Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Slovo dobrovoľníctvo sa v&nbsp;posledných týždňoch skloňuje oveľa častejšie, ako sme boli zvyknutí. Zviditeľnila ho vojna na Ukrajine. Dnes je jasné, že nebyť dobrovoľníkov, ľudí, ktorí sa bez nároku na odmenu a&nbsp;vo svojom voľnom čase rozhodli pomáhať na hranici, nepotľapkával by nás svet po pleci za to, ako sme utečencov hneď od začiatku prijali. 

Do dobrovoľníckej činnosti boli ochotné vrhnúť sa tisíce ľudí. Len organizácii Človek v&nbsp;ohrození sa ich na výzvu cez dotazník prihlásilo okolo 6 000. „Bol to šok, pomáhať chceli ľudia z&nbsp;celého Československa,“ hovorí Martin Hoľko, ktorý pracuje ako koordinátor dobrovoľníkov. Z&nbsp;druhého konca republiky pricestoval do Bratislavy, aby debatoval s&nbsp;ľuďmi, ktorí uvažujú o&nbsp;tom, že vyskúšajú dobrovoľníctvo. Prišiel na pozvanie Bratislavského dobrovoľníckeho centra, ktoré organizuje každý mesiac tzv. zoznamku s&nbsp;dobrovoľníctvom.

Martin Hoľko sa za posledný mesiac prakticky nezastavil, napriek extrémnej únave z&nbsp;jeho tváre neschádza úsmev. Bývalý pedagóg, ktorý deväť rokov pracoval s&nbsp;rôznymi utečencami, spomína na dni, keď začali Ukrajinci prekračovať hranice. „Doviezol som sto kíl párkov, pripravovali sme hotdogy. Bolo to prvé teplé jedlo, ktoré ľudia dostali. Denne sme ich urobili niekedy aj tritisíc. Dobrovoľníci ťahali aj dvanásť hodín v&nbsp;kuse, vytvorila sa tam neskutočná partia ľudí,“ spomína. Keďže sa do pomoci konečne vďaka tzv. hot spotom vložil aj štát, pomaly presúvajú svoju pomoc na ukrajinskú stranu hranice, kde ľudia stále stoja hodiny v&nbsp;rade, ženy sa lúčia s&nbsp;mužmi a&nbsp;idú do neznáma.

Martin Hoľko hovorí, že je to psychicky náročná práca a&nbsp;sám ťažko nesie pohľad na plačúce ženy. Charakter práce „jeho“ dobrovoľníkov sa však teraz mení. Treba pomôcť utečencom nájsť ubytovanie, naučiť ich jazyk, pomôcť so začlenením do spoločnosti. Hľadajú preto dobrovoľníkov, ktorí sa dorozumejú po ukrajinsky či rusky, majú skúsenosti so sociálnou prácou či pedagogické vzdelanie. „Všetko sa vyvíja každým dňom. Hlavne sa snažíme nájsť lokality, kde bude naša pomoc najprínosnejšia. Je zbytočné ísť tam, kde je pomoc dostupná. Chceme napríklad pomôcť starostom malých obcí, ktorí už ťažko zvládajú prílev ľudí. Na nich sa akosi zabudlo,“ približuje ďalšiu z&nbsp;aktivít organizácie Človek v&nbsp;ohrození.

Práca s&nbsp;utečencami nie je ľahká. Martin Hoľko hovorí, že už pri vstupnom pohovore niektorým uchádzačom povie, aby skúsili inú oblasť dobrovoľníctva. Nie je to pre každého. „Ak chce niekto meniť svet alebo liečiť si vlastné traumy, rovno mu poviem, aby tam nešiel, pretože zhasne po pol hodine. Treba sa pripraviť na to, že nie každý z&nbsp;utečencov sa na vás usmeje a&nbsp;bude vás objímať, treba tiež rátať s&nbsp;tým, že nič nie je nalinkované. Dnes pomáhate tu a&nbsp;zajtra vás prevelia inam. Treba sa prispôsobiť situácii,“ hovorí Martin Hoľko s&nbsp;tým, že sa snažia dobrovoľníkom čo najviac uľahčiť život. Napríklad im zabezpečia ubytovanie.

Dobrovoľníctvo vo všeobecnosti môže znamenať nielen dobrý pocit, ale môže otvoriť aj dvere do zamestnania či školy. „Mali sme tu mladú ženu z&nbsp;USA, ktorá vďaka potvrdeniu o&nbsp;tom, že odpracovala množstvo hodín, dostala doma zvýšený plat. Veľa ľudí napríklad nevie, že vďaka dobrovoľníctvu môžu podarovať nie dve, ale tri percentá z&nbsp;dane,“ vymenúva Martin Hoľko.

Hovorí, že mnohé organizácie sa sústreďujú hlavne na získavanie mladých ľudí. „Ja mám však dobrovoľníkov, ktorí majú aj po päťdesiatke a&nbsp;sú úžasní. Nevyužijeme ich síce pri obnove hradu, tak ako dvadsaťročných chlapcov, ale pri práci s&nbsp;ľuďmi je dobré, keď sú dobrovoľníci už zrelí, so skúsenosťami. Zoberú si dovolenku v&nbsp;práci a&nbsp;prídu pomôcť. ,Dovolenkárov‘ býva väčšina. Sú úžasní,“ hovorí koordinátor, ktorého teší, že sa ľudia po čase vracajú. „Teraz sa hlásia tí, ktorí boli na hranici prvý týždeň, že by chceli prísť znova.“ Nie každý to však dokáže.

„Akúkoľvek dobrovoľnícku činnosť si treba vyberať podľa toho, aký typ človeka ste – či radi stretávate nových ľudí, pomáhate prírode alebo pomôžete neziskovke každý mesiac z&nbsp;pohodlia domova napríklad písaním blogov. Tiež treba odhadnúť svoje časové možnosti. Ideálne sú dve až štyri hodiny týždenne. Ak chcete napríklad doučovať dieťa v&nbsp;krízovom centre, treba rátať s&nbsp;tým, že budete písať aj správy alebo konzultovať problémy so psychológom,“ hovorí Michaela Bagalová z&nbsp;Bratislavského dobrovoľníckeho centra, ktoré pomáha prepájať ľudí s&nbsp;organizáciami, ktoré ich práve potrebujú.

Ak si nie ste istí, ako by ste chceli pomáhať, na webovej stránke centra si môžete urobiť dokonca aj test, aká dobrovoľnícka práca sa pre vás hodí. A&nbsp;keď sa zaregistrujete, otvorí sa vám množstvo ponúk. Stačí si len vyberať. Platí však jedno: treba si rozumne rozdeliť čas a&nbsp;nezanedbať rodinu ani prácu, ani koníčky, lebo inak rýchlo vyhoríte.

Treba tiež vedieť, že dobrovoľník má svoje povinnosti splniť zadané úlohy, ale aj práva, ktoré môžu byť zakotvené aj v&nbsp;písomnej zmluve. Koordinátor dobrovoľníkov vám pomôže riešiť prípadný problém.

Napriek rôznej ponuke činností je stále veľmi aktuálna práve ukrajinská téma. „V&nbsp;Bratislave na Bottovej ulici teraz potrebujeme zastrešiť projekt, v&nbsp;ktorom dostanú utečenci 24-hodinovú starostlivosť – od hygieny cez psychologickú podporu až po vybavenie vecí, ktoré potrebujú, aby u&nbsp;nás normálne žili,“ hovorí Michaela Bagalová.

Netají obavy o&nbsp;to, aby podpora Slovákov vydržala: „Počula som názor, že dovtedy vytrvá naša solidarita s&nbsp;ukrajinskými matkami, kým ukrajinské dieťa nezíska miesto v&nbsp;škôlke namiesto slovenského. Dúfam, že ostaneme ľuďmi, inej cesty niet.“ Upozorňuje, že hoci majú Ukrajinky možnosť požiadať o&nbsp;príspevok z&nbsp;úradu práce, väčšina pokorne povie: My si zarobíme, len nám dajte prácu. „Určite nechcú zneužívať sociálny systém, chcú sa zapojiť do nášho života. Navyše mnohé prišli s&nbsp;hrivnami, ktoré doteraz naše banky nezamieňali. Aj to sa už pohlo,“ dodáva.

Martin Hoľko na záver hovorí: „Nebojte sa pomáhať. Ak nájdete odvahu, dokážete zo seba vydať veľa. Dôležité je uvedomiť si, že veľkou vecou je aj to, keď niekomu len urobíte peknú chvíľku. Aj zdanlivo malé veci totiž dokážu vo výsledku veľa.“

Stretnutie, na ktoré prišlo sedemnásťročné dievča aj šesťdesiatročná cudzinka, sa končí. Otázky sú zodpovedané, každý si zrejme nesie v&nbsp;sebe červíka v&nbsp;hlave: Odhodlám sa? Ak áno, stane sa súčasťou obrovskej rodiny nezištne pomáhajúcich ľudí. Len v&nbsp;Európe sa podľa odhadov venuje dobrovoľníctvu, ktoré aj u&nbsp;nás upravuje zákon, vyše 100 miliónov ľudí. 

Martin Hoľko z Človek v ohrození: Ak chce niekto meniť svet, nech na ukrajinskú hranicu nechodí

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás

Martin Hoľko z Človek v ohrození: Ak chce niekto meniť svet, nech na ukrajinskú hranicu nechodí

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Spevák Tomáš Klus napísal pieseň pre Ukrajinu: Silné slová

Terminátor v odkaze ruským vojakom: Odhalil rodinnú bolesť aj hanbu

Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská: Vyznanie mužovi ako z hollywoodskeho filmu

Aj my sme Ukrajinci! Tieto svetové celebrity majú korene vo VOJNOU zmietanej krajine

Ukrajinka Anna hľadá pomoc pre chlapcov na fronte: Kto podaruje mikrobus?

Emotívny Český lev: Podpora Ukrajiny na šatách celebrít. A recyklácia Hanečkovej róby

Ukrajina krváca, u nás beží komediálny seriál Hranica. Stanovisko televízie

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás