Dianka Slováková z Hriňovej má dnes deväť rokov a utrpenie, ktoré prežila, si dnes už, našťastie, pamätá len matne. Mala iba dva roky a dva mesiace, keď ju na živote ohrozila baktéria, ktorá dokáže zabiť človeka do 24 hodín. O tom, či tu človek ostane a s akými následkami, často rozhodujú minúty. Telo napadnuté meningokokom potrebuje čo najskôr antibiotiká. „Prvé príznaky pripomínajú bežné vírusové ochorenie a ani skúsený lekár ich nemá ako rozpoznať,“ hovorí profesor MUDr. Karol Králinský, PhD., prednosta II. Detskej kliniky SZU v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici.

Skúsený lekár konštatuje, že ak sa meningokokové ochorenie nelieči a včas sa nezasiahne, zomiera až sedem z desiatich pacientov. „Život dieťaťa pretečie pomedzi prsty a vy nemôžete nič robiť,“ dodáva lekár, ktorý sa staral aj o Dianku. Jej prípad sa, našťastie, skončil dobre, hoci ona aj rodičia si prežili ťažké chvíle.

Bolesti hlavy

„Bola to klasická nedeľa, doobeda sme sa s Diankou hrali. Na obed sa však začala sťažovať na bolesti hlávky, tak som ju uložila spať. Začala mať zimnicu a silnú horúčku, ani bolesti neustávali,“ spomína Miroslava Slováková na začiatok problémov.

Za bežných okolností by podala dcérke sirup alebo čapík proti horúčke, ale toto sa jej nepáčilo. Materinská intuícia hovorila, že treba konať. „Zavolala som manžela a išli sme na pohotovosť do Zvolena. Tam si Dianku nechali na pozorovaní s podozrením na zápal močového mechúra. Vybavila som si izbu, aby som mohla byť s ňou, takže som ju mala celý čas na očiach,“ hovorí.

V noci, keď bolo treba Dianke na toaletu, všimla si, že sa jej vyhodili na bruchu červené fliačiky. „Nedalo mi to spať, tak som to nahlásila sestričke. Do rána už mala fľaky aj na nožičkách. Pani primárka mi povedala, že ju musia urgentne odviezť do Banskej Bystrice s podozrením na zápal mozgových blán,“ dodáva.

Vyplakala sa

Miroslava Slováková neskrýva, že to bol šok: „Musela som sa vyplakať a utekali sme za ňou do Bystrice. Tam si nás v nemocnici zavolal pán profesor Králinský do svojej kancelárie a vysvetlil nám, že Dianka má vážne smrteľné ochorenie, ale nasadili jej liečbu. Ako rodičia pre ňu viac nemôžeme v tomto štádiu urobiť, iba čakať, či liečba zaberie. Poslal nás domov s tým, že nás bude informovať. Boli to dva najhoršie dni v mojom živote, čakať v neistote, čo sa stane. Na tretí deň nám zatelefonoval, že ju budú preberať z umelého spánku, že liečba zabrala. Mohla som teda už byť pri nej celý deň,“ hovorí mama, ktorá si konečne mohla privinúť k sebe vtedy svoje jediné dieťa.

Prišiel však ešte jeden šok. Lekári totiž otestovali Diankiných rodičov aj tých, ktorí s ňou prišli do kontaktu. Mama sa ukázala ako bezpríznakový nosič meningokoka, dcéru pravdepodobne nakazila ona. „Povedali mi, že by som mala ísť domov a preliečiť sa,“ spomína. Srdce jej krvácalo, pretože ako každá mama sa chcela o dcérku, ktorá bola veľmi slabá, postarať. Nakoniec profesor rozhodol, že sa bude liečiť pri nej. Odľahlo jej. „Bojovali sme teda spolu. Všetko sme sa učili nanovo, aj sedieť. Nevedela ani veľmi rozprávať, bola podráždená, prekážal jej každý dotyk, pretože ju boleli rany, ktorá vznikli na mieste červených fľakov – petechií,“ hovorí. Hoci lekári aj personál boli skvelí, pre dieťa sa spájali s nepríjemnými zákrokmi – už keď vošli do izby, prejavovala nevôľu, náročné bolo aj strážiť, aby si nepovyťahovala hadičky, ktoré boli všade okolo nej.

