Toto je naozaj vážne. Dnes je už jasné, že keď Jeremy Hulsh uniesol svojich synov z bratislavského nákupného centra, nekonal v afekte. Išlo o premyslený čin, na ktorý sa pripravoval dlhé mesiace. Pre deti zadovážil pasy a len čakal, kedy sa mu naskytne vhodná príležitosť a dozor, ktorý mal pri kontaktoch s Theom (5) a Harlowom (8) vždy za pätami, poľaví v pozornosti. Podľa nášho zdroja to bol vraj svokor, ktorý si chvíľu nepozornosti bude asi naveky vyčítať. Pretože vnuci sú fuč a Hulsh nasadil najtvrdšie zbrane. O pomoc požiadal americkú vládu.

Vážne obvinenie

Jeremy, ktorý je s deťmi v Amerike,  tvrdo zaútočil na slovenský právny aj sociálny systém. Zverejnil, že ako prvá synov uniesla Vera, keď ich v januári 2017 odviedla z Izraela na Slovensko a rok ich nevidel. Hoci predložil slovenským úradom dôkazy o plánovaní únosu a trval na návrate chlapcov, pomoci sa nedočkal. Hulsh obviňuje slovenských advokátov, ktorí pomáhali Vere zbaviť ho rodičovských práv, a jeho, ovplyvnení a podplatení známou manželkou, odmietali na Slovensku zastupovať.

Trvalo rok, než sa mu podarilo vybojovať, aby smel vídať synov aspoň vo vymedzenom čase, aj to len za prítomnosti manželky. Ani tieto stretnutia, hoci na ne cestoval zo zahraničia, Vera údajne nedodržiavala. Hoci upozorňoval na porušovanie rodičovských práv, nikto nezasiahol. A tak zasiahol sám a synov uniesol. No hoci polícia na neho vydala medzinárodný zatykač, zrejme sa báť nemusí. Obrátil sa totiž na americkú vládu, FBI, ministerstvá spravodlivosti a zahraničných vecí USA aj na OSN, aby zabezpečili riadny spravodlivý a nestranný proces. To, že chlapci sú v poriadku a spokojní, dokumentuje spoločnou fotkou, kde dvíhajú palce na znak víťazstva. Lenže, je to naozaj víťazstvo?

Vygumujte môjho muža

Psychologička Katarína Hatráková si to nemyslí. Nevidí v kauze žiadneho víťaza, iba štyri obete. V prvom rade dve deti, o ktoré sa rodičia roky naťahovali, a na ktorých sa celá situácia zákonite musí odraziť. Za obete však považuje aj Veru a Jeremyho. V tom sa prikláňa k Hulshovmu názoru, že slovenský právny a sociálny systém naozaj zlyhal. A nielen v tomto prípade.

Prečo sú podľa nej rodičia ako Vera a Jeremy obete systému? „Keď sa manželia rozhodnú rozísť, obrátia sa na advokáta a v druhej línii sa do kauzy zapojí sociálka, ktorá by mala brániť práva detí. Lenže, sociálno-právne poradenstvo v dnešnej praxi znamená – obráťte sa na súd. A to je hneď zlé, pretože nikto neskúma, prečo je pre vás človek, s ktorými máte malé deti, zrazu bezmála monštrom.“

Problém je, že dnes je na Slovensku skupina advokátov, pre ktorých je rozvod biznis. „Nezaujíma ich, že požiadavka typu – vygumujte môjho muža zo sveta – je bezohľadná voči dieťaťu. Za peniaze plnia akékoľvek želanie klienta. Robia nezmyselné právne kroky a zámerne naťahujú spory celé roky. Dokonca poradia, ako vyrobiť z druhého rodiča tyrana. Dnes máme veľa zákazov styku na základe niekoľkominútovej nahrávky, kde mama alebo otec nepríčetne vrieskajú na dieťa. Lenže sú situácie, keď sa človek dostane do takého emocionálneho rozpoloženia, že koná v afekte. Neznamená to však, že je nebezpečný alebo zlý. Na základe takejto zmanipulovanej nahrávky však pokojne môže dostať zákaz styku s deťmi. Dokonca mám klientov, ktorí skončili vo väzení.“

Alibizmus sociálky

A kde je sociálka? Kolízny opatrovník síce nemá veľa právnych možností, ale môže využiť psychológa, mediátora, rodinu, aby rodičov prinútil k rozhovoru. Lenže tu práve zlyháva. „Napríklad navrhne sa mediácia, ale stačí, aby jeden povedal, že do toho nejde, a kolízny opatrovník sa tvári alibisticky, veď ja som to navrhol, ale nechceli. V sporoch zostáva v pozadí a hádže všetko na rozhádaných rodičov. Pritom, keď sociálka vidí, že stretnutia sú opakovane plné naschválov, mala by zasiahnuť. Namiesto toho sa iba napíše report, že stretnutie sa nekonalo, lebo dieťa malo sople, a založí sa to do spisu. Kolízny opatrovník by však mal kontaktovať rodiča, ktorý zabránil stretnutiu a zistiť, či naozaj dieťa malo sople a či nestačilo, aby mu ten druhý uvaril čaj. To sa však nerobí, iba sa vkladajú do spisov nové zápisy a advokáti rozfukujú problém.

Ďalšia vec je, že kolízni opatrovatelia sa v jednom procese striedajú. Na úradoch je taká veľká fluktuácia, že často od pojednávania k pojednávaniu tam ten človek už ani nie je zamestnaný. Alebo to niekde funguje formou služieb, že jeden chodí na pojednávania v utorok a iný vo štvrtok, takže prípady vlastne nepoznajú. Najväčší problém sociálky vidím v tom, že popri silných advokátoch funguje iba ako štatista a kolízny opatrovník ani nepípne.“

Prečo mali pasy?

V tejto kauze mnohých ľudí prekvapilo, že Jeremy mal detské pasy. Ako je to podľa K. Hatrákovej možné? „Pas môže dať rodič vyrobiť, to nikto veľmi nekontroluje. Ak nie je zbavený rodičovských práv, nikto nebude riešiť, či je rozvedený alebo nie. Najmä ak sú to pasy z inej krajiny a ide o iného štátneho príslušníka.“

Myslí si, že v USA dajú Jeremimu za pravdu, že náš systém zlyhal? „Určite áno, pretože v jeho prípade sa to naozaj tak stalo. Systém ukázal svoju najhoršiu tvár.

Aké má podľa nej Vera ďalšie šance? „Moja skúsenosť je, že na začiatku sa využijú právne možnosti, ktoré sú však bezzubé. Bezzubé sú aj na Slovensku, nieto ešte v zahraničí. Tieto príbehy sa v právnej rovine dostávajú do stratena. Ak sa skončia aspoň akým-takým happy endom, tak prípadov, kde sa to podarilo právnou cestou, je iba promile. Ppreto je vždy najlepšie začať spolu komunikovať a pokúsiť sa dohodnúť.“