Neuveriteľné, jeden Slovák vlani vyhodil štyristo kilogramov komunálneho odpadu. TOTO sa zmení!

Obce sa s ministerstvom životného prostredia naťahujú o odpadky. TU musia odteraz končiť šupky!

Kuchynský odpad končí v toalete, alebo v popolnici. TAKÁTO rázna zmena čaká naše domácnosti

&nbsp;„Papier, sklo, plasty aj pokosenú trávu zo sadu som sa už naučila triediť. Aj kúsky ovocia a&nbsp;zeleniny, ktoré nám ostali z&nbsp;obeda, zbieram do vedierka a&nbsp;hodím do záhradného kompostéra. Nedojedenú polievku dám susedom, ktorí chovajú zvieratá. No sestra, ktorá žije v&nbsp;paneláku, takýto odpad vylieva do toalety. Šupiny z&nbsp;vajec, mäso, plesnivý chlieb, kúsky starej salámy, teda všetko, čo tvorí kuchynský odpad, zasa hádže pod drez, kde má smetný kôš.&nbsp;Ten po pár dňoch vysype do popolnice pred bytovkou,“ opisuje bežnú slovenskú realitu Marta (42) od Žiliny.

Od začiatku budúceho roka má byť všetko inak. Kuchynský odpad by podľa zákona mala triediť každá naša domácnosť, no Združenie miest a&nbsp;obcí Slovenska&nbsp; bije na poplach. Aj kvôli epidémii koronavírusu, ktorý život u&nbsp;nás poriadne pribrzdil, to podľa primátorov a starostov mestá a&nbsp;obce nie sú schopné zabezpečiť.

„Aby sme celý gastro odpad vedeli separovať a&nbsp;následne likvidovať, musíme na to vytvoriť podmienky,“ vysvetľuje ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák. A&nbsp;tie vraj zatiaľ nie sú...

V roku 2019 priemerný Slovák vyprodukoval 435 kg komunálneho odpadu, čo bolo o 35 percent viac ako pred desiatimi rokmi. Z&nbsp;hľadiska hmotnosti je v&nbsp;komunálnom odpade najviac zastúpený biologicky rozložiteľný odpad, vrátane kuchynského.

V&nbsp;smetných nádobách tvorí až štvrtinu všetkých smetí a&nbsp;niekedy tam poriadne smrdí. Kuchynský odpad môže byť tuhý, teda mäso, ryža, zemiaky, alebo cestoviny, prípadne tekutý. Sem patria napríklad omáčky a&nbsp;polievky, ktoré ale zatiaľ často končia aj v&nbsp;záchodovej mise.

Hoci za ostatné roky nastal v&nbsp;separovaní odpadu u&nbsp;nás pokrok, väčšina rodín sa pri jeho triedení stále spolieha na pomoc samospráv. „To, že sa Slováci naučili separovať, chcelo trpezlivosť aj čas, ten nám ale teraz chýba. V prípade kuchynského odpadu musí samospráva rodinám zabezpečiť vrecúška, alebo vedierka, kam gazdinky gastro odpad uskladnia. Samospráva tiež musí nájsť nejaké uzavreté priestory, kde umiestni zberné nádoby, do ktorých v domácnosti nazbieraný kuchynský odpad ľudia prelejú,“ pokračuje <a href="https://www.zmos.sk/zmos-ma-zasadne-pripomienky-k-zakonu-o-poplatkoch-za-odpady--oznam/mid/405616/.html#m_405616" target="_blank" rel="noopener">Michal Kaliňák.</a>

V&nbsp;lete budú mestá a&nbsp;obce podľa neho musieť kuchynský odpad likvidovať najmenej raz za sedem dní. „Zvýšia sa im náklady na odvoz, ale aj dezinfekciu nádob, v&nbsp;ktorých bude kuchynský odpad uskladnený. To všetko sa premietne do poplatkov za odvoz odpadu,“ tvrdí Michal Kaliňák. Ministerstvo životného prostredia, ktoré chce prebudovať celý systém odpadového hospodárstva na Slovensku, s&nbsp;ním ale nesúhlasí.

„Nechceme slúžiť ako&nbsp; zdroj výhovoriek pre Európsku komisiu, prečo Slovensko neplní svoje povinnosti,“ odkázal ZMOS-u štátny tajomník envirorezortu Juraj Smatana. Čo si o&nbsp;tomto spore myslí odborník na komunálny odpad Branislav Moňok?

