Hovorieva, že nemá rád škandály, na čo mu rodina pripomína, že ho živia. Odmalička zvedavý, decentne drzý a s bulvárnym denníkom v rukách vzdelával spolužiakov na strednej škole, ale aj na Katolíckej univerzite. Popri rýpaní sa v kauzách miluje svoj ďalší špinavý koníček. Záhradu a domáce zvieratá. Preto ich občas prepašuje aj na stránky Šarmu, v ktorom pôsobí už niekoľko rokov.

Richard Gonda

Príbeh o dvojročnom dievčatku, ktoré otec Jozef Kurák v júli 2015 nešťastne zabudol v aute a ono v ňom zomrelo, pozná celé Slovensko. Na obrovskú tragédiu stačila chvíľka, jedno dôležité rokovanie vo firme, kam sa inak starostlivý a príkladný rodič ponáhľal. Dcérka sa v ten deň mala ísť hrať medzi rovesníkov do škôlky, ale spokojne zaspinkala na zadnom sedadle. A už sa viac nezobudila… Malý anjelik v rozpálenom vozidle, kde teplota mohla vystúpiť nad 60 stupňov Celzia, nemal šancu. Spiaca Kristínka podľa vyšetrovania v priebehu polhodinky plynule prešla do stavu prehriatia, úpalu a smrti následkom zlyhania centrálneho nervového systému mozgu.

Keď Jozefovi poobede volala jeho manželka, mamička princeznej, s otázkou, kde je dcérka, už bolo neskoro. Vydesený otec utekal k autu, ale už bola v nebíčku. O rok a pol sa tam pobral za ňou aj on. Od žiaľu mu puklo srdce.

Ešte pred nebeským súdom ho riešil aj ten pozemský, ktorý mu udelil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s odkladom výkonu trestu na dva roky. Slová Kuráka v pojednávacej miestnosti vháňali slzy do očí. „Stále neviem nájsť ten okamih, kedy sa všetko pohlo tým nesprávnym smerom. Nevidím ten moment, ktorý by sa dal spojiť s nedbanlivosťou. Cítim vinu za to, že som nedokázal ochrániť svoje dieťa, cítim vinu za to, že k tomu došlo,“ žialil Jozef.

„Bez ohľadu na rozsudok, ktorého dôsledky časom pominú, budem musieť s tým, čo sa stalo, žiť ďalej. Tá hrôza už zostane navždy,“ uviedol vtedy na súde zlomený muž, ktorého napokon našli v decembri 2016 bez známok života na ceste medzi Pohranicami a Malantou neďaleko Nitry. Príšerná predstava, čím si museli pozostalí prejsť. Mnohí totiž otca odsudzovali a nemali preňho pekného slova…&nbsp;

Spisovateľ Dušan Budzák, blízky kamarát nebohého Jozefa a jeho manželky Katky, to nechcel nechať len tak. Napísal preto knihu Môj život s Jojom, v ktorej priblížil nešťastného rodiča z opačnej stránky. Milujúceho, plného humoru, starostlivého otca rodiny. Jeho dobrého priateľa, ktorý mu chýba. Literát sa však rozhodol pre ďalší a pomerne odvážny krok. Po knihe totiž prichádza na rad aj film. „Je to príbeh, ktorý sa začína dávno v minulosti, v mladosti otca, keď starosti mali úplne iný rozmer. Je to o okamihu, ktorý preklopí šťastný a veselý život do nepochopiteľnej tragédie a trápenia, ktorému sa takmer nedá porozumieť,“ uviedol Šarmu Budzák.

