Nechce chodiť štvornožky. TOTO je SILNÝ príbeh Beáty, ktorú má zachrániť operácia v Moskve

Ťažko chorú Beátu má zachrániť unikátna výmena buniek v Moskve. TOTO jej napísal Boris Kollár

Beátu má zachrániť unikátna výmena buniek v Moskve. Vojna ale jej operáciu zdvihla o tisíce eur

Vyučila sa za predavačku,&nbsp;zamestnala sa v&nbsp;obchodnom reťazci, no lákal ju svet. V&nbsp;roku 1998 odišla z&nbsp;Martina do Anglicka robiť au pair, avšak namiesto dvoch rokov sa domov vrátila po dvanástich mesiacoch.

„Bola som mladá a&nbsp;vyplašená. Nerozumela som poriadne po anglicky, nevedela som si zvyknúť na cudzí svet. A&nbsp;hneď od začiatku sa mi lepila smola na päty,“ spomenie si Beáta. Do Londýna s ňou vtedy cestovali dva autobusy opatrovateliek, no iba pre ňu na stanicu nikto neprišiel!

Martinčanku zachránila Češka, ktorá z&nbsp;Anglicka akurát odchádzala. Po jej telefonáte k autobusu dorazil manželský pár, Japonec a&nbsp;Angličanka na invalidnom vozíku, ktorá dolu od kolien nemala nohy, ale kýpte.

„Zľakla som sa. Nevedela som, či okrem ich trojročného syna nebudem musieť opatrovať aj&nbsp;ju,“ &nbsp;pokračuje Beáta. Domáca pani bola zatrpknutá kvôli svojmu hendikepu a so Slovenkou občas nenašla spoločnú reč. Napätie v&nbsp;rodine riešila agentúra, ktorá Beátu do Anglicka vyslala, no ona sa radšej vybrala domov.

Opäť si sadla ku pokladni v&nbsp;obchode, no netrvalo dlho a&nbsp;vybrala sa ako au pair do Holandska. V&nbsp;mestečku blízko Haagu jej nič nechýbalo, no po dvoch rokoch ju prepadla clivota. Vrátila sa do Martina, zamestnala sa v&nbsp;pohostinstve svojej sestry, kde stretla svojho bývalého manžela.

„Kým sme žili bez papiera, fungovalo to, no hneď po svadbe sme si prestali rozumieť. Rozviedli sme sa. On sa vybral do Anglicka, ja som šesť a&nbsp;pol roka pracovala v&nbsp;herni vo&nbsp;Vrútkach,“ prezradí Beáta Gáborová.

Bývalý manžel jej ale stále vstupoval do života. Keď s&nbsp;krupiérstvom skončila, poslal jej letenku do Anglicka. „Išla som za ním do Liverpoolu pôvodne na dva týždne, no na Slovensko som sa vrátila po deviatich rokoch. Našla som si prácu v&nbsp;sklade s&nbsp;oblečením v&nbsp;mestečku Skelmersdale na severozápade Anglicka. &nbsp;Robila som v ňom na zmeny, neskôr som prešla na víkendy a popri tom som si našla inú robotu. Slušný zárobok som míňala na cestovanie. Trikrát som bola na Kube, poznám všetky Kanárske ostrovy, milujem Thajsko, prešla som Európu,“ vraví Beáta.

Od bývalého manžela časom odišla. Našla si byt, kde bol jej susedom strojník Marián (46) z&nbsp;Košíc, ktorý predtým šestnásť rokov žil v&nbsp;Spojených štátoch. Preskočila iskra, začali spolu žiť. „V tom čase som občas cítila kŕče v&nbsp;nohách a&nbsp;bývala som unavená. No pripisovala som to pracovnému nasadeniu,“ prezradí Beáta. Na jar v&nbsp;roku 2020 jej prácu zatvoril koronavírus. Nechodila do roboty, no zistila, že hoci celé dni oddychovala, vyčerpáva ju aj krátka prechádzka pred domom. Navyše, stále potrebovala ísť na toaletu...

„Na začiatku januára lanského roku som v&nbsp;sobotu ráno išla do práce. No v&nbsp;posteli sa so mnou roztočil svet. Prekonala som sa, lenže aj v&nbsp;robote som sa stále musela niečoho držať, inak som padala na bok,“ opisuje Beáta.

V&nbsp;nedeľu sa situácia zopakovala, no tento raz už pred skladom nevládala vystúpiť z&nbsp;auta. Vrátila sa domov, ľahla si do postele. Keď z&nbsp;nej o&nbsp;pár minút vykročila, stupila do prázdna a&nbsp;ako vrece zemiakov sa zvalila na zem. Odvtedy nemala rovnováhu a&nbsp;mesiac chodila iba štvornožky!

"Prišla záchranka, urobila mi základné vyšetrenia a&nbsp;usúdili, že som vyčerpaná. Začali sme chodiť po anglických lekároch, no bola pandémia a&nbsp;všetci ordinovali cez telefón. Po mesiaci sa ale stal zázrak. Postavila som na nohy a&nbsp;chcela som piecť závin. Cítila som sa úplne zdravá, ale o&nbsp;pár hodín mi opäť prišlo zle. Márne sme si platili drahé prednostné vyšetrenia v privátnych ambulanciách, nikto nevedel, čo mi je,“ hovorí Beáta. Päť mesiacov ležala v posteli, staral sa o&nbsp;ňu priateľ.

V&nbsp;máji 2021, keď sa zjemnili prísne koronavírusové opatrenia, ju na invalidnom vozíku dotlačila do lietadla na Slovensko Mariánova mama. „Ešte predtým som celá zúfalá napísala Borisovi Kollárovi, no z&nbsp;jeho strany ostalo pri povzbudivých slovách. Marián ma zatiaľ nosil po byte na rukách. Keď nebol doma a chcela som sa dostať na opačnú stranu obývačky, odrážala som sa na stoličke s&nbsp;kolieskami. Bolo mi zle, dostávala som panické ataky,“ vraví Beáta. Skončila v&nbsp;martinskej nemocnici, kde si navrávala, že čoskoro sa vráti za Mariánom do Anglicka.

&nbsp;„V nemocnici v&nbsp;Martine som strávila dva týždne a&nbsp;skladám klobúk pred našim zdravotníctvom. O&nbsp;takej starostlivosti by som v&nbsp;Anglicku mohla iba snívať!“ prekvapí nás Beáta. Vyšetrenia ukázali, že má dlhodobé auto imunitné ochorenie, sklerózu multiplex, a&nbsp;je vo fáze 5,5 z&nbsp;desiatich bodov stupnice. Slovenskí lekári jej nasadili liečbu, ktorá spomaľuje progres choroby a dokázali ju stabilizovať. Zastaviť chorobu však môže len transplantácia kmeňových buniek. &nbsp;

Beáta sa aj teraz oblieka po kolenačky a&nbsp;je odkázaná na pomoc Mariána, ktorý kvôli tomu nechal prácu v&nbsp;zahraničí a dorazil za ňou na Slovensko. „Robí mi jesť, prekladá ma do vane a&nbsp;nosí na toaletu,“ opisuje Beáta.

 Lenže, takto žiť nechce. Zistila, že v&nbsp;nemocnici v&nbsp;Moskve robia transplantáciu kmeňových buniek, akýsi reset imunity, ktorý chemoterapiou vyčistí ľudské telo. Rusi napadnuté bunky zamrazia, očistia a&nbsp;zdravé ich vrátia do tela.

Túto experimentálnu kúru, ktorá má samozrejme svoje riziká a&nbsp;nehodí sa pre každého, už podstúpilo aj pár Slovákov. Niektorí pacienti vstali z&nbsp;vozíka, iní odhodili barly. 

„Mne by stačilo, ak by som opäť získala rovnováhu,“ podotýka Martinčanka. Päťtýždňový pobyt v&nbsp;Rusku nie je zadarmo, liečba stojí 47 tisíc eur a&nbsp;poisťovňu ju neprepláca. Beátin priateľ predal garáž, prispela jej rodina, do zbierky sa zapojili aj neznámi ľudia.

Martinčanka už má dokonca termín operácie, 30. 8. 2022, dovtedy však musí zohnať ešte viac ako polovicu sumy! Ak sa všetko podarí, po liečbe v&nbsp;Moskve, sa bude zotavovať na Slovensku. 

Všetko jedlo musí byť uvarené doma, musí ho zjesť do hodiny a nesmie ho ohrievať. Piť smie iba balenú dojčenskú vodu. Prvé tri mesiace nemôže prísť do styku s&nbsp;vlastnou krvou, čo znamená, že sa nemôže porezať, oškrieť sa, ani spraviť si záder. &nbsp;

Celá rekonvalescencia potrvá rok, počas ktorého sa Martinčanka musí vyhýbať verejným podujatiam. Následne opäť pôjde do Ruska na magnetickú rezonanciu a imunologické vyšetrenie, ktoré ukáže, či stratila aj všetky doterajšie očkovania. 

„Tomuto resetu sa hovorí reborn, znozuzrodenie. V&nbsp;podstate by som získala imunitu bábätka,“ uzatvára Beáta Gáborová. Situácia sa však komplikuje. Vojna na Ukrajine, ktorú Martinčanka neustále sleduje, má dosah aj na jej operáciu, za ostatných pár týždňov sa jej cena zdvihla o&nbsp;dvetisíc eur!

Ťažko chorú Beátu má zachrániť unikátna výmena buniek v Moskve. TOTO jej napísal Boris Kollár

Súvisiace články

Počas kovidu behal okolo kuchynskej linky! Havária pripravila Pavla o zrak, nie o chuť žiť

Po havárii má Dominik poškodený mozog, no vinník nehody nestráda. Drsné slová jeho matky

Houdini svojimi trikmi okúzľoval dámy, no miloval jedinú ženu. Pre TOTO ich spolu nepochovali

Po mesiaci ledva pohol perami. Peter je jediný Horehronec, ktorý prežil TAKÝTO drastický kovid

Stanka utiekla pred vraždením v Líbyi, teraz pomáha Ukrajincom. Na jednu vec sa bojí opýtať

Výber pre vás