Prípad slovenského sériového vraha žien Jozefa Slováka je dobre známy. Dostal sa do dejín kriminalistiky, nakrútili sa o&nbsp;ňom dokumentárne filmy, napísalo veľa novinových článkov. Muž, ktorý si odpykáva v&nbsp;Leopoldove doživotný trest, na rozdiel od iných väzňov netvrdí, že je nevinný, a&nbsp;za to, čo spravil, prijal zodpovednosť aj doživotný trest. Dokonca sa k&nbsp;svojim vraždám dobrovoľne priznal, bez jeho spolupráce by možno niektoré z&nbsp;nich zostali dodnes neobjasnené. Na druhej strane, odmieta byť obvinený z&nbsp;niečoho, čo neurobil.

Jozef Slovák je zvyknutý, že sa o&nbsp;ňom píše, sám dal niekoľko rozhovorov Šarmu, kde opísal mechanizmus, ako si vyberal obete. Buď mu išlo o&nbsp;pomstu, alebo „trestal“ prehnane sebavedomé ženy, ktoré si mysleli, že majú nad ním navrch. Miera jeho úprimnosti zaujala švédskeho profesora, ktorý skúmal túto tému a&nbsp;chcel s&nbsp;ním spraviť filmový dokument. Najmä keď väzeň vyniká intelektom, má na konte niekoľko patentovaných vynálezov a&nbsp;je ochotný odhaliť veľa o&nbsp;fungovaní psychiky sériového vraha. Bohužiaľ, s&nbsp;nakrúcaním napokon nesúhlasilo vedenie väznice.

Sú však autori, ktorí si nepýtajú súhlas a&nbsp;vlastne ich nezaujíma ani pravda. Jozef Slovák neveril vlastným očiam, keď si prečítal, čo o&nbsp;ňom píše vo svojej knihe Príbeh vraha s trestom na doživotie David Kičin. Menuje ho plným menom, rovnako ako obete a&nbsp;miesta činu. Akurát že si tam dodal to, čo v&nbsp;Slovákovom spise nikdy nefigurovalo. To, že svoje obete, mŕtve či tesne pred vraždou, znásilňoval.

Väzňa to pobúrilo. Aj keď spáchal neodpustiteľné veci, odmieta výmysly vydávané za fakty. To, že v&nbsp;knihe sú nepravdy, potvrdil Šarmu aj bývalý detektív JUDr. Jozef Vachálek, muž, ktorý Slovákov prípad vyšetril a&nbsp;dostal sériového vraha za mreže.

„Po prvé Kičin vôbec nemôže vedieť, čo sa na mieste činu naozaj stalo. Nevieme to ani my. Obete sme vždy našli už v&nbsp;rozklade, z&nbsp;mäkkých tkanív sa nedalo vyskúmať, či boli znásilnené, alebo na nich vykonal po smrti nejaký sexuálny akt. V&nbsp;podstate to boli len kostry. Čo sa tam dialo, vie len Slovák, ktorý však žiadny sexuálny akt nepriznal, kým všetko ostatné opísal veľmi presne. Nič však ani len nenaznačovalo, a&nbsp;rozhodne sa nepotvrdilo, že by mal sexuálnu úchylku. Nikde v&nbsp;spise ani v&nbsp;posudku súdneho znalca to nefigurovalo,“ krúti hlavou bývalý vyšetrovateľ. Zdôrazňuje, že Slovák s&nbsp;políciou spolupracoval, a&nbsp;čo opísal, to vždy dokázali aj následné rekonštrukcie.

Pritom keby nechcel, možno by mnohé z&nbsp;jeho zločinov ostali neobjasnené.