Podľa neho sa už niekedy na prelome rokov dvetisíc šesť – dvetisíc sedem do zákona o odpadoch dostala povinnosť zaviesť triedený zber biologicky triedených odpadov.

„Táto mala začať platiť od začiatku roka dvetisíc desať. Samosprávy mali dosť času na prípravu, ale prišla hospodárska kríza a&nbsp;ZMOS si vybojoval posun na rok dvetisíc trinásť. Nasledovalo množstvo výnimiek, teraz obce o&nbsp;triedení kuchynského odpadu vedeli najmenej rok. Niektoré samosprávy sa na to pripravili, väčšina ale čakala, že ZMOS za nich vybojuje ďalší posun,“ nezakrýva <a href="http://www.priateliazeme.sk/spz/informacie/prieskum-o-tom-ako-sa-netriedi-v-obciach-sr" target="_blank" rel="noopener">Branislav Moňok.</a> &nbsp;Cúvnuť podľa neho už niet kam...

Ako sa zmení náš život po povinnosti triediť kuchynský odpad? Na mestských sídliskách pribudnú nové nádoby na zber biologického odpadu. Ľuďom v panelákoch v&nbsp;kuchyni pribudnú rôzne vedierka, či plastové krabičky, kam nahádžu kuchynský odpad.

„Ide o zvyšky ovocia a&nbsp;zeleniny ako sú napríklad rôzne šupky a&nbsp;odrezky z&nbsp;prípravy jedál, ktoré teraz vyhadzujeme do zmesového odpadu,“ vysvetľuje Branislav Moňok. Domácnosti v&nbsp;obciach s&nbsp;prevahou rodinných domov dostanú od&nbsp;zberovej spoločnosti vedrá s&nbsp;objemom 7 – 25 litrov a&nbsp;tiež kompostovateľné vrecká na&nbsp;primárne separovanie. Tie sa dajú spracovať spolu s&nbsp;kuchynským odpadom a&nbsp;neznečistia ho. Naplnené vrecká obyvatelia pripravia pred dom na&nbsp;odvoz.

Bude nás to zaťažovať, alebo si na ďalšiu z&nbsp;radu povinností zvykneme? „Znížiť množstvo kuchynského odpadu sa dá plánovaním nákupov potravín a&nbsp;varením správnych porcií tak, aby sme potravinami zbytočne neplytvali,“ pokračuje Branislav Moňok. A&nbsp;hoci ZMOS teraz upozorňuje, že obce si za triedenie kuchynského odpadu priplatia, on tvrdí, že keď ho poriadne vytriedime, ušetríme! „Keď biologický odpad odstránime zo zmesového komunálneho odpadu, môžeme znížiť frekvenciu jeho vývozu. Trebárs na raz za dva-tri týždne,“ uzatvára.

„Najvýznamnejšou časťou odpadu každej domácnosti v&nbsp;Čechách a&nbsp;na Slovensku je bioodpad, tvorí až tridsať percent,“ tvrdí <a href="https://hostetin.veronica.cz/modelove-projekty-udrzitelneho-rozvoje-v-hostetine" target="_blank" rel="noopener">Hana Machů</a>. Vo viacerých mestách na Morave už pred bytovkami stoja debničky, v ktorých červíky zvyšky zeleniny, ovocia a&nbsp;vrecúška z&nbsp;čaju rozložia. Vznikne tak kvalitný kompost, ktorý sa dá využiť pod kvety na balkóne, alebo v&nbsp;záhradke.

Ani peniaze, ani svokra. Britský Daily Mail zistil, že manželia sa najviac škriepia kvôli upchatému odtoku v&nbsp;kuchynskom dreze. Ostávali v&nbsp;ňom cestoviny, šupky zo zemiakov, strukoviny aj tony tukovej masy z&nbsp;tuniakov, či iných rýb.&nbsp; Vodovodné potrubie upcháva aj káva. To všetko je kuchynský odpad, ktorý sa dá separovať. A&nbsp;hádkam je koniec...

Kuchynský odpad končí v toalete, alebo v popolnici. TAKÁTO rázna zmena čaká naše domácnosti

Súvisiace články

PEKLO v nemocnici. Dianka bojovala s agresívnou baktériou

Boris Valábik bez servítky: Toto si myslím o Adele Vinczeovej!

Malachovskej dcéra Kristína: Odkaz pre všetkých neprajníkov!

Pozrite sa, čo má bývalý Ken spoločného s Andreou Verešovou!

Hipsterská babička žne po strašnej havárii internetovú slávu. Pozrite, za čo ju ľudia zbožňujú

Výber pre vás