Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Keď sa medveď vyberie z lesa medzi ľudí, narobí určite veľký rozruch. Lenže mestá sú plné iných, menších zvierat, ktoré sa snažia nájsť si svoj životný priestor a ich osud je preto nie vždy radostný. Bratislavčanka Beáta (42) sa dva dni čudovala, prečo jej v garáži rodinného domu bez zjavnej príčiny spadlo o stenu opreté záhradné náradie. Na druhý deň znova.

Žiadna mágia v tom nebola. Na tretí deň totiž objavila v rohu schúleného jazveca, ktorý sa zjavne nevedel dostať von. To ešte nevedela, že jej stihol prehrýzť káble v aute... Zavolala ľudí zo Štátnej ochrany prírody SR, ktorí vyčerpané zviera naložili do klietky a odviezli do veterinárnej ambulancie neďaleko zoo, s ktorou spolupracujú. „Jazvec dostal ihneď infúznu liečbu, ale, žiaľ, neprežil,“ hovorí MVDr. Andrej Barta, PhD.

Komótne vyzerajúci jazvec je v skutočnosti nevyspytateľná, aj tridsaťpäť kíl vážiaca šelma, ktorá môže byť agresívna. „Kolegyňa ošetrovala jazveca v zoo, ktorý bol zvyknutý na ľudí. Napriek tomu ju napadol. Na ruke mala dvadsaťsedem stehov,“ šokuje veterinár. Každé zviera, keď je oslabené úrazom či chorobou, sa môže cítiť ohrozené a pomoc človeka brať v prvom momente ako útok.

„Mnohé zvieratá, ktoré sa k nám dostanú, utrpeli traumu po náraze, majú otras mozgu, pomliaždeniny. Prvých 24 hodín býva kritických, ale pri podaní správnej liečby sa rýchlo vrátia do normálu. Keď začnú prijímať potravu, je to prvý signál, že je všetko na dobrej ceste,“ hovorí veterinár, ktorý má niekedy v ambulancii za deň aj 10 – 15 chránených voľne žijúcich zvierat z územia Bratislavy a&nbsp;jej širšieho okolia.

Ľudia by preto rozhodne nemali manipulovať so zvieratami, ktoré objavia. Môžu ohroziť seba aj zviera, ktorému neodborným zaobchádzaním ešte priťažia. Najlepšie je telefonovať na spomínanú Štátnu ochranu prírody, kde rozhodnú, čo ďalej. „Pre manipuláciu alebo držbu chráneného živočícha sa môžete dostať do stretu so zákonom. Ak prenesiete ježka na druhú stranu cesty, je to v poriadku, ale ľudia niekedy robia veci, ktoré sú za hranicou toho, čo sa dá pokladať za pomoc. Stalo sa, že nám pani priniesla čajku s tým, že je nejaká slabá. Treba s ňou niečo urobiť, lebo už týždeň ju kŕmi tortou, ale nepomáha to. Zdanlivo šľachetný zámer sa zvrhol na katastrofu,“ konštatuje veterinár, ktorý sa na nedostatok práce s chránenými alebo voľne žijúcimi zvieratami nemôže sťažovať. Nie každá veterinárna ambulancia má totiž povolenie na ich ošetrovanie.

„Bežne ošetrujeme vrany, drozdy a iné spevavé vtáky, čajky, kačice alebo množstvo ježkov, ktorí sa stretnú s autom, so psom či s&nbsp;cyklistami. Ale liečili sme bobrov či jazvecov, objavujú sa daniele a srnky. Pomerne často ošetrujeme dravce, tvoria odhadom jednu tretinu prípadov. Žiaľ, nič nezvyčajné nie sú ani labute s prehltnutým rybárskym vlascom, ktorý rybári nechajú pohodený v tráve. Labutiam sa zabodne do krku alebo zraňuje ich zažívací trakt,“ hovorí MVDr. Barta s tým, že je to oveľa väčší problém ako pohodený rožok.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

V meste sa môže objaviť aj líška. Besnotu by síce mať nemala, pretože je u nás prakticky potlačená, ale môže mať iné choroby, napríklad nepríjemný svrab. „Treba pamätať, že existujú choroby prenosné zo zvierat na človeka. Pokiaľ je zviera čulé a plaché, je pravdepodobné, že je poriadku, pokiaľ vyzerá choro, treba zavolať profesionálnu pomoc, neriskovať, nedotýkať sa ho,“ hovorí veterinár.

Upozorňuje však, že aj napohľad zdravo vyzerajúce zviera môže predstavovať rezervoár ochorenia. Hoci by sa mohlo zdať, že pri vtákoch je riziko nákazy menšie ako pri kunách, líškach či jazvecoch, nie je to celkom tak. „Vtáky môžu prenášať chlamýdie, tuberkulózu, vtáčiu chrípku či salmonelózu,“ upozorňuje.

Veterinár má radosť z každého na nohy postaveného pacienta, ktorý sa vyliečil z traumy, no niektorí mu zvlášť utkveli v pamäti. Spomína si napríklad na mladého orla kráľovského, ktorého sa snažil pytliak chytiť do slučky a zlomil mu obe nohy...

Nezabudne ani na mohutného výra skalného, ktorého niekto postrelil. „Keď rozprestrel krídla, nezmestil sa na vyšetrovací stôl,“ spomína.

Nemal síce zranené vnútorné orgány, ale roztrieštením brokov vznikol olovený prach, ktorý vyvolal otravu. „Už malé množstvo olova pôsobí na nervový systém vtákov toxicky. Dravce sa často otrávia aj tým, keď zožerú zviera, ktoré má v sebe broky,“ vysvetľuje. Keď krvné testy u dezorientovaného výra potvrdili problém, začal sa boj o život.

„U nás nie sú dostupné lieky, ktoré by pomohli. Ale jeden vedecký ústav nám daroval potrebnú chemikáliu a nasadili sme výrovi infúzie. Po troch týždňoch mohol ísť tento majestátny vták s oranžovými očami do rehabilitačnej stanice a potom ho vypustili do prírody,“ hovorí.

Kedysi sa zranené živočíchy z Bratislavy koncentrovali v zoo, kde na ne boli vyčlenené priestory. Lenže zoologická záhrada je uzavretým chovom, v ktorom sa prísne kontroluje zdravotný stav zvierat, a choré živočíchy zvonka predstavovali nebezpečenstvo.

Preto sa tento systém zrušil a zranené zvieratá dnes putujú práve do neďalekej ambulancie manželov Bartovcov, ktorí aj s&nbsp;ich nenahraditeľným tímom spolupracujú s viacerými rehabilitačnými stanicami, kde sa pacienti potom doliečujú. Ich ruky a hlavu využíva aj zoo. „Dnes sme brali krv varanovi, ktorý je už pár dní apatický a nežerie,“ hovorí veterinár.

Hoci v zoo hlavného mesta žije okolo tisícky zvierat, zvládnuť sa to dá bez časového stresu. Keďže je to uzavretý chov, infekčné ochorenia tu neriešia, skôr občasné zranenia zo vzájomných bitiek alebo geriatrické ťažkosti. „Zvieratá v zajatí totiž žijú dlhšie, ako by žili vo voľnej prírode, a tak majú pre vysoký vek problémy. Vlky v prírode sa napríklad dožívajú sedem rokov, tie naše majú aj trinásť...“ vysvetľuje.

Netají, že občas je to adrenalín, keďže dostupných poznatkov najmä o exotických zvieratách často nie je veľa. Neexistuje ucelená literatúra, informácie sú útržkovité. „V škole sa veterinár naučí za šesť rokov liečiť najmä hospodárske zvieratá plus mačky a psy. Takže mnohé veci riešime za pochodu, voláme kolegom z iných zoo, radíme sa...“ dodáva lekár.

Práca so zvieratami nie je bez rizika. Došlo aj k najhoršiemu. Pred ôsmimi rokmi zomrel jeho kolega na listeriózu, chorobu, ktorú spôsobujú baktérie. „Pri ošetrovaní ovce si poranil ruku. Dostal horúčky, a keď išiel do nemocnice, už nebolo pomoci,“ hovorí s tým, že je to vzácna nešťastná náhoda. On skončil najnovšie s poranenou rukou od mačky. Napriek tomu svoju prácu miluje a venuje jej veľa času.

Bez chápajúcej manželky veterinárky by to nešlo. „Okrem toho, že fungujeme ako ambulancia pre malé spoločenské zvieratá, chránené živočíchy, zvieratá v zoo, tak sa staráme aj o psov mestským policajtom a o kone štátnej polície. Viete, keď sedíte pri romantickej večeri a zazvoní telefón, že trebárs koňovi je zle, potrebujete vedľa seba partnera, ktorý pochopí, že tú sviečku treba sfúknuť a utekať preč s tým, že sa možno vrátite nad ránom...“ hovorí s úsmevom.

Veterinár Andrej Barta ošetruje aj zvieratá zo ZOO. Nájdu sa aj kuriozity

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Veterinár Andrej Barta ošetruje aj zvieratá zo ZOO. Nájdu sa aj kuriozity

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Vedúca sestra levickej pôrodnice pracuje v zdravotníctve 50 rokov: Odkaz mladým

Fotografia slovenskej nevesty na vozíku vyhrala svetovú súťaž: Silný moment lásky

Šialená zábava Slovákov. Hľadajú v horách medvedie brlohy a fotografujú v nich medvieďatá!

Chráni delfíny. Slovenka Luisa pracuje pre vládu Gibraltáru, plat vedkyne jej ale nestačí

Po kovide jej vypadali vlasy a bála sa ísť do práce. Príbeh lekárky zo Serede ženie do očí slzy

Výber pre vás