Na cintoríne v Branove je čerstvý hrob posiaty vencami do takej výšky, že nevidieť  kríž s menom. Vlastne s menami. Rodina Dikanových totiž prišla v jeden deň o dvoch milovaných ľudí a v ten istý deň ich aj pochovali. „Bolo strašidelné pozerať sa na dve truhly vedľa seba... Sestra Beátka zomrela v nemocnici o pol druhej popoludní, naša mamička o niekoľko hodín v hospici. Nedokázali sme jej povedať, čo sa deje  s Beátkou, odišla na druhý svet bez tejto hroznej správy. Pochovali sme ich do hrobu k našej babke, presne v deň jej menín,“ hovorí  Teodor Dikan. 

Stále nedokáže uveriť tomu, že sa niečo také mohlo stať. Bez tabletiek nezaspí, budia ho hrozné sny. Desivú a zbytočnú smrť sestry nechce nechať len tak. Podaním sťažnosti na Fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Nových Zámkoch a podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou chce dosiahnuť, aby boli potrestaní prípadní vinníci, aby sa už podobné prípady neopakovali a aby sa s pacientmi aj príbuznými zaobchádzalo inak. Čo sa vlastne stalo?

Kar bol veľmi smutný.
Kar bol veľmi smutný.
Zdroj: archív rodiny

Prišla po vlastných

Beatric Dikanová zrejme prišla o zdravú chrbticu dlhoročnou prácou vo fabrike na výrobu žiaroviek. Jednu operáciu už podstúpila pred dvoma rokmi, problémy sa však ozývali znova. Keď dostala vo fabrike výpoveď, povedala si, že si dá do poriadku zdravie a potom si bude hľadať novú prácu. Operovali ju 22. júla, 31. augusta zomrela... Za šesť týždňov sa zo ženy, ktorá nedávno tancovala na oslave svojich narodenín a do nemocnice išla po vlastných, stala nevládna, vychudnutá troska.

Komplikácie po operácii

V krátkom čase po operácii museli Beatric dvakrát reoperovať, nasadili jej antibiotiká. Práve tie mohli spôsobiť rozvrat črevnej flóry a premnoženie nebezpečných baktérií klostrídií, ktoré dali o sebe vedieť zničujúcimi hnačkami. Klostrídiové infekcie sú, žiaľ, veľkým problémom, patria medzi takzvané nozokomiálne, čiže nemocničné nákazy, ktoré sa prejavia aj silnými hnačkami. S infekciou sa však dá zabojovať - či to urobila nemocnica správne, ukáže až prešetrenie kompetentných. Beatric v nemocnici síce preliečili, infekcia sa však vrátila.

Anketa
Máte s pobytom v nemocnici dobré skúsenosti?
  • 16%
  • 84%

Veď je mladá

Teodor Dikan hovorí, že najhoršia bola neinformovanosť, nevedeli, čo sa deje. Dnes si vyčíta, že mal urobiť pre sestru viac. „Mohol som ju vziať z toho nešťastného jedenásteho poschodia,“ hovorí. Nepríjemných zážitkov má viac, za všetky opisuje jeden: „Vysilenej sestre napríklad povedali, že je ešte mladá a môže na toaletu chodiť sama. Skončilo sa to tým, že dvakrát spadla. Pri druhom raze jej museli zašívať bradu,“ hovorí zdrvený brat.

Dodáva, že o tom, čo sa s ich sestrou deje, ich informovala pacientka, s ktorou bola na izbe. Tá žena sa už nemohla pozerať na to, čo sa s jej spolubývajúcou deje. „Chúďa, dostala za to vynadané, aj sa rozplakala. Pritom len vďaka nej sme mali nejaké informácie,“ hovorí Teodor Dikan.

Stav Beatric sa zhoršoval. „Schudla asi pätnásť kíl, nevedela sa najesť, bola dehydrovaná. Deň pred smrťou chytila svoju mladšiu sestru za ruku a s námahou povedala: ,Neboj sa, všetko bude dobré...ʻ“ to boli posledné slová, ktoré sme od nej počuli. Potom udalosti nabrali rýchly spád - na ARO ju presunuli v stave, keď sa už podľa lekárky nedalo nič robiť. Odchádzali jej orgány. V ten deň prišiel koniec...