„Film je v štádiu scenára. O prvej klapke je zatiaľ predčasné hovoriť. Ale azda to nebude trvať dlho,“ hovorí spisovateľ s tým, že jeho úmyslom je poukázať na to, aké ľahké je čeliť obrovskému nešťastiu. „Taká vec sa iným nestane nie preto, že sú lepší rodičia, ale len preto, že mali šťastie. Ak sa stretnú v jednom bode fatálne udalosti, tak je každý bezmocný,“ zamýšľa sa scenárista s tým, že aj on bol sprvoti kritický. „Bol som na tom ako ostatná časť verejnosti. Najprv som vyslovil názor: Toto si posral, Jojo. A až keď som nadobudol vedomosti, pochopil som, ako veľmi som sa mýlil,“ hovorí Budzák, podľa ktorého sa filmom bude snažiť doviesť spoločnosť k poznaniu, že ešte pred tým, kým človek vysloví svoj názor, mal by poznať všetky okolnosti, jedným slovom mať vedomosť. A očistiť v ich očiach zosnulého kamaráta.

Spisovateľ odhaľuje, ako sa dej smutného príbehu odohrá na plátne. Najskôr vykreslí mladých ľudí vstupujúcich do života na vysokej škole. „Je to veselá a skôr bláznivá časť, ktorá plne zodpovedá myšlienke, že aj najväčšie tragédie majú svoj šťastný začiatok. Druhá časť je už dospelosť a v podstate ide, s výnimkou súdneho procesu, o intímny pohľad dovnútra udalostí po tragédii,“ prezrádza Budzák. Nakrúcanie prebehne v dvoch fázach a film uvidíme zrejme v roku 2021.

Pripomínanie smutného okamihu, ktorý im navždy zmenil život, nie je určite príjemné rodine malej Kristínky. Nevníma scenárista nakrúcanie filmu ako jatrenie stále boľavých rán? „Boli sme si blízki dávno pred tým, ako veci nabrali ten strašný smer a sme spolu stále. Najradšej by sa už k tomu nevracali,“ hovorí otvorene scenárista, ale zároveň vyslovuje aj to B. „Rodina by sa už rada vzdala návratov k tým hrozným dňom, na druhej strane stále cíti strašnú krivdu verejnosti, ktorá dohnala otca až k smrti. Oceňujem ich statočnosť, že chcú svojím príbehom pomôcť ostatným, aby sa niečo podobné nestalo,“ povedal Budzák, ktorý si váži podporu od pozostalých. „Považujem za vyznamenanie, že mi dôverujú, že sa z príbehu nestane senzácia. Ale pár ostrých slov som si už, samozrejme, vypočul a aj ich s pokorou prijal,“ priznáva.

Za dievčatkom a jej ockom už odišiel aj ďalší člen ťažko skúšanej rodiny. „Nie je to pre nás všetkých ľahké, ale s istotou môžem povedať, že sme si veľmi blízki – s maminou, aj so všetkými deťmi, aj Jojovými sestrami a ich rodinami. Donedávna aj s Jojovou mamou, ktorú som mal nesmierne rád a myslím, že aj ona mňa. Naposledy sme sa všetci zišli na jej pohrebe,“ uvádza.

Snímka na základe skutočných udalostí sa bude premietať po súhlase pozostalých. Aj kniha išla do tlačiarne až po ich zvolení. Budzák vie, že to bude náročné, ale urobí všetko pre to, aby film splnil svoje posolstvo. Stavia na to veľa. „Je to finančne náročný projekt, aj preto prekročí hranice Slovenska. Herecké obsadenie by som si zatiaľ nechal ako prekvapenie. Aj preto, že bude zrejme medzinárodné,“ tvrdí.

Rázne odmieta, že by išlo o dojenie emócií. „Všetky druhy osočovania, prečo som sa rozhodol napísať knihu a ,priživiť‘ sa na takejto tragédii, som si už vypočul. Prázdnych príbehov máme plné kiná a televízie. Tie naozajstné príbehy sú však iba tie, ktoré nami pohnú, sú nám na niečo, zmenia alebo usmernia život. Osvojil som si autorské motto: Dobrí rozprávači sa snažia svojimi príbehmi napraviť poriadok sveta,“ odkazuje neprajníkom.

