Po jeho smrti smútilo päťdesiat žien, k Bradlu vyšla aj talianska milenka. TU vyrastal Štefánik

Bol chudý a chorľavý, no pre ženy bol magnet. Spoznajte kraj, ktorý miloval najväčší Slovák

Pod bielou mohylou! Spoznajte kopanice, nad ktorými odpočíva najväčší Slovák M. R. Štefánik

Na začiatku jesene k&nbsp;nej po Magistrále hrdinov SNP, ktorá vedie od Dukly až po Devín, mieri pár vysokoškolákov, no väčšina výletníkov sem prichádza autom. Asfaltka k&nbsp;pamätníku vedie až na malé parkovisko podeň, stačí vyjsť nejakých dvesto metrov a&nbsp;ste na vrchole. My sem však mierime pešo a z&nbsp;opačnej strany kopca, z&nbsp;dedinky Košariská, kde sa generál Štefánik narodil.

Skoro dopoludnia zaparkujeme pri neveľkom penzióne v časti Dolné Košariská. Na jeho terase pod holým nebom je príjemne a pekne. Personál chodí v krojoch, denné menu ponúka krajové špeciality: haluški s koziu brindzu tu stoja skoro deväť eur, rovnako sviňací pupek na kváskovom chlebe. Tatranského hoteliera by za takéto cifry ukameňovali, na kopaniciach sa nad nimi nikto nevzrušuje. Z Dolných Košarísk dovidíme aj na najvyšší kopec Myjavskej pahorkatiny. Volá sa Hrombaba a vraj tam rád chodieval aj najobľúbenejší Slovák, generál Milan Rastislav Štefánik.

Lúky pod Hrombabou na konci leta voňajú, na jednej zbiera liečivé bylinky pár žien. Chodník na vŕšok sa ale čoskoro zdvihne a&nbsp;strminou nás vovedie do lesa. Niet v&nbsp;ňom živej duše. Za nejakú polhodinu sme na hrebeni, ktorým vedie lesná cesta. Ako náhle sa rozdvojí, zahneme na úzky horský chodník. Pár minút kráčame po ostrých kameňoch a&nbsp;sme na Hrombabe. Na skalnatom kopci je veľký železný kríž aj vrcholová kniha. Z&nbsp;Košarísk sme prekonali asi dvesto výškových metrov, no kopaničiarsky kraj odtiaľto vidíme ako na dlani.

Z&nbsp;Hrombaby zamierime na Bradlo. Chodník lesom sa stráca v&nbsp;húští, premýšľame, či radšej nezídeme na zvážnicu, z&nbsp;ktorej sme predtým odbočili. Podľa vydupaných cestičiek horou vidíme, že nie sme sami. Vytrváme a&nbsp;po asi hodine chôdze z&nbsp;Košarísk vyjdeme na poľanu, z&nbsp;ktorej sa nám ukáže Štefánikova mohyla. Je monumentálna, nepripravenému výletníkovi doslova vyrazí dych. Architekt Dušan Jurkovič, ktorý ju navrhol, po prvej svetovej vojne budoval v&nbsp;Karpatoch vojnové cintoríny. Uvedomil si, že výnimočný muž potrebuje výnimočné miesto posledného odpočinku.

Štefánikovým hrobom sa stal vrch nad jeho rodným krajom. Mohyla na Bradle je dlhá deväťdesiat šesť a široká sedemdesiat metrov, dvesto dní na nej nepretržite nádenníčilo asi stopäťdesiat robotníkov. Pracovali jeden a&nbsp;pol roka, travertín na pamätník, opracovaný na kvádre ťažkým hranolom ocele, im na skoro dvesto železničných vagónoch doviezli spod Spišského hradu. Na pohreb generála, ktorý sa po prvej svetovej zaslúžil aj o&nbsp;vznik samostatného Československa, prišlo na Bradlo vyše tridsať tisíc ľudí. Nikdy predtým ani potom už Slovensko podobnú poslednú rozlúčku nezažilo. Napriek tomu počas minulého režimu mohyla pustla a&nbsp;rovnako aj Štefánikov príbeh mal upadnúť do zabudnutia.

&nbsp;Dnes je všetko inak. O&nbsp;živote muža, ktorý prežil obdivuhodný a&nbsp;dobrodružný život, sa viac dozvieme v Košariskách. Zídeme tam z&nbsp;Bradla cez Dolné Košariská a upravenou kopaničiarskou dedinou prejdeme k&nbsp;jeho rodnému domu, teraz Štefánikovmu múzeu. Máme šťastie na sprievodcu. Marián Imriška je mladý, vzdelaný a&nbsp;zanietený chlap. Neohuruje nás dátumami, ale príhodami zo života slávneho rodáka. Najčastejšie dostáva otázky, ktoré smerujú k&nbsp; tragickej smrti Štefánika. Ten s&nbsp;dvomi talianskymi pilotmi a&nbsp;jedným mechanikom zahynul pri páde ťažkého bombardéra v&nbsp;Ivanke pri Dunaji v&nbsp;máji roku 1919.

V&nbsp;prívetivom múzeu si prezrieme fotografie rodiny Milana Rastislava, nakukneme do jeho malého parížskeho bytu. Uvidíme osobné veci z&nbsp;expedícií po svete, uniformu generála aj&nbsp;poskrúcaný meč, ktorý mal v&nbsp;čase tragickej smrti za pásom. Dobové noviny píšu, že predtým ako lietadlo pristálo, niektorí ľudia počuli streľbu. Záverečná vyšetrovacia správa z&nbsp;roku 1927 ale za príčinu nešťastia považuje prudký nárazový vietor. K&nbsp;tej sa prikláňa aj náš sprievodca. Podľa turistov z&nbsp;Ivanky pri Dunaji, ktorí sa s&nbsp;nami v&nbsp;Štefánikovom múzeu náhodou ocitnú, u&nbsp;nich tomu nikto neverí.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Sprievodca si však spomenie aj na veselšie príbehy v živote muža, ktorý hovoril ôsmimi jazykmi a venoval sa nielen hvezdárstvu, ale aj iluzionizmu. Bol vojak, diplomat a tiež veľký zvodca. Napriek tomu, že Milan Rastislav bol malý, chudý, často ho bolel žalúdok, omdlieval a&nbsp;mal takmer priesvitnú kožu, zasnúbený bol najmenej štyrikrát. Podľa niektorých zdrojov po smrti Štefánika držalo smútok viac ako päťdesiat žien v Taliansku a&nbsp;vo Francúzsku. Jeho posledná milenka talianska markíza&nbsp;Giuliana Benzoni pohreb Milana Rastislava v&nbsp;roku 1919 nestihla, do Košarísk a&nbsp;na Bradlo ale prišla v&nbsp;roku 1968 a&nbsp;1969...

Bol chudý a chorľavý, no pre ženy bol magnet. Spoznajte kraj, ktorý miloval najväčší Slovák

Súvisiace články

Vláčik, víly aj lesnícky Miniland. Výlet do Vydrovskej doliny neoľutovala ani Zuzana Čaputová

V Šatove si drahé vína ukrýva aj Miroslav Donutil. Turistov sem vábia trpaslíci a nahé panny

Kalichy z Považia si zahrali v Teórii veľkého tresku. TOTO ale o Lednických Rovniach netušíte!

Neseďte doma a vyberte sa na výlet. Do TÝCHTO piatich slovenských parkov sa určite zamilujete

Obdaril ich Kanibal aj Elton John. Najväčšia zbierka raritných bicyklov na svete je na Morave!

Výber pre vás