„Ako sme na neho prišli?“ zapomínal si Vachálek. „Príbuzní ohlásili nezvestnú ženu, ktorá bola družkou väzňa z&nbsp;Leopoldova. Začali sme to vyšetrovať a&nbsp;zistili, že sedel v&nbsp;cele so Slovákom a&nbsp;mali spory. On v&nbsp;tom čase už bol vonku, pustený na Havlovu amnestiu. Začali sme ho podozrievať, či v&nbsp;tom nemá prsty, a sledovali sme ho. Nitky naozaj viedli k&nbsp;nemu, no nemali sme telo. Predviedli sme ho, vypočúvali, nič nepriznal. Už sme ho podľa zákona mali prepustiť, tak sa ostatní išli radiť, čo ďalej, a&nbsp;ja som s&nbsp;ním zostal sám. A&nbsp;Jozef zrazu vraví, vy ste mi sympatický, vy ste do mňa nerýpali, pozorne počúvali, a&nbsp;čo ste sa pýtali, bolo trefné. Vám ukážem, kde leží.“

Zaviedol Jozefa Vachálka a&nbsp;jeho tím na čistinku a&nbsp;naozaj tam boli kosti zavraždenej ženy. A&nbsp;začal sa priznávať k&nbsp;ďalším vraždám. „Vy máte na Železnej studničke neznámu mŕtvolu, však?“ spýtal sa ho raz. „Vravím, áno, preto na teba teraz nemám čas.“ A&nbsp;on: „Tak si ho nájdi a&nbsp;zisti, či nemala vo vrecku ampulky z liekov!“ Keby nechcel, možno by táto vražda zostala dodnes neobjasnená. Rovnako mi povedal, aby som zavolal českým kolegom, ktorí našli mŕtvolu na Konopišti, že či mala vo vrecku cestovný lístok. Boli šokovaní – chlapče, odkiaľ to ty vieš?!“

Slovák po sebe zámerne zanechával stopy, čosi ako svoj podpis, dôkaz, že vraždu spáchal on. „Áno, je to deviant a&nbsp;nebezpečný agresor, ale opäť opakujem, nikdy sa u&nbsp;neho nepotvrdil žiadny sexuálny motív. Na svoje činy bol istým spôsobom pyšný, chcel, aby sa o&nbsp;nich vedelo. Aj preto je teraz taký nahnevaný, že mu pripisujú niečo, čo neurobil. Ja Jozefa poznám ako svoje ,boty‘, strávil som s&nbsp;ním stovky hodín. Ja mu verím. Ľudia ako on majú svoju gangsterskú česť, na ktorú si potrpia viac ako mnohí ,bezúhonní‘ občania. Práve preto ho pobúrili krivé obvinenia, výmysly vydávané za pravdu. Pretože Kičinova kniha nie je fikcia, menuje ho, rovnako ako jeho obete, a&nbsp;tak si nemôže vymýšľať ani v&nbsp;inom.“

Na druhej strane Vachálek pripúšťa, že brániť sa právnou cestou bude pre väzňa problém. Slovák sa môže obrátiť na advokátsku kanceláriu, otázne je, či tá bude mať o&nbsp;prípad záujem a&nbsp;najmä, či on bude mať na to peniaze. V&nbsp;každom prípade môže začať občianskoprávny spor, čo&nbsp; vraj urobí a bude Kičina žalovať za ohováranie. Lebo hoci sa jeho meno spája s&nbsp;krutými a&nbsp;neospravedlniteľnými činmi, v&nbsp;právnom štáte má právo na pravdu aj on.

Sériový vrah žien Slovák zúri: Pomstí sa za klamstvá?

Výber pre vás

Sériový vrah žien Slovák zúri: Pomstí sa za klamstvá?

Súvisiace články

Rozštvrtenú a upálenú Kristínu dobre poznali mnohí herci SND

Je to citlivý muž, tvrdí žena, ktorá sa vydala za perverzného sadistického vraha

Predstaviteľ sériového vraha varuje: Psychopatov je okolo nás stále dosť!

Je na ceste do pekla? Najkrutejší slovenský vrah žien Ondrej Rigo možno umiera

Pre vraždy mladých žien mu hovorili bikinový vrah. Dnes je z neho celebrita

Väzni odsúdení na doživotie prehovorili: Je lepší trest smrti?

Výber pre vás