Dodáva: „Ak budeme o sebe vedieť viac, ak pochopíme, ako sa ubližovalo rodine, a ako tento tlak nakoniec dohnal k zlyhaniu srdca nešťastného otca, možno predsa len budeme schopní myslieť viac nie na to, ako ľudí postihnutých tragédiou rýchlo a ,spravodlivo‘ odsúdiť, zlynčovať, ale vymyslíme niečo, čo poskytne väčšiu ochranu pred podobnými tragédiami – hlásiče v autách, vnímavejšiu verejnosť. Lebo stále platí – môže sa to stať každému, bez výnimky!“ odkazuje Budzák, pre ktorého je nočnou morou, že by si čímsi podobným mal prejsť on.

Polícia SR aj tento rok rozbehla akciu Nezabudni na mňa v aute. Po krajine distribuovala 30 000 letákov a osviežovačov vzduchu do áut, ktoré upozorňujú na toto obrovské nebezpečenstvo. Stačí len pár minút a v rozpálenom vozidle môže dôjsť k tragédii. Rektorka Akadémie PZ Lucia Kurilovská pripomína, že keď ľudia vidia v aute dieťa, majú okamžite konať.

Ako prvé treba rozbiť okno na aute a nebáť sa škody. „Trestný zákon pozná inštitút krajnej núdze, čo znamená, že človek, ktorý dieťa takto zachráni a spôsobí pri tom škodu, nie je trestne stíhaný,“ upozorňuje Kurilovská.

Ideálne je, ak tvrdým predmetom, napríklad skalou, rozbijete okno na opačnej strane vozidla, ako sa nachádza dieťa. Predídete tým jeho zraneniu z črepín.

Čo urobiť potom? Richard Čanaky, dobrovoľník zo Slovenského Červeného kríža radí: „Ako prvé zistíme, či je dieťa pri vedomí. Oslovíme ho, mierne ním môžeme zatriasť. Ak reaguje, zabezpečíme, aby jeho dýchacie cesty boli uvoľnené a dostaneme ho do chládku. Budeme ho pomaly ochladzovať, napríklad vlhkou látkou na zátylku, slabinách, podpazuší, nie však studenou vodou, ľadom, ale postupne, aby nezažilo šok.“&nbsp;

„Môžeme podať malými dúškami tekutiny, prípadne mu vlhčíme pery, nie však studenou vodou alebo sladenými nápojmi. Pokiaľ je dieťa v bezvedomí, po kontrole dýchania, ktoré sa robí záklonom hlavy a desaťsekundovým počúvaním, dáme svoje ucho k jeho nosu a dívame sa, či dvíha hruď. Ak nedýcha, ide o vážny stav, pretože jeho krvný obeh je narušený. Začneme resuscitáciu –&nbsp; piatimi úvodnými vdychmi. Okoloidúcich medzitým poprosíme, aby volali záchrannú službu. Resuscitácia prebieha tridsiatimi primeranými stlačeniami hrudníka a dvomi vdýchnutiami. To opakujeme. Stláčame približne v strede hrudníka. Nepoužívame dve ruky, ak je dieťa menšie, mohli by sme mu ublížiť,“ dodáva Čanaky.

Nakrútia film o Kristínke († 2), ktorú otec zabudol v rozpálenom aute

Richard Gonda

Autor článku

Richard Gonda

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás

Nakrútia film o Kristínke († 2), ktorú otec zabudol v rozpálenom aute

Richard Gonda

Súvisiace články

Nemáte na zájazd na Ibizu? Nevadí. Vďaka novej francúzskej komédii ju spoznáte naozaj dôverne

Najkrajšie foto Rytmusa zo SPÁLNE. Tomu sa hovorí absolútne šťastie

TENTO fešák vás zaručene dostane do kolien! Je nesmierne sexi a...

Energia pre školáka alebo na farbách záleží

Prežili svoje dieťa: Ktoré známe tváre a za akých okolností si prešli spaľujúcou bolesťou?

Autor článku

Richard Gonda

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás