„Papier, sklo, plasty aj pokosenú trávu zo sadu som sa už naučila triediť. Aj kúsky ovocia a zeleniny, ktoré nám ostali z obeda, zbieram do vedierka a hodím do záhradného kompostéra. Nedojedenú polievku dám susedom, ktorí chovajú zvieratá. No sestra, ktorá žije v paneláku, takýto odpad vylieva do toalety. Šupiny z vajec, mäso, plesnivý chlieb, kúsky starej salámy, teda všetko, čo tvorí kuchynský odpad, zasa hádže pod drez, kde má smetný kôš. Ten po pár dňoch vysype do popolnice pred bytovkou,“ opisuje bežnú slovenskú realitu Marta (42) od Žiliny.

Niektoré domácnosti kuchynský odpad už teraz hádžu do plastových krabičiek.
Niektoré domácnosti kuchynský odpad už teraz hádžu do plastových krabičiek.
Zdroj: TASR, JÁN DZÚR, PIXABAY, MICHAL SMRČOK, WOOD&COMPANY

Od začiatku budúceho roka má byť všetko inak. Kuchynský odpad by podľa zákona mala triediť každá naša domácnosť, no Združenie miest a obcí Slovenska  bije na poplach. Aj kvôli epidémii koronavírusu, ktorý život u nás poriadne pribrzdil, to podľa primátorov a starostov mestá a obce nie sú schopné zabezpečiť.

„Aby sme celý gastro odpad vedeli separovať a následne likvidovať, musíme na to vytvoriť podmienky,“ vysvetľuje ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák. A tie vraj zatiaľ nie sú...