Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Príbeh novorodenca, malej Joy, ktorú vyšetrili pred pár dňami v&nbsp;košickej Univerzitnej nemocnici L. Pasteura, vzbudil právnom pozornosť. Dieťa sa narodilo predčasne v&nbsp;Užhorode ukrajinskej matke, ktorá mala za sebou strastiplnú cestu krajinou utekajúc pred vojnou. Žena z&nbsp;Odesy, ktorá ako mnohé iné tehotné Ukrajinky prežila peklo, dieťa odovzdala v&nbsp;Užhorode mladému francúzskemu páru, pre ktorý ho vynosila. Genetickí rodičia Nelly a&nbsp;Julian Lavery následne požiadali košických lekárov o&nbsp;zhodnotenie jej stavu, aby si boli istí, že je v&nbsp;poriadku a&nbsp;môže letieť do Paríža. Všetky náklady si hradili sami.

Keď im neonatológ Peter Krcho povedal, že dievčatko je v&nbsp;poriadku, hoci podľa malého nálezu prežilo komplikovaný pôrod, odľahlo im. Pár priznal, že sa desať rokov snaží o&nbsp;dieťa a&nbsp;toto je pre nich zázrak. Nie všetky deti, ktoré sa narodili ukrajinským náhradným matkám, však teraz majú šťastie dostať sa k&nbsp;biologickým rodičom tak ako Joy...

Ukrajina je jednou z&nbsp;krajín, kde môžu cudzinci za poplatok legálne využiť štatút náhradného materstva. Podľa nemocnice tak robia tisíce párov z&nbsp;Európy, Kanady, Číny a&nbsp;iných krajín sveta. Príbeh malej Joy opäť pripomenul, že téma náhradného materstva je citlivá aj pre Slovenky, ktoré by ju možno rady využili, ale nemôžu. Opýtali sme sa hlavného odborníka MZ SR pre reprodukčnú medicínu MUDr. Martina Petrenka, CSc., MBA, či je šanca, aby sa téma otvorila, keď je teraz takto zviditeľnená. 

Odpoveď lekára, ktorý sa asistovanou reprodukciou zaoberá vyše 40 rokov, je diplomatická, ale jasná: „Nemyslím si, že v&nbsp;tejto fáze vývoja slovenskej spoločnosti a&nbsp;politického myslenia je téma surogátneho materstva priechodná. Veď na Slovensku ešte stále nemáme celkom právne doriešený ani zákon o&nbsp;asistovanej reprodukcii.“ Len pripomeňme, že v&nbsp;parlamente sa dokonca debatovalo o&nbsp;tom, že by žena išla za umelé oplodnenie do väzenia. Presadzovanie náhradného materstva znie v&nbsp;tomto kontexte ako sci-fi.

Doktor Petrenko, ktorý bol 15 rokov primárom gynekológie v&nbsp;Brne, priznáva, že Česi sú o&nbsp;konskú hlavu pred nami. Už pred rokmi sa tam náhradným materstvom zaoberala špeciálna komisia. "Zhodli sa na tom a&nbsp;ja súhlasím, že jedinou indikáciou pre náhradné materstvo je zdravotná indikácia. To znamená, keď sa žene nevyvinie maternica alebo keď jej musela byť operačne odstránená pre nejaké ochorenie. Takzvaná sociálna indikácia, keď si žena chce dať vynosiť dieťa, lebo si nechce zničiť postavu alebo prerušiť kariéru, je neprípustná. S&nbsp;tým súhlasím,“ hovorí doktor Petrenko. Liberálnejší Česi teda aj vďaka upravenému Občianskemu zákonníku umožňujú náhradné materstvo pri zdravotnej indikácii. Zdá sa však, že cesta k&nbsp;náhradnému materstvu českých párov vedie taktiež cez Ukrajinu, Rusko alebo Indiu.

Na rozdiel od Ukrajiny však náhradná matka v&nbsp;Česku za peniaze nerodí. Oficiálne. V&nbsp;relácii Silná zostava prehovorila istá Monika, ktorá vynosila bezdetným párom už tri deti. Povedala, že je to krásny pocit dať niekomu možnosť byť rodičom, zároveň však priznala, že sa jej dostáva aj materiálnej pomoci, ak treba. Napríklad kúpiť práčku... 

Príkladom skrytej odmeny môže byť aj darcovstvo vajíčok, ktoré je u&nbsp;nás bežné a&nbsp;nie je lacnou záležitosťou. V&nbsp;konečnom dôsledku sa do poplatkov za celý proces môže schovať aj isté bolestné pre darkyňu, ktorá môže napríklad chýbať v&nbsp;zamestnaní, keďže musí podstúpiť hormonálnu stimuláciu a&nbsp;následne operačný odber vajíčok.

Kým v&nbsp;Česku sa v&nbsp;prípade náhradného materstva prísne sleduje zdravotná indikácia a&nbsp;centrá reprodukčnej medicíny sú, podobne ako u&nbsp;nás, prísne sledované, na Ukrajine je to podľa doktora Petrenka otázne. Práve preto, že vlastne ide o&nbsp;uzákonenú platenú službu. "Pre Ukrajinku žijúcu v&nbsp;ekonomicky ťažších podmienkach môže znamenať vynosenie dieťaťa zahraničnému páru významnú finančnú pomoc. Navyše, zrejme si na svoje prídu aj sprostredkovateľské organizácie či právnici. „Inak ako obchod sa to v&nbsp;takomto prípade nazvať nedá,“ hovorí priamo, hoci ľudsky absolútne chápe túžbu párov po vlastnom dieťati.

Ženy, ktoré sa upínajú na náhradné materstvo, by mali vedieť, že nejde len o&nbsp;spojenie vajíčka a&nbsp;spermie, vloženie embrya do maternice, v&nbsp;ktorej sa vyvinie dieťa s&nbsp;genetickým potenciálom svojich biologických rodičov. Ako už napovedal príbeh malej Joy, matka prežila pred pôrodom extrémny stres, o&nbsp;ktorom netušíme, ako ju poznačí do budúcnosti. Aj mierové časy však v&nbsp;otázke surogátneho materstva nesú riziká. 

Na vývoj plodu má vplyv všetko, čo matka zje a&nbsp;vypije, v&nbsp;akom životnom prostredí žije, ako sa cíti, ale aj akú hudbu počúva, či nezažíva hlad a&nbsp;stres. Objednávajúci pár nemôže veľa ovplyvniť. Ale aj keby náhradná matka žila v&nbsp;ideálnom prostredí, je tu ďalší dôležitý detail.

„Existuje nielen DNA v&nbsp;cytoplazme buniek, ale svoju DNA majú aj takzvané mitochondrie, ktoré sa ľudovo nazývajú aj elektrárňami našich buniek. Aj deoxyribonukleová kyselina mitochondrií má teda vplyv na to, aké dieťa sa narodí. Skrátka, aj časť metabolických procesov a&nbsp;vlastností organizmu náhradnej matky sa prenesie aj na dieťa, ktoré vynosila. Kvalitu zdravia detí môže ovplyvniť veľmi veľa faktorov. Ale to zrejme neprekoná túžbu genetických rodičov po vlastnom dieťati. To je však už skôr etická otázka,“ hovorí MUDr. Martin Petrenko.

S&nbsp;náhradným materstvom sa spája skutočne obrovský balík právnych a&nbsp;etických otázok a&nbsp;množstvo rizík. „Môže sa narodiť postihnuté dieťa, aké si rodičia ,neobjednali‘. Kto si ho nechá? Alebo sa náhradná matka dostane do zdravotných problémov a&nbsp;bude musieť náhle rozhodnúť o&nbsp;svojom tehotenstve, a&nbsp;teda aj o&nbsp;cudzom dieťati. Môže tiež žiť v&nbsp;krajine, kde je zdravotná starostlivosť na nízkej úrovni alebo je tam iná epidemická situácia. Napríklad na Ukrajine nie je neznámou tuberkulóza či zvýšený výskyt HIV,“ hovorí lekár s&nbsp;tým, že nad podobnými faktmi netreba zakrývať oči.

Keď už hovoríme o&nbsp;etike, podľa doktora Petrenka je eticky „čistejšia“ ako surogátne materstvo transplantácia maternice žene, ktorá ju nemá. Takéto operácie začali pred rokmi Švédi, robia ich aj Česi. Nie je to, samozrejme, jednoduché, operácia je extrémne náročná, a&nbsp;keď sa dieťa narodí, maternica musí ísť z&nbsp;tela von, aby žena nemusela byť na imunosupresívnej liečbe. A&nbsp;Slovensko? Naši lekári a&nbsp;aj potenciálne matky si ešte musia počkať. „Viete, je to takto – medicína urobí objav, novú metódu, následne sa debatuje o&nbsp;etickej stránke výkonu, a&nbsp;keď spoločnosť dozreje, čo môže trvať aj 10 rokov, pristúpi sa k&nbsp;právnemu riešeniu otázky,“ hovorí MUDr. Petrenko.

Na transplantácie maternice sme nedozreli ani finančne. Lekári zaoberajúci sa asistovanou reprodukciou sa zrejme držia pri zemi a&nbsp;na začiatok by boli zrejme radi, keby štát preplácal viac liečebných cyklov ženám pokúšajúcim sa otehotnieť. „Máme vybavenie ako v&nbsp;zahraničí a&nbsp;rovnako múdrych lekárov. Ale kým v&nbsp;niektorých krajinách majú 5 percent detí ,zo skúmavky‘, u&nbsp;nás to nie je ani jedno percento,“ vysvetľuje MUDr. Petrenko, ktorý pôsobí v&nbsp;bratislavskej univerzitnej nemocnici v&nbsp;Petržalke. A&nbsp;hoci v&nbsp;praxi aktuálne nerieši etické otázky náhradného materstva, náročných situácií je stále viac než dosť. „Zoberte si manželský pár nevidiacej ženy a&nbsp;muža s&nbsp;vážnou diagnózou pohybového aparátu. Túžia po dieťati. Odmietnete ich vziať do programu asistovanej reprodukcie?“ kladie rečnícku otázku doktor Petrenko. „Ak sú sebestační a&nbsp;sú schopní plnohodnotne sa postarať o&nbsp;vlastné dieťa, prečo nie?“

NÁHRADNÁ MATKA: Doktor Petrenko upozorňuje na fakt, s ktorým ženy nerátajú

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

NÁHRADNÁ MATKA: Doktor Petrenko upozorňuje na fakt, s ktorým ženy nerátajú

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Úprimné priznanie Katky Feldekovej: Na ďalšie dieťa nie som dostatočne zdravá

Ukrajinka Anna hľadá pomoc pre chlapcov na fronte: Kto podaruje mikrobus?

Pre syna s autizmom ušili rodičia záťažovú prikrývku. Skvelý nápad dnes pomáha aj iným

Martin Hoľko z Človek v ohrození: Ak chce niekto meniť svet, nech na ukrajinskú hranicu nechodí

Jarmila Zrubcová mala mozgovú príhodu: "Tú bezmocnosť neprajem nikomu."

Žiadny pár netreba deprimovať výrokmi typu – nikdy nebudete mať deti, hovorí MUDr. Petrenko

Výber pre vás