Pred pár dňami mimoriadne zarezonovala správa, že v USA vykonali trest smrti. Aj v amerických štátoch, kde sa ešte dejú popravy, je to totiž zriedkavé, navyše, málokedy je popravená žena. Lisa Montgomeryová však vykonala mimoriadne brutálny zločin. Zabila tehotnú mladú ženu, ktorej z tela vyrezala dieťa.

Jej sestra sa zo všetkých síl snažila poprave zabrániť , aby radšej dožila za mrežami. Lenže, nebola to vlastne pre Lisu úľava? Jaroslav Garaj, ktorý od deväťdesiatych rokov sedí za mrežami za vraždu manželky a troch detí, by si vraj určite radšej vybral šibenicu než doživotie. Jeho spoluväzeň Jozef Slovák, sériový vrah žien, tiež tvrdí, že je to asi lepšie. Na druhej strane, Olga Hepnarová, posledná popravená žena v Československu, si síce trest smrti žiadala, keď však došlo k poprave, totálne sa zrútila.

Umierala zmierená

Lisu Montgomeryovú (52) popravili minulú v stredu v americkom štáte Indiana. Dostala smrtiacu injekciu za vraždu z roku 2004, keď zabila 23-ročnú chovateľku psov Bobbie Jo Stinnettovú v ôsmom mesiaci tehotenstva.

Išlo o ohavný zločin. Lisa sa tvárila, že si k Bobbie prišla pred Vianocami kúpiť šteniatko. Keď vošli do domu, napadla ju a zaškrtila povrazom. Potom vzala kuchynský nôž a z brucha mŕtvej vyrezala dievčatko. Akoby zázrakom prežilo a ona ho začala vydávať za vlastné dieťa. Hrdo oznámila rodine aj priateľom, že porodila!

Je zrejmé, že Montgomeryová to nemala v hlave v poriadku. Zdôrazňovala to aj jej sestra, ktorá do poslednej chvíle bojovala proti poprave. Zločin sám osebe nespochybňovala, tvrdila však, že aj Lisa bola obeťou. Vyrastala v rodine plnej násilia, dokonca ju znásilnila a potom potupne pomočila grupa mužov, ktorých k činu vyburcoval jej otčim. Nečudo, že sa zbláznila.

Sestre dávali za pravdu aj právnici. Zdôrazňovali, že odsúdená má diagnostikovanú bipolárnu poruchu, trpí posttraumatickou stresovou poruchu a trápia ju halucinácie, preto poprava nie je namieste. Nepomohlo to...

Lisa vraj umierala zmierená. Keď jej pred popravou sňali z tváre masku, či chce ešte niečo povedať, právo na posledné slovo nevyužila.

Chvíľa bolesti a je pokoj!

Na Slovensku trest smrti nemáme. Jaroslav Garaj, ktorý ako tridsaťročný pre zlú finančnú situáciu rodiny zabil svoju ženu, dvojročnú a trojročnú dcérku a desaťmesačného syna, však tvrdí, že on by ho bral.

„Už na súde som povedal, že keby som si mohol vybrať, chcem trest smrti,“ povedal nám väzeň, ktorý si od roku 1994 odpykáva doživotný trest. Vo svojej podstate submisívny muž, ktorý dnes neochvejne verí v Boha a vo voľnom čase vyšíva, si od spoluväzňov veľa vytrpel. Než si ho takpovediac vzal pod ochranné krídla Jozef Slovák, s ktorým sa, naopak, neradno zahrávať.

Aj najznámejší slovenský sériový vrah by sa vraj trestu smrti nebál: „Samozrejme, že, je lepšie, keď vás popravia. Je to chvíľa bolesti a máte pokoj, takto máte starosti stále.“

Utiecť chcete za každú cenu!

Slovákovi je to však vraj dnes už jedno: „Veď som zažil, že ma chceli zabiť. Keď som utekal z väznice v Česku, strážcovia na veži po mne strieľali zo samopalu, keď som preliezal plot. Vtedy to nevnímate, ste odhodlaní utiecť za každú cenu. Nakoniec ma však na halde chytil pes za čižmu a bol som v keli,“ spomína Slovák, ktorý napriek tomu ušiel z väznice ešte raz. Dobrovoľne sa vrátil, lebo sa na neho vzťahovala amnestia. Trestu neušiel, napokon skončil za ďalšie vraždy žien na doživotí.

On vraj zo smrti strach nemá, veľa väzňov však áno. „Keď sa jeden čas uvažovalo o znovuzavedení trestu smrti, mnohí sa triasli ako osiky. Väčšinou sú to totiž hrdinovia, keď je ich kopa, ale keď majú prijať zodpovednosť sami za seba, tak sa zložia.“

Najstrašnejšia poprava

Slovákove slová nepriamo potvrdzuje príbeh poslednej popravenej ženy v Československu, Olgy Hepnarovej (†23). Krásna mladá žena bola plná nenávisti k ľuďom. Až tak, že v roku 1973 nasadla v Prahe do nákladného auta a doslova rozjazdila ľudí, ktorí na zástavke čakali na električku.

Zatkli ju priamo na mieste masakru, kde nevyjadrila ani náznak súcitu s umierajúcimi. Naopak, na súde vyhlásila, že ľutuje len to, že ich nezabila viac, iba osem. Chcela sa pomstiť za to, ako sa k nej všetci správali, bolo jej preto jedno, koho zabije. Trestu smrti sa nebojí a prijíma ho.

Lenže, celkom inak to vnímala pred popravou. Vraj sa tak bránila, že jednému členovi eskorty zlomila malíček a katovi prehryzla prst. Keď sa na popravisku v suteréne väznice na Pankráci dozvedela, že jej žiadosť o milosť zamietli, od hrôzy bola doslova v agónii. Slučku na krku jej museli proti pravidlám pridŕžať katovi pomocníci, lebo sa neudržala na nohách, od strachu sa povracala aj vyprázdnila. Bol vraj na ňu taký strašný pohľad, že kat, ktorý vykonával popravu, okamžite podal výpoveď a stal sa odporcom trestu smrti.