Už nechcela plienky

Aj vďaka tomu, že čas zahojil bolesť a strach o dieťa, sa na niektoré veci pozerá s úsmevom. Dianka sa aspoň rýchlo odnaučila od plienok, pretože ju ich dotyk na doráňanej koži veľmi bolel. Pri nákaze totiž meningokok napáda rôzne orgány – mozog, spôsobuje otravu krvi, vnútorné krvácanie a odumieranie kože, čím vznikajú rany. „Dianke ostali len nejaké jazvičky na tele od tých väčších rán, ktoré veľmi krvácali. Dnes je z nej krásna mladá dáma, ktorá je veľmi šikovná, zodpovedná, je to super ,ségra‘. Som na ňu veľmi hrdá,“ dodáva Miroslava Slováková, premáhajúc slzy.

Prešli teda týždne, kým sa dostali z nemocnice, museli sa však do nej vrátiť. Hoci sa snažili dodržiavať karanténu, ktorú im nariadili lekári pre oslabenú dcérinu imunitu, ochorela. O tri dni dostala horúčky a museli ju týždeň liečiť na virózu.

Na Diankinom tele sa vyhodili veľké petechie. Pri bežnom  vírusovom ochorení sa petechia po pritlačení pohára stratí, ak ide o meningokoka, nezmizne. Treba okamžite zasiahnuť a podať antibiotiká.
Na Diankinom tele sa vyhodili veľké petechie. Pri bežnom vírusovom ochorení sa petechia po pritlačení pohára stratí, ak ide o meningokoka, nezmizne. Treba okamžite zasiahnuť a podať antibiotiká.
Zdroj: archív

Kontrola po 2 mesiacoch

Kontrola u neurológa dopadla po čase dobre. Lekárka skonštatovala, že podráždenosť, ktorou Dianka trpela ešte asi rok, je po prekonaní tohto ochorenia prirodzená. Našťastie, žiadne z postihnutí, ktoré bývajú po prekonaní tejto choroby, ju nečakalo. „Pamätám si na dieťa, ktoré vyžadovalo transplantáciu kože,“ hovorí profesor Králinský. Dodáva, že sa vyskytujú aj poruchy obličiek, strata sluchu, zraku, amputácie končatín, psychické problémy, problémy s učením…

Dianka si z ťažkého obdobia veľa nepamätá – len to, že ju bolela hlava a nepáčili sa jej v nemocnici klauni, ktorí ju prišli rozveseliť. Lekárka byť nechce, ale chcela by sa raz starať o zvieratá. „Vytrpela si veľa, ale dnes sa dokonca teší na injekcie, na očkovanie, odbery krvi...Celé naopak,“ smeje sa šťastná mama.

Dali sa očkovať

Apropo, očkovanie. „Celá rodina sme sa dala zaočkovať proti meningokokom, mrzí nás, že sme o tom nevedeli skôr,“ hovorí Miroslava Slováková. Na jej obranu však profesor Králinský konštatuje: „V čase, keď bola Dianka chorá, sme ešte nemali k dispozícii vakcínu proti meningokokovi zo séroskupiny B, ktorý napadol jej organizmus. Používala sa iba v Spojenom kráľovstve. My sme mali očkovacie látky iba proti štyrom iným séroskupinám. Našťastie, vakcína proti meningokokovi, ktorého výskyt stále stúpa, je dostupná dva roky už aj pre Slovákov. Dianka dostala odo mňa vakcínu k narodeninám,“ dodáva s úsmevom. Mimochodom, život píše nečakané príbehy, pretože profesor a rodina Slovákových majú vedľa seba chatky pri Lučenci. „Bol to osud, že tam práve vtedy bol a vzal si ju pod ochranné krídla. Ale vďaka patrí všetkým, boli k nám veľmi dobrí,“ hovorí šťastná Hriňovčanka.

Netají, že Diankin návrat do života znamenal pre nich nový štart. „Všetci v rodine si ju začali viac užívať, uvedomili si, že tu už nemusela byť, aká je úžasná a silná. Je šťastie, že ju tu máme. Keď prebehne médiami informácia, že nejaké dieťatko zomrelo alebo sa nakazilo, vtedy to zabolí. Spomenieme si, aké to bolo… Ale už je dobre,“ povie s úľavou.

Nebezpečné béčka

meningokoky typu B boli v rokoch 2007 - 2019 zodpovedné za najviac prípadov meningokokových ochorení (až v 67%). Lekári odporúčajú očkovať vakcínou proti "béčkam", ktorá sa vyvíjala 15 rokov, už dojčatá od 2 mesiacov. Sú najohrozenejšie spolu s 15 - 19 ročnými tínedžermi.