Brat nebohej nežiada od nemocnice peniaze, chce len, aby sa vec vyšetrila a aby sa tam niečo zmenilo.
Brat nebohej nežiada od nemocnice peniaze, chce len, aby sa vec vyšetrila a aby sa tam niečo zmenilo.
Zdroj: Miro Miklas

Dostali echo

Teodor Dikan hovorí, že im opäť pomohla náhoda. Zdrveným príbuzným neznámy človek, ktorý zrejme mal možnosť nahliadnuť do dokumentácie, poradil, že by mali pre istotu požiadať o oficiálnu pitvu, ktorá sa robí v Nitre. „Bez nej by sme sa nepohli ďalej. Som to nebohej sestre dlžný... Nech sa niečo udeje, zlepší. Nie je predsa možné, aby pacientka kričala, že jej do postele vyteká infúzia, a nikto nepríde, respektíve príde, po čase, keď už je vytečená. Nie je možné, aby človeka nenakŕmili alebo príbuzným neoznámili, že je zle...,“ dodáva.

Priznáva, že v zúfalstve sa  v nemocnici rozkričal.  „Sestrička reagovala, že majú toho veľa. A ja na to: ,Aj ja mám toho v práci veľa.ʻ Ona zareagovala: ,Ale my sa nemôžeme pomýliť, lebo tu ide o život.ʻ A ja som povedal: ,Presne ako hovoríte, mojej sestre ide o život, pozrite, ako vyzerá.ʻ Na to sa otočila a odišla z izby,“ hovorí.

Nedokáže vojsť do domu

Brat nebohej Beatric netají, že nad posteľou sestry si poplakali: „Nevedeli sme si rady, čo robiť, za kým utekať. Z našej sestry, ktorá bola veselé a prajné slniečko, bol jeden stýraný človek.“

Beatric nemala vlastnú rodinu, žila s rodičmi. Dikanovci sú však veľká rodina a ona bola jej milovaným členom, každý ju mal rád. Brat Teodor, ktorý pomáhal pre ňu pripravovať v rodičovskom dome dve špeciálne izby, v ktorých mala bývať po prepustení z nemocnice, hovorí: „Nedokážem tam dnes ani vojsť... Stoja tam nové postele, televízor, aby mala pohodlie… všetko sme jej tam doniesli.“

Cintorín v Branove.
Cintorín v Branove.
Zdroj: Miro Miklas

V šatách z oslavy

Namiesto toho chystali sestre šaty do truhly. „Pochovali sme ju v šatách,  v ktorých oslavovala päťdesiatku, spolu s mamičkou, ktorá oslavovala päťdesiate výročie sobáša. Ona si zasa želala byť pochovaná v bielom. Dokonca nám zakázala obliecť sa do čiernych šiat,“ hovorí s náznakom úsmevu. Veľká rodina mala v týždni, keď mama aj Beatric zomreli, oslavu švagrovej päťdesiatky. „Už sme mali objednaný kultúrny dom, lebo nás je veľa, ale zrušili sme to. Namiesto toho bol kar...“ uzatvára nešťastný muž. Z nemocnice sa zatiaľ oficiálneho stanoviska nedočkal, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už začal konať - vyžiadal si kompletnú dokumentáciu. Šarm oslovil hovorcu nemocnice, čiuž kompetentní vykonali vnútorné šetrenie, nereagoval však. 

Výskyt klostrídiovej infekcie narastá

  • „Ochorenie, ktoré spôsobuje toxín Clostridum difficile, má narastajúcu tendenciu výskytu. Súvisí to s častou antibiotickou liečbou, so zvyšujúcim sa vekom pacientov, s častým užívaním liekov, ktoré znižujú vylučovanie kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku, ale aj s mnohými ďalšími faktormi,“ hovorí MUDr. Miloš Bubán. Diagnostika je podľa neho relatívne jednoduchá: „Laboratóriá poskytnú výsledok do dvoch hodín, čo umožní včas začať liečbu.“
  • Lekárska literatúra uvádza, že pacient s klostrídiovovu infekciou by mal byť v nemocnici izolovaný, v absolútnej osobnej hygiene - chorý vylučuje milióny spór v každom mililitri hnačkovej stolice a kontaminuje nimi okolie. Personál by mal s ním zaobchádzať s jednorázovými rukavicami, mal by byť hydratovaný a dôležité je obnoviť príjem jedla s pridaním probiotík.