V posledných dňoch zarezonovala pikantná aféra futbalistu Jána Ďuricu (38), ktorého bývalá milenka, istá Gabriela (25), žaluje za to, že ju nakazil HPV vírusom. Ako bolestné požaduje riadne mastnú sumu, podľa Nového Času ide o 300 000 eur a ženie ho pred súd. Futbalista tvrdí, že je to výmysel. Uvidí sa, aké bude mať posteľová kauza ďalšie dozvuky, v každom prípade opäť upriamila pozornosť na vírus, ktorý masívne koluje v populácii a nákazou prejde až 80 percent ľudí. O tom, aké problémy môže vírus spôsobiť, sme sa zhovárali s MUDr. Martinom Petrenkom, CSc., MBA, primárom I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LFUK a UNB, vedúcim Univerzitného centra reprodukčnej medicíny v nemocnici na Antolskej v Bratislave a hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre reprodukčnú medicínu.

O HPV víruse sa často hovorí ako o pohlavnej chorobe. Nie je to však pravda...

- Áno, nie je to klasická pohlavná choroba, ide o tzv. ochorenie prenášané prevažne pohlavným stykom. HPV vírus, v preklade ľudský papilomavírus, má množstvo kmeňov, z ktorých je niekoľko vysokorizikových v tom zmysle, že môžu spôsobiť rakovinu genitálu u oboch pohlaví, u žien najmä krčka maternice. 

Našťastie sa dá voči nim očkovať alebo zasiahnuť vtedy, ak už spôsobujú nejaké zmeny na slizniciach. Tie môžu byť zistiteľné vďaka vyšetreniu špeciálnym mikroskopom, kolposkopom, alebo odberom tkaniva z krčka maternice pri cytológii. Kolposkop opticky zväčší lekárovi pohľad na krčok maternice natoľko, že vidí, či sa na ňom nachádzajú výrastky, papilómy, a iné zmeny, ktoré svedčia o prítomnosti vírusu. Treba povedať, že často ľudia ani nevedia, že prechádzajú infekciou, pretože ich organizmus sa s vírusom vyrovná, úplne ho eliminuje.

Je kolposkopia a onkocytológia – ktorú z nich ženy podstupujú v rámci preventívky stopercentným potvrdením alebo vyvrátením prítomnosti HPV vírusu v tele?

- Pri kolposkopii môže gynekológ okrem „hľadania“ výrastkov ešte zafarbiť tkanivo jódovým roztokom – podozrivé tkanivo ostane svetlejšie. Pri onkocytológii odoberie lekár na sklíčko ster z krčka maternice a pošle ho do laboratória. Cytológ, ktorý vzorku hodnotí, môže povedať, že vidí bunky, ktoré sú zmenené prítomnosťou vírusu. Takže obe vyšetrenia môžu ukázať známky prítomnosti výskytu HPV, ale nie na sto percent. To ukáže až ďalšie vyšetrenie steru z krčka maternice, ktoré sa špeciálne zameria na prítomnosť kmeňov HPV vírusu spôsobujúcich rakovinu, dokonca jednotlivé kmene identifikuje. Ak sa potvrdí a zároveň sú na krčku maternice už nejaké patologické zmeny, žene sa odporučí odber materiálu z krčka na histologické vyšetrenie, a to buď odber z viacerých miest krčka, alebo tzv. konizácia.

Je to malá operácia, pri ktorej sa elektrickou kľučkou odreže do hĺbky asi pol centimetra z celej podozrivej plochy krčka maternice a vzorka sa pošle do laboratória na histologické vyšetrenie. Tam vzorku nakrájajú na tenké plátky a každý jeden pozrú pod mikroskopom. Patológ potom vyriekne verdikt, či lekár pri konizácii odstránil všetko podozrivé tkanivo, alebo nie, to znamená, že v krčku maternice ešte ostali nezdravé, zmenené, možno rakovinové bunky. Vtedy sa konizácia musí opakovať, treba odstrániť tkanivo z ešte väčšej hĺbky, nesmie sa to nechať tak! A opäť ide tkanivo, samozrejme, na histológiu. Konizácia teda zároveň urobí diagnostiku, ale aj lieči. Ak sa totiž odstráni poškodené tkanivo s náložou vírusu, je pravdepodobnosť, že organizmus si s menším množstvom vírusového obsahu už poradí. U žien, ktoré už neplánujú pôrod, je riešením odstránenie celej maternice.

Nedá sa len odobrať malá vzorka z krčka maternice?

