Ján Dzúr

Nie je tu obchod, pošta ani škola, staručký evanjelický kostol vyzerá, akoby ho sem preniesli zo stredoveku, mnohé chalupy chátrajú. A&nbsp;predsa je ospalá Brdárka v&nbsp;dobrých časoch cieľom výletov ľudí, ktorí sem na konci apríla nechodia len z&nbsp;okolia, ale z&nbsp;celej Európy.

Dedinka v&nbsp;horách neďaleko Rožňavy je obklopená staručkými čerešňovými sadmi, aké na Slovensku nemajú obdobu, a&nbsp;tak trochu pripomína mystické usadlosti na predhorí Álp. Štyritisíc stromov a&nbsp;dvesto druhov čerešní, ktoré obvykle kvitnú na konci apríla, obec doslova zafarbí dobiela. &nbsp;

<strong>„Najčastejšie sa ovocné stromy sadili za potok, ktorý dedinu rozdeľoval na dve časti. Na jednej jeho strane boli domy, na druhej záhrady. Sady nebývali oplotené, ovocnými stromami sa označovali hranice obcí či žúp. Dbať o&nbsp;slivky, hrušky či jablone mal ten, kto sa staral o&nbsp;cestu,“</strong> približuje vo svojej diplomovej práci z&nbsp;polovice osemdesiatych rokov Ovocinárstvo v&nbsp;Gemeri Dana Hertingerová. Podľa zákona, ktorý vyšiel v&nbsp;Rakúsko-Uhorsku viac ako storočie predtým, musela ovocné stromy pestovať každá dedina.

Gemer, ktorý teraz vnímame len cez chátrajúce technické pamiatky, bol preto kedysi nielen krajom vzdelancov, ale aj jednou veľkou súvislou záhradou. Ovocie z nej, čerstvé, neskôr zavarené, upravené na lekvár či destilát, gazdovia predávali na trhoch. Chodili s&nbsp;ním od domu k&nbsp;domu alebo ho do miest vozili na vozoch s&nbsp;rebrinami a&nbsp;plachtou.

Čerešne z&nbsp;Brdárky sa tak dostali na stoly mnohých domácností až&nbsp;do dnešného Maďarska či k&nbsp;poľským hraniciam, na severný Spiš. Tu ho najčastejšie vymieňali za soľ.

Konzumovanie ovocia sa však na Slovensku dlho pokladalo za panské huncútstvo. Ešte pred sto dvadsiatimi rokmi ho pravidelnejšie jedávali len mešťania. Dedinčania z&nbsp;Gemera si čerešňu obvykle dopriali iba v&nbsp;nedeľu či na sviatok. Z&nbsp;ovocia si skôr vypálili pálenku, ktorú pili na lačný žalúdok.

Varili si tiež lekvár, ktorý vysušili v&nbsp;prútených košoch, prikryli ho papierom a odložili na povale. Neskôr si ho nakrájali a dávali v&nbsp;plátkoch na chlieb. To všetko je minulosť. Na týchto až mystických miestach, kde si furmani kedysi nakladali na voz šťavnaté ovocie, sa dnes začínajú turistické chodníky.&nbsp;

Nádherná Brdárka. Maličká dedinka na Gemeri sa vždy na konci apríla mení na európsky unikát

Výber pre vás

Nádherná Brdárka. Maličká dedinka na Gemeri sa vždy na konci apríla mení na európsky unikát

Súvisiace články

Spieva o nej Jarek Nohavica, miloval ju Karel Gott. Na víkend vo fajne knajpe nikdy nezabudnete

Čínu desí koronavírus, rieky u našich susedov zamoril puch a odpadky. Poliaci ale špinu velebia

Chýba vám teraz cestovanie po Slovensku? Michal pripravil virtuálnu mapu, akú nemá ani Google

Kláštor v Broumove láka lovcov záhad na odtlačky Ježiša. Muž, ktorý ich našiel, náhle zomrel

Horor v Tatrách! Ani dve svetové vojny a ani príchod eura nevypli naše hory tak ako koronavírus

Výber pre vás