Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Možno to poznáte – chytíte do ruky v potravinách výrobok a márne sa snažíte zorientovať v etikete. Ak nie sú písmená napísané úplnými „blchami“, snažíte sa márne uhádnuť, či 442 kilojoulov alebo 105 kilokalórií na sto gramov jogurtu je veľa alebo málo a či 12 gramov sacharidov je tak akurát. Pre laika, ktorý sa navyše ponáhľa domov z práce a potrebuje rýchlo nahádzať do košíka večeru a raňajky pre rodinu, prakticky aj zbytočné.

Ruku na srdce, pokiaľ nie ste diabetik na inzulíne, ktorý musí presne počítať, koľko lyžíc a čoho zje, nemáte zrejme vedomosti ani čas sedieť nad odbornými tabuľkami o výživových hodnotách potravín.

Priznávajú to dokonca aj odborníci na výživu a lekári. Napríklad aj doc. PharmDr. Daniela Mináriková, expertka z Pro Nutri-Score Aliancie. Je to neformálne slovenské združenie odborníkov na výživu, spotrebiteľských organizácií aj niektorých výrobcov a predajcov potravín. Majú záujem o to, aby sme namiesto záhadných čísiel a písmen pre laika dostali čo najjednoduchšiu informáciu o tom, čo je lepšie položiť si na tanier, aby ručička na váhe nestúpala.

Takže čo vymysleli odborníci, aby nám pomohli lepšie jesť a teda aj lepšie žiť? Nie je to žiaden aktuálny vynález, len sa k nám dostáva pomaličky až teraz.

Systém s názvom Nutri-Score veľmi jednoducho cez päť písmen oznamuje človeku, stojacemu v obchode, ktorá potravina má akú celkovú výživovú kvalitu. „Na tomto systéme pracovali na oxfordskej univerzite odborníci už od roku 2005, takže sú za ním roky seriózneho vedeckého výskumu. Tento princíp potom prevzali francúzski odborníci pri tvorbe systému Nutri-Score,“ vysvetľuje docentka Mináriková. Dôležité je, že metóda, podľa ktorej múdre hlavy pridelia výrobku podľa zložitého kľúča jednotlivé písmeno, je jednotná a platná pre celú Európu. Rovnako aj logo nutričného semaforu.

„Nutri-Score bol vyvinutý vo Francúzsku a v roku 2017 schválený aj tamojšou vládou ako dobrovoľný systém označovania výrobkov,“ hovorí odborníčka.

A Francúzi majú zatiaľ pod palcom vydávanie povolenia na to, aby si výrobca mohol označiť svoje potraviny logom, ktoré pomáha človeku rozhodnúť sa, či si kúpi kalorickú a nutričnú bombu alebo niečo zdravšie. „Certifikát, ktorý oprávňuje používať logo, sa dá získať len po zaregistrovaní sa na webovej stránke francúzskeho Úradu verejného zdravia. Treba predložiť dokumenty o zložení produktov,“ hovorí doc. Mináriková.

Človeku hneď napadne, ktorý výrobca bude spokojný s tým, keď bude na obale jeho výrobku svietiť červené písmeno E a kričať z regálu na potenciálneho zákazníka: Ak ti je život milý, nekupuj si ma?

Odborníčka hovorí, že sa nemusíme báť, že si výrobca povyberá len zdravé hrozienka z koláča, pretože musí zaregistrovať len celý produktový rad. Znamená to, že nielen najzdravší jogurt, ale aj ten ťažký, smotanový, plný cukru, ak taký vyrába, pretože ho zákazníci milujú.

„Aj v samotnom Francúzsku, odkiaľ Nutri-Score pochádza a kde sa ujal, sa nájde veľa výrobkov označených písmenami v červenej zóne. Veď Francúzi stále milujú aj svoje tradičné jedlá, ktoré z hľadiska zdravej výživy nie sú tip-top. Ide skrátka o to, aby si ľudia uvedomili, že ,červená‘ potravina, po ktorej siahli, nie je, samozrejme, zakázaná, ale má vysoký obsah látok, ktoré mu neprospievajú, a tak by ju mal obmedziť,“ dodáva.

Ukazuje sa, že ľudia sú ovplyvniteľní, respektíve ak majú informáciu, radšej siahnu po zdravšom variante. Dokazuje to prieskum, ktorý uskutočnilo Laboratórium spotrebiteľských štúdií na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre. Docent Radovan Savov hovorí, že až 86 percent opýtaných uviedlo, že je pre nich dôležité alebo veľmi dôležité zdravé stravovanie. „Je to dobrá správa, že Slováci sa chcú zdravo stravovať, len často nevedia ako, nevedia si nájsť alebo vybrať zdravšiu potravinu. Aj preto môže byť označovanie systémom Nutri-Score veľkou pomocou,“ hovorí.

Čo hovoria jednotlivé písmená nutričného semaforu nájdete na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

„Vytvorili sme fiktívnu značku, aby nedošlo k nejakým asociáciám. Ľudia si mali v rámci kategórie cereálie, jogurty a tyčinky vybrať z troch produktov. Napríklad si vyberali medzi obilnými guľôčkami s kakaom, celozrnnými müsli s čokoládou a guľôčkami z celozrnných obilnín. V prvom kroku vyberali produkty bez loga nutričného semaforu na obale. Keď mali možnosť vyberať z tých istých produktov s logom, vyberali si inak. Produkt, ktorý bol označený ako C, odrazu chcelo o 26 percent ľudí menej, ako keď si ho vyberali len podľa názvu a vzhľadu,“ hovorí docent Savov.

V konečnom dôsledku až jedna tretina ľudí zmenila svoj postoj po tom, ako sa dozvedela, ktorý produkt je nutrične vyváženejší, a vybrala si ho. Uvidíme teda, kedy budú aj pulty v našich obchodoch plné tovaru s takouto pomôckou. Bolo by to fajn.

Je jasné, že klobása sa k áčku na logu nedopracuje, ale človek aspoň dostane podprahový signál – nekupuj ma každý deň. Rovnako slovo cereálny funguje ako magnet, pritom výrobok môže byť plný nezdravých tukov alebo cukru. Semafor to rýchlo dá na pravú mieru.

Problémom ostáva azda len jedna veľmi podstatná vec – takmer 40 percent obéznych ľudí má príjem od 400 do 700 eur, takže darmo bude na nich svietiť z&nbsp;regálu veľké zdravé áčko, pohľad do peňaženky ich v&nbsp;mnohých prípadoch povedie po starej „slaninovej“ ceste... Je to problém mnohých krajín.

Semaforový systém označovania potravín je dobrovoľný, odporúčajú ho vlády vo Francúzsku, v Nemecku, Španielsku, Belgicku, Holandsku, Luxembursku ale aj vo Švajčiarsku, ktoré je mimo EÚ. Výrobky s logom nájdete v Portugalsku, Rakúsku či Slovinsku. Prvé lastovičky sú už aj u nás. Európska únia chce zaviesť jednotný systém nutričného označovania potravín od roku 2023.

A - výrobky s vysokou výživovou hodnotou, ktoré môžeme mať na tanieri prakticky neobmedzene

B - výrobky s vysokou výživovou hodnotou, ktoré by sme mali zaraďovať do jedálnička čo najčastejšie

C - výrobky, ktoré spĺňajú výživové hodnoty, ktoré môžeme konzumovať pravidelne

D - niektoré zložky sú v týchto výrobkoch vo vyššom zastúpení, preto by sme mali ich spotrebu kontrolovať vzhľadom na iné potraviny

E - výrobky, ktoré majú viac zložiek vo vyššom pásme, a preto by sme ich mali jesť menej často

„Každý štvrtý Slovák a každá štvrtá Slovenka má obezitu, teda BMI viac ako 30 kg na štvorcový meter. To sú ľudia v produktívnom veku medzi 18 a 64 rokov!“ hovorí diabetologička MUDr. Ľubomíra Fábryová. Narastá nám aj obezita 3. stupňa, čo je BMI viac ako 40 kg na štvorcový meter. V absolútnych číslach je to asi 33 000 Slovákov.

Odborníci dúfajú, že nové označovanie potravín nám pomôže lepšie jesť. Má to ale háčik

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Odborníci dúfajú, že nové označovanie potravín nám pomôže lepšie jesť. Má to ale háčik

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Docentka Zuzana Žilinská: Z čistého altruizmu obličku darovať nemôžete. Možno sa to ale zmení

Ochorenie "surferovo oko" nehrozí len surferom. Ďalší dôvod prečo si chrániť zrak

Pri tepelnom úpale sa vám paradoxne zastaví potenie. Pripomeňte si, čo robiť

Mužské spermie sú pre ženy vlastne nebezpečné. TOTO je dôvod

Rakoviny kože pribúda. Máme unikátny projekt, o ktorom by mali vedieť všetci zamestnanci

MIMORIADNE: Minister Lengvarský to pred dovolenkami povedal natvrdo - delta plní nemocnice

Výber pre vás