Nie je tu obchod, pošta ani škola, staručký evanjelický kostol vyzerá, akoby ho sem preniesli zo stredoveku, mnohé chalupy chátrajú. A predsa je ospalá Brdárka v dobrých časoch cieľom výletov ľudí, ktorí sem na konci apríla nechodia len z okolia, ale z celej Európy.

Dedinka v horách neďaleko Rožňavy je obklopená staručkými čerešňovými sadmi, aké na Slovensku nemajú obdobu, a tak trochu pripomína mystické usadlosti na predhorí Álp. Štyritisíc stromov a dvesto druhov čerešní, ktoré obvykle kvitnú na konci apríla, obec doslova zafarbí dobiela.  

Brdárka je na konci apríla jednou z najkrajších slovenských dedín.
Brdárka je na konci apríla jednou z najkrajších slovenských dedín.
Zdroj: Ján Dzúr

„Najčastejšie sa ovocné stromy sadili za potok, ktorý dedinu rozdeľoval na dve časti. Na jednej jeho strane boli domy, na druhej záhrady. Sady nebývali oplotené, ovocnými stromami sa označovali hranice obcí či žúp. Dbať o slivky, hrušky či jablone mal ten, kto sa staral o cestu,“ približuje vo svojej diplomovej práci z polovice osemdesiatych rokov Ovocinárstvo v Gemeri Dana Hertingerová. Podľa zákona, ktorý vyšiel v Rakúsko-Uhorsku viac ako storočie predtým, musela ovocné stromy pestovať každá dedina.