Z Veľkého Krtíša sa najďalej dostala do Banskej Bystrice. „Aj to iba sanitkou. A kedysi, keď mi na rakovinu lymfatických uzlín zomieral vtedy štyridsať štyri ročný manžel Ján, som sa s ním išla rozlúčiť do sanatória vo Vyšných Hágoch. Od tých čias som len doma. Nepoznám výlet, nebodaj dovolenku pri mori, neviem čo je to oddych,“ vzdychne si Mária Zaťková. Jej život sa už takmer pätnásť rokov točí okolo ťažko chorého syna Dominika. Popri tom ako sa o neho stará, chodí do práce a spláca dlhy, premýšľa, prečo je svet k nej nespravodlivý.
Život ženy, ktorej osud na chrbát naložil poriadnu nošu bolesti, sa tragicky zmenil v roku dvetisíc sedem. Vtedy do dnes už dospelého mládenca nabúralo odzadu rýchlo idúce auto, do dráhy ktorého skrútil bicykel. Náraz chlapcovi strhol tenisky, z hlavy sa mu valila krv. Vrtuľník Dominika odviezol do Banskej Bystrice. Druhú šancu mu dal operačný tím traumatologickej kliniky Rooseweltovej nemocnice. Prežil, no trvalých následkov sa nezbavil doteraz.
Videl masaker
Keď sa po vyše dvoch týždňoch Dominik prebral z kómy, Mária Zaťková ho opäť učila chodiť, jesť lyžičkou a rozprávať. Po zbierke ľudí, ktorých osud ženy nenechal chladným, išli na liečenie do Kováčovej. Dominik sa pomaly, ale predsa, vracal do života. Všetci sršali šťastím, no nikto netušil, ako táto udalosť zasiahne chlapcových príbuzných. Najťažšie to prežíval Dominikov starší brat, Janko (†20). „Mrzelo ho, že nedokázal splniť sľub, ktorý dal otcovi. Že sa o Dominika postará a ochráni ho. Odkedy videl ako mu auto zmasakrovalo malého brata, už sa nevedel na nič sústrediť,“ spomína si Mária Zaťková.
Neustále návštevy lekárov a starostlivosť o Dominika neúplnú rodinu finančne ruinovali. „Keď Janko zmaturoval a začal pracovať, opakoval, že sa nám bude vodiť lepšie. Vraj si doprajeme teplý obed a nielen polievku, ako obyčajne,“ vzlykne si Mária Zaťková. Všetko bolo inak. Ján Zaťko krátko na to ako si urobil vodičský preukaz havaroval. Škodovka bola na šrot, on, hoci ho náraz cez predné sklo katapultoval, zázračne prežil. O pár týždňov zomrel na chate, kam sa vybral za kamarátmi. Záverečná lekárska správa uvádza, že v nej skonal na ťažký opuch mozgu a udusenie.
Nevydrží pracovať
„Po jeho smrti som za týždeň ošedivela,“ prezradí Mária Zaťková, no ďalšie krušné chvíle na ňu iba čakali. Dominik, o ktorého sa od tých čias stará sama, chodil do špeciálnej školy, neskôr na učňovku. Bez liekov sa rýchlo unavil, mával záchvaty zlosti. Chcel pracovať ako SBS-kár, no neprešiel testami. Túžil byť traktorista, ale vodičský preukaz s jeho postihnutím nezískal. Vyučil sa za záhradníka, no kvôli následkom havárie nevydrží pracovať viac ako štyri hodiny. Nemôže nič ťažké dvíhať, kvôli srdcu mu zakázali cvičiť.
Obetavá mama robí všetko, aby s Dominikom nestrádali.
Za pár drobných vykladala tovar v čínskom obchode, neskôr sa zamestnala na hydinárskej farme. Denne na nej pozbierala asi osem tisíc vajec, no istý príjem čosi vyše štyristo eur mesačne ju pripravil o posledný kúsok zdravia. „Všetko tam na mňa doľahlo. Skolabovala som psychicky, odvtedy som na liekoch,“ podotkne Mária Zaťková. Teraz pracuje v nemocnici ako pomocná sila. Je to opäť ťažká a nie dobre ocenená práca, ale Veľkokrtíšanka ju má rada, rovnako ľudí, o ktorých sa stará. Zárobok si cení. Opäť ho míňa najmä na starostlivosť o syna. Chodia na liečenia, k psychiatrovi aj k psychológovi.
Zahŕňa ju láskou
Nie tak dávno Dominikovi operovali nohu, za ktorú ho auto vlieklo skoro dvadsať metrov. Má problémy so srdcom, už piaty rok lekári sledujú päť centimetrov dlhú cystu v mladíkovej hlave. „Syn má od havárie na tridsať percent poškodený mozog a už nikdy sa to nezlepší. Hoci robíme čo vieme, denne zje štrnásť tabletiek. Nemá kamarátov, nevie si nájsť dievča, kvôli výzoru je často terčom posmechu. Napriek všetkému ma zahŕňa neopakovateľnou láskou,“ prízvukuje jeho mama. Vo februári ju dobehol koronavírus, ktorému som sa doteraz vyhýbala.
„Týždeň ma trápili vysoké horúčky, neuveriteľne ma boleli kosti, svaly, priedušky a pľúca. Ledva som prešla pár metrov. No Dominik sa o mňa postaral. Nosil mi čaj, chodil do obchodu a dokonca aj čosi jednoduché navaril,“ usmeje sa Mária Zaťková, no náznak šťastia z jej pier o pár sekúnd zmizne. Stále v sebe nosí pocit horkosti a krivdy. Škrie ju, že nevie zvrátiť výsledok policajného vyšetrovania, ktoré uvádza, že chybil Dominik. Podľa policajtov bolo všetko jasné tak, že sa nekonal ani len súd. Vodička dostala pokutu a ostal jej aj vodičský preukaz. Nič čo sľúbila príbuzným zrazeného chlapca nesplnila a kamsi sa presťahovala.
Chce spravodlivosť
„Aká je to spravodlivosť? Keby vodička nešla tak rýchlo, dokázala by zareagovať a zabrzdiť auto. Veď hovorila, že ho videla od začiatku dediny, prečo nespomalila? Život našej rodiny by bol úplne iný. V jeseni Dominikovi vzali sirotský dôchodok, teraz je na úrade práce, odkiaľ nedostáva ani euro. Žijeme z ruky do úst,“ uzatvára Mária Zaťková.
Svedkovia nehody zomreli, rovnako právnik, ktorý vodičku auta zastupoval. Vraj na zákernú chorobu.
„Cítim, že manžel, syn Janko a mama sú so mnou a dávajú mi silu všetku tú nespravodlivosť prekonať. Keď stojím na balkóne a nado mnou je zamračené nebo, vždy na ňom nájdem tri hviezdy. To sú oni,“ uzatvára.
