránia celé naše portfólio.

„Akurát, investíciu do bytu je potrebné vnímať viac ako podnikanie. A&nbsp;nemali by sme zabudnúť, že s&nbsp;investičným bytom je spojená starostlivosť s&nbsp;nájomcami,“ vysvetľuje Maroš Ovčarik. Špekulatívne je investovanie do kryptomien. Extrémne kolíšu, za posledné dva roky sa dva razy prepadli až na polovicu svojej hodnoty. „Preto do nich odporúčam vnímať skôr ako lotériu,“ tvrdí Maroš Ovčarik. Ako je to s&nbsp;investovaním do zlata? V&nbsp;portfóliách bežných investorov by podľa neho malo mať len okrajové zastúpenie, najviac päť percent hodnoty celého portfólia.

„Zlato negeneruje peňažné toky ako firmy, ktoré vytvárajú zisk a vyplácajú dividendy. Investor sa v&nbsp;jeho prípade musí spoliehať na špekulatívny nárast ceny samotnej komodity. Investičný horizont by mal byť najmenej päť rokov, čím dlhšie, tým bezpečnejšie,“ pripomína Maroš Ovčarik. Výhoda žltého kovu je, že jeho hodnota nikdy neklesne na nulu, hoci má obdobia, keď stagnuje, prípadne dlhodobo klesá. Príkladom sú roky 2012 až 2019, keď padla cena zlata o&nbsp;štyridsať percent a&nbsp;z&nbsp;prepadu sa zotavovala sedem rokov!

„Zlato teda tiež nie je prístav, ktorý bezpečne ochráni naše úspory pred infláciou,“ argumentuje Maroš Ovčarik. Pri investovaní do fyzického zlata si podľa neho máme dať pozor nielen na bežné poplatky, ale aj na takzvaný spread, teda rozdiel medzi nákupnou a&nbsp;predajnou cenou. Niektoré spoločnosti ho majú až 25 percent.

„Ak by som dnes nakúpil a&nbsp;zároveň predal to isté množstvo zlata u&nbsp;rovnakého obchodníka, prišiel by som okrem poplatkov o&nbsp;štvrtinu hodnoty investície,“ dodáva Maroš Ovčarik. „Pokiaľ si porovnáme nárast hodnoty zlata za posledných tridsať rokov so zhodnotením najznámejšieho akciového indexu S&amp;P500, jasný víťaz je akciový index s&nbsp;priemerným ročným výnosom 11,3 percenta oproti 4,7 percenta,“ uzatvára analylitik Maroš Ovčarik.