V devätnástom storočí sa spisovateľ Alojz Medňanský vybral na výlet po Slovensku. Počas neho sa zastavil v obci Lednické Rovne, kde sa nadchýnal miestnym parkom. „Gróf Aspremont ho premenil na jedno z najkrajších sídiel v Uhorsku. Príroda tu poskytuje vrch i dolinu, les i vodu a najmä prekrásny rozhľad na utešený kraj. Sú v ňom jazerá a vodopády, ale aj besiedky umne rozdelené pre potechu oka. Kľukaté chodníčky cez háje príjemne klamú pútnika, ktorý si vôbec neuvedomuje dĺžku cesty akou prešiel,“ opisuje Medňanský miesto v cestopise Malebná cesta dolu Váhom.

Pravdu povediac, dnes by asi  hrdý uhorský šľachtic a literát svoje slová popravil. Od pekného zámočku, ktorý je storočia súčasťou jedného z najväčších slovenských parkov a teraz je riaditeľstvom sklárskej firmy, sa do parku dostať nevieme. Hľadáme teda bočný vchod, ktorý žiaľ lemujú aj rozpadávajúce sa múry a budovy, zrejme niekdajšej pošty. Pri vstupe do sadu je našťastie veľká tabuľa, na nej mapa a množstvo zaujímavých informácií. Trebárs aj o tom, že na najvyššom mieste v parku stojí chrám Minervy, rímskej bohyne múdrosti a remesiel.