- Áno, robí sa to pri kolposkopii, že sa odoberú len vzorky tkaniva, ktoré sa javí ako poškodené, ale je to menej presná metóda. Môže sa stať, že gynekológ odoberie práve kúsok tkaniva, v ktorom potom patológ nenájde žiadny problém...

Stále pretrváva názor, že po konizácii ženy ťažšie otehotnejú alebo vynosia dieťa. Je to pravda?

Pred desaťročiami sa robili konizácie len skalpelom, často až do hĺbky 2 centimetre v krčkovom kanáli a na krčok maternice sa nakladal špeciálny steh, aby rana nekrvácala. Pri takýchto menej šetrných úkonoch sa mohlo stať, že sa oslabila svalovina krčka maternice, ktorá ho drží v tehotenstve pokope. Preto sa aj v starých učebniciach písalo, že konizácia môže byť rizikovým faktorom predčasných pôrodov alebo potratov. Toto dnes už neplatí. Povery a fámy prežívajúce desaťročia sa však ťažko vykoreňujú. Rovnako môže inak zdravá žena po konizácii spontánne otehotnieť bez toho, aby podstupovala liečbu neplodnosti.

Čo je najčastejším dôvodom neplodnosti u nás?

- Čoraz častejšie sa stáva, že obaja z partnerov majú nejaký problém, ktorý môže zapríčiniť neplodnosť. Je to až v 40 percentách prípadov. Napríklad muž má nepriaznivý spermiogram a žena nemá pravidelnú ovuláciu alebo iné kombinácie porúch. Keď sa zídu takíto partneri, je to pre ich liečbu naozaj nepriaznivá, hoci nie beznádejná situácia. Pri týchto poruchách sa dnes bežne využívajú metódy asistovanej reprodukcie. 

Nerád používam termín umelé oplodnenie, pretože my nič „umelé“ nerobíme. Dáme dohromady vajíčka a spermie tým spôsobom, že vajíčka pod kontrolou ultrazvuku vyberieme z tela budúcej matky a muž si spermie odoberie masturbáciou. Ak sú spermie málo pohyblivé, pomôžeme im tak, že ich tenkou ihlou vložíme do vajíčka. Táto metóda mimotelového oplodnenia (tzv. in vitro fertilizácia – IVF) v kombinácii s vkladaním spermií do vajíčok sa volá intracytoplazmatická injekcia spermie (ICSI). Ide o metódu mimotelového oplodnenia, bežne používanú vo svete. Jednoduchšou metódou je tzv. intrauterinná inseminácia (IUI), keď sa do maternice ženy vložia očistené a najpohyblivejšie spermie.

Metódy asistovanej reprodukcie majú medicínske, ale i zo zákona presné indikácie, kedy sa môžu využiť v liečbe neplodnosti – napríklad pri mužskej neplodnosti, endometrióze, poškodených vajíčkovodoch či vaječníkoch a iných. Možno ich dokonca využiť i pri tzv. idiopatickej sterilite. Výraz „idiopatická“ znamená „bez známych príčin“. V týchto prípadoch aj pri najmodernejších diagnostických metódach nevieme určiť príčinu, prečo pár nedokáže počať, hoci je z nášho pohľadu zdravý. Veda však ide míľovými krokmi dopredu, takže z nepoznaných príčin stále ukrajuje. Ale, samozrejme, nikdy nebudeme vedieť všetko. A jeden fakt je nájsť príčinu a druhý vedieť liečiť príčinu sterility.

Je niečo zo zahraničia, čo k nám ešte nedorazilo – z metód, čo závidíte kolegom zvonka?

- Čo sa týka metód, európske hranice sú otvorené, nič nebráni dovozu rovnakých prístrojov aj zdravotníckeho materiálu, ako sa používa všade vo svete. Naši odborníci, lekári, embryológovia, genetici, ale aj laboranti a stredný personál sa permanentne vzdelávajú v najnovších metódach, chodia na kongresy a kurzy. Rovnako je to aj s liekmi, farmaceutické firmy sa nám snažia aktívne zaradiť do liečby tie najnovšie preparáty. Skrátka, úroveň našich centier asistovanej reprodukcie je úplne rovnaká ako inde.

Keďže, ako sa hovorí, „doma nikdy nie si prorokom“, akousi módou je pod vplyvom reklamy snaha niektorých párov o liečbu v zahraničí. A keďže asistovaná reprodukcia je ekonomicky lukratívna, na tejto „móde“ sa aktívne podieľajú aj zahraničné centrá (najmä z ČR), ktoré svojimi marketingovými aktivitami bojujú o naše neplodné páry. Ide, bohužiaľ, o tvrdý konkurenčný zápas, ktorý by v medicíne nemal mať miesto. Môžem povedať, že ako dlhoročný brniansky primár a teraz hlavný odborník MZ SR pre reprodukčnú medicínu mám v tejto oblasti pomerne dosť informácií.

A naše zákony? Netlačia vás?

- Musím povedať, že v legislatíve ešte treba trochu dobiehať svet, napríklad nemáme presne definovanú asistovanú reprodukciu ako odbor, čo je v liečbe možné a čo nie, nemáme národný register asistovanej reprodukcie, ale pracujeme na tom už dlhší čas s právnym oddelením ministerstva zdravotníctva aj po výmene jeho vedenia. Verím, že sa urýchlene posunieme ďalej. Bolo by to dobré aj preto, že svetoví odborníci z Európskej spoločnosti pre humánnu reprodukciu a embryológiu (ESHRE) každý rok vydávajú na základe najnovších poznatkov inovované etické odporúčania pre rôzne metódy a situácie, podľa ktorých by sme sa mali riadiť a zapracovať ich aj do našich postupov. Či už ide o darovanie vajíčok, spermií, náhradné materstvo a podobne.

Ale opakujem, naši odborníci v praxi nie sú o nič menej šikovní a múdri ako tí zo zahraničia, aj keď je tu istý rozdiel v počte detí narodených po metódach asistovanej reprodukcie v rôznych krajinách sveta. U nás sú to len 2 percentá, v niektorých krajinách je to aj 6 – 8 percent všetkých narodených detí.

U nás má každé centrum od konkrétnej poisťovne „pridelený“ istý počet liečebných cyklov na mesiac, cykly sa im navyše nepreplatia. V susednom Česku takéto obmedzenie neexistuje, ba naopak, poisťovne hradia o jeden liečebný cyklus viac ako u nás a aj iné metódy, ktoré zvyšujú kvalitu liečby a ktoré si u nás musia páry hradiť zo svojho. Nečudo, že sa v ČR a iných krajinách na západ od nás rodí väčšie percento detí po asistovanej reprodukcii.

Pomáhate neplodným párom, ktorých je čoraz viac, pričom musíte byť aj psychológ. Dá sa po rokoch istým spôsobom otupieť voči tomuto problému?

- Lekár v akomkoľvek odbore nesmie nikdy otupieť voči predmetu svojho snaženia – potom nech radšej nerobí medicínu. Tomuto účelu slúži aj systém celoživotného vzdelávania v medicíne. Ja sám sa nezaoberám len asistovanou reprodukciou, ale aj pôrodníctvom, rizikovou graviditou, operujem klasické aj endoskopické gynekologické operácie a vediem kliniku vo funkcii zástupcu prednostu. Náš odbor pôrodníctvo a gynekológia je ako „adrenalínový šport“, pri ktorom nikdy neviete, kedy sa pôrod či operácia zvrtne na patologický stav, musíte reagovať v sekunde, nešťastie môže prísť rýchlo ako letná búrka, preto treba byť stále v strehu. Neviem si predstaviť „otupieť“ v našom odbore.

Mala som skôr na mysli otupenie v zmysle toho, že neustále sa stretávate s tou istou duševnou bolesťou ľudí, ktorým sa nedarí. Aké ťažké je vlastne oznámiť páru, že zrejme nebude mať vlastné dieťa?

- Taký krutý výrok, že „vy nikdy nebudete mať deti“, by nemal žiaden lekár povedať žiadnemu neplodnému páru. Z každej, i z tej najťažšej situácie vždy treba hľadať riešenie. Ešte aj v prípadoch, keď žena nemá maternicu, ktorú buď stratila pri operácii, alebo sa jej nevyvinula, si môže vo svete nechať vynosiť dieťa tzv. náhradnou matkou. Alebo sa už dnes, síce ešte sporadicky, rodia deti po transplantácii maternice.

Veda postupuje dopredu veľmi rýchlo, takže nikdy netreba žiadny pár deprimovať výrokmi typu – vy nikdy nebudete mať deti. Vypomstilo sa to už viacerým kolegom, keď žena nejakým „zázrakom“ otehotnela a prišla na pôrod s tým: No vidíte, pán doktor – tu som a mám dieťa ... Neviem teda, či som vôbec niekedy takú vetu použil, skôr hovorím: Je tu problém, nič nesľubujeme, ale máme takéto možnosti a urobíme všetko preto, aby sa to podarilo. Týmto svojím spôsobom nalejete do žíl nešťastným ľuďom aj dávku optimizmu. Treba však byť realistický a nesľubovať